Ivan F komentáře u knih

Komiks je žáner, nad ktorým mnohí ľudia (a čitateľov nevynímajúc) ohŕňajú nos. Dôvody sú rôzne, ale za seba môžem vyhlásiť, že aj klasika alebo detektívka alebo akýkoľvek iný žáner nevyhovie každému, pretože si to každý odôvodní sám za seba a pre seba. Tým sa kruh uzatvára a máme tak mnoho literárnych žánrov, medzi ktorými si komiks našiel svoje miesto. Osobne nie som fanúšik komiksových príbehov, pretože mi výtvarník ponúka svoju predstavu a tým pádom moja fantázia trpí, no na druhú stranu musím napísať, že aj medzi komiksmi sa nájde plno veľmi dobrých diel. Wolverine - Origin je jedno z nich. A tu je práve paradox - kresba sa mi páčila viac, než samotný príbeh. V každom prípade, aby som si rozšíril literárne obzory a orientoval sa pri diskusiách a rozhovoroch so skalnými fanúšikmi Marvelu, som rád, že som sa dozvedel, ako to bolo so "zrodením" Wolverina. Určite sa aj v budúcnosti s chuťou zoznámim tiež s osudmi iných postáv z Marvelovského univerza.

27 07.04.2023

Pán Connelly sa blíži k sedemdesiatke, no píše mu to, akoby mal o polovicu rokov menej. Už minule som spomínal, že je mi veľmi sympatické, že spolu s autorom starne aj jeho spisovateľský výtvor Harry Bosch. Krimi román Púštna hviezda je rovnako dobre čitateľný, ako jeho predchádzajúce detektívky z tejto série (páni, už je ich dvadsaťštyri) a nechýba mu nič, čo má dobré krimi mať: sympatické hlavné postavy, teda Harryho a Renée, dobrú zápletku, ťah na bránu, (ne)očakávané zvraty, žiadne hluché pasáže, atď. Za mňa veľká spokojnosť a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie so starým, prefajčeným a džez milujúcim penzionovaným detektívom z Mesta anjelov.

33 04.04.2023

Nevidím to tak čierne, ako iní čitatelia, no zároveň musím dodať, že spisovateľ by nemal (hoci aj na nátlak fanúšikov) rozprávať to isté dvakrát. Takže "Príbeh Zoe" je fajn hoci (takmer) všetko už bolo povedané v knihe "Posledná kolónia". Tento istý postup zvolil aj Orson Scott Card (na ktorého v doslove Scalzi odkazuje) a napísal, podľa mňa, horšiu verziu príbehov Endera - akurát s tým rozdielom, že skalná základňa fanúšikov mu to zožrala z dôvodu "lebo Ender", čo je dosť málo. Tak ako píše užívateľka "Metla", nemám už ten správny vek (teda -násť) a ani správne pohlavie, aby som nad knihou žasol, no príbeh som si z pohľadu Zoe užil. Na to, že je Scalzi chlap, tak to napísal veľmi dobre a hlavne, neroztiahol to na päťsto strán, stačilo mu tristo. :-) Za mňa je to fajn séria a už teraz viem, že na piaty diel sa teším.

26 02.04.2023

Ako vždy, keď sa mi dostane do rúk kniha poviedok, tak si povzdychnem, pretože ich kvalita je nerovnomerná. Presne tak je to aj tu, a ja nemôžem hodnotiť plným počtom len preto, lebo to na písacom stroji naklepala Agatha Christie. Až na dve tri poviedky do týždňa maximálne dvoch zabudnem o čom boli a zostane mi len pocit, že kniha bola fajn oddychové čítanie. V podstate nič iné od poviedkových zbierok neočakávam, len dobrý pocit. Kniha tedy splnila svoj účel a ja sa niekedy v budúcnosti s tvorbou prvej dámy anglickej detektívky rád stretnem.

29 30.03.2023

Od autora som prečítal približne polovicu detektívok z 87ho obvodu a smelo môžem napísať, že "Panenka" je zatiaľ to najlepšie, čo sa mi dostalo pred oči. Už začiatok, kedy spisovateľ bez zábran a skutočne bez akýchkoľvek škrupúľ popisuje vraždu, ktorú vo vedľajšej izbe počúva dievčatko s panenkou v rukách, nuž tento začiatok mi postavil všetky chlpy na tele svojou surovosťou a priamočiarosťou opisu. Už dlho predlho sa mi nestalo, aby ma nejaká scéna takto dostala. Druhé, čo som pomerne zle znášal, bol ďalší útok na Stevea Carellu, toho autor nechal už toľkokrát zmlátiť a postreliť, že je to až neuveriteľné, že stále žije. Tentoraz z neho spravil takmer drogovo závislého jedinca. Neviem, či spisovateľovi táto postava nejakým spôsobom vadila, ako Poirot tete Agathe, ale vyzerá to tak. Podtrhnuté a spočítané - pre mňa jeden z naj Hunterových románov.

28 26.03.2023

Ján Markoš čitateľa prevedie úskaliami a nástrahami moderného sveta a po prečítaní knihy si čitateľ uvedomí, že musí kriticky myslieť a tým pádom sa aj zamyslieť nad obsahom toho čo prečítal. Takže odhalí, že ani autor nie je tak celkom nestranný a hoci ten uvádza desiatky príkladov, tak sa nevyhne podprahovému podsúvaniu niektorých informácií. Možno to znie ako logicky chybný argument, no je tomu tak a skúste ma presvedčiť o opaku. :-) Ako základný manuál je kniha super, avšak v mnohých jedincoch by vyvolala neskutočný odpor a možno aj nenávisť voči autorovi a ostatným ľuďom, ktorí by ju pochopili. Tí, čo ju nevedia pochopiť, lebo na to nemajú mentálnu kapacitu, to je ešte pomerne dobrá skupina. Horšie je to so skupinou ľudí, ktorí ju bez problémov pochopia, no informácie v nej zneužijú, tak ako to dlhé roky robