JankoStirbey
komentáře u knih
1984
George Orwell (p)
Silný zážitok. Neviem či som jediný, depresia na mňa doľahla hneď na začiatku knihy. So svojim idealizmom som sa na to nikdy nepozeral až tak drasticky, ideálny stav asi neexistuje nikde. Ponechávam bez ďalších úvah, odporúčam prečítať každému.
O ženskej skazenosti
Decimus Iunius Iuvenalis
Ale, prečo? Náhodou je to vcelku vtipné, aj keď miestami priostré a príliš otvorené, nič pre nežné povahy. Na jednej strane môžeme vnímať toto dielo ako urážku, no môžeme ho brať aj ako zveličenú realitu. Iné diela autora som zatiaľ v rukách nemal, no z doslovu dedukujem, že dielo je považované hlavne za zveličený obraz doby vzniku a vtedajšej morálky a v iných prácach autor vraj neobchádza ani mužov, kým však neprečítam tak nepotvrdím. Určite by som však knihu neodsudzoval, každému nie je dané ospevovať krásu a lásku.
Krívajúci veľkomožný. Čudáci
Alexej Nikolajevič Tolstoj
Čo napísať k tomuto dielu? Vlastne dvom. Prvé ma vôbec nenadchlo, spočiatku ma nudilo lebo som sa nemal vôbec čoho chytiť a celkovo si z neho aj tak nič neodnášam. A druhé? Do neho som sa začítal s chuťou, no neviem čo mi chcel autor povedať. Povery, vzťahy, vypočítavosť, nemravnosť, závisť? To všetko tam bolo, no ako celok je to len akýsi ďalší príbeh. Dejinný kontext ani nič podobné som neskúmal.
Sestřička Carrie
Theodore Dreiser
Úprimne, neviem čo napísať. Dielo na mňa zapôsobilo ako studená sprcha, no v podstate ma len doviedlo späť na starú cestu a opätovne mi otvorilo oči do reality. O čo menej deja, o to viac psychológie. Autorovi nemám čo vytknúť.
Precitnutie
Larisa Michajlovna Rejsner
Pre mňa veľmi slabá kniha. Občas som mal pocit akoby sa autorka strácala v opisoch. Netvrdím, že sa to nedalo čítať, no pripomenulo mi to moje vlastné snahy o opis osôb, kedy píšem, no aj tak nedokážem vykresliť človeka takého akým je. Kniha ma viac-menej nudila.
Ipova smrť
Titus Popovici
Niekde som čítal, že koľko kníh prečítam, toľko životov som prežil. Po tejto knihe mám pocit, že práve toľko životov som neprežil. No späť k dielu. Keby som to mal k niečomu prirovnať tak by som nemusel chodiť ďaleko, ihneď po nájdení vojaka som si spomenul na Bukovčana a jeho kohúta ktorý má zaspievať. Kniha je ladená skôr vtipne, pretože rozprávačom je dieťa. Najkrajšie bolo vykreslenie charakterov pri rozhodovaní, strohé no trefné.
Synnöve zo Solbakkenu
Bjørnstjerne Bjørnson
Slabý milostný príbeh so sladkým koncom. "Takk for sist!" (Vďaka za posledný raz, ku tejto knihe sa už určite nevrátim.)
Garibaldýnka
Elio Vittorini
Rýchle úsmevné čítanie o jednom vojačikovi a jednej staršej dáme.
Profesor Nečin
Heinrich Mann
Fantastická "komédia". Zvrat vo vývine situácie v klube ma odrovnal. Môžem len odporúčať.
Nové povídky Ninoně
Émile Zola
Tak nič moc, no. Čakal som od toho viac, oslovili ma snáď dve, možno tri, poviedky.
Premrhaná sila
Panas Myrnyj
Moje predsudky našťastie nezvíťazili a zmes príbehov na začiatku knihy sa postupne spojila do jedného životného osudu. Nádherné dielo pri čítaní ktorého sa vo mne opäť rozvírilo množstvo starých otázok. Lepší názov by som tejto knihe asi nevymyslel, no už ten predznačuje trpký koniec, v ktorého nenaplnenie sa som tajne dúfal.
Princ a bedár
Mark Twain (p)
Toto dielo som čítal veľmi dávno, ešte na základnej, keď som sa ku knihám približoval s rovnakou vôľou ako sa približujú k sebe dva magnety s rovnakými pólmi. Vtedy som ešte nechápal, že do knihy je nutné sa začítať a preniknúť do deja, a tak som po prvej strane považoval otcom vynútené čítanie za trest. Až po dlhšom nútení sa sa mi stalo to čo dvom magnetom, z ktorých sa vždy nakoniec jeden otočí.
Nepokoření
Boris Leonťjevič Gorbatov
Knihu som čítal dávno, spomínam si na totožné začiatky a konce kapitol, no to je to jediné, čo mi utkvelo v pamäti. Spomínam si na partizánov, no viac stôp vo mne zanechali aj memoáre Liňkova ako toto útle dielo. Ťažko povedať či to spôsobila mladosť alebo proste obyčajnosť diela.
Bludička
Alfons Josephus Knight
Mal som chuť napísať, že ide o "príbehy z krvilačného obchodníckeho prostredia", to by však znelo príliš brutálne. Skôr je to zbierka piatich pútavých príbehov z obchodníckeho sveta, ktoré vás po prvých niekoľkých stranách úplne pohltia vďaka schopnosti autora veľmi zaujímavo načrtnúť problém a postupne sa dostať k jeho rozuzleniu s pomocou vtipu. Posledný príbeh trochu vybočuje, nepripadal mi až taký zaujímavý, no svojou podstatou bol omnoho krajší a z neho pochádza aj citát, ktorý si snáď zapamätám: "Skutoční priatelia nepotrebujú záruky ani upomienky."
Slepý muzikant
Vladimir Galaktionovič Korolenko
Ja viem, že je to skôr taká rozprávočka, a asi preto som ju čítal s akousi pohodou. Nehovorím, že som to hltal, no čítalo sa to dobre. Asi v živote každého z nás príde fáza, v ktorej sme podobnými slepcami a musíme otvoriť myseľ, aby sme uvideli svet okolo seba.
Záhrada, popol
Danilo Kiš
Proste poviedky. Zaujala postava "vyšinutého" otca, ako aj strana venovaná vymenovaniu kvanta prídavných mien. Do mojej pamäti sa však kniha nevryla.
Jarný deň
Ciril Kosmač
Začínam mať pocit, že juhoslovanskí spisovatelia nepoznajú radosť. Nič iné vo mne toto dielo nevyvolalo. Zas jeden životný príbeh, nie obyčajný, no ani nijak vybočujúci z radu iných.
Můj strýc Odysseus
Jiří Marek (p)
Úprimne som v našej (ČS) tvorbe nečakal takýto zjav. Na každé pokračovanie v čítaní knihy som sa neskutočne tešil, pretože autor ju napísal tak bravúrne, že vždy sa dalo čakať nejaké skvelé zábavné dobrodružstvo. Zároveň musím podotknúť, že nad knihou som sa takto už dávno nepobavil. Kniha mi trochu pripomenula Miláčika, no tu som necítil odpor voči hrdinovi, asi vďaka jeho triezvemu, a vlastne spravodlivému, pohľadu na svet. Excelentné dielo, odporúčam.
Umírala mladičká
Frans Eemil Sillanpää
S tým čo tu väčšina napísala sa akosi nedokážem stotožniť a z toho dôvodu asi tiež nedokážem pochopiť náhľady niektorých ľudí na určité javy v živote. Ide skutočne o melancholický, pre mňa až depresívny príbeh, o to výraznejších je tých pár čriepkov šťastia. Náladu nezlepšuje ani v deji všadeprítomná samota, proste tam je aj keď je na scéne postáv viac. No zároveň sa nedá povedať, že by som pri čítaní cítil smútok, len na konci som cítil nenapraviteľnú krivdu. Knihu som však zhltol a výber neľutujem, možno ma autor nedonútil uvažovať nad cenou života, no upriamil moju pozornosť na iné zásadné problémy.
Můj chlapec a já
Jaromíra Kolárová
Mňa na knihe nadchol práve ten "chaos". Ide o akúsi spleť asociácií. Aj nám sa bežne vynárajú spomienky pri pohľade na nejakú vec, započutí nejakého slova, návšteve nejakého miesta, prichádzajú náhle a vlastne neusporiadane, tak ako je to tu. Tým je táto kniha výnimočná, aj ja som sa v nej spočiatku strácal, no po začítaní sa som našiel jednotlivé dejové línie a vedel som kde sa s autorkou na jej ceste nachádzam, vlastne v jej spomienkach. A postrehy jej syna? Dávajú tomu akúsi dynamiku. Keby bol ten príbeh napísaný lineárne, bol by to len jeden z mnohých príbehov, takto toto dielo vyčnieva.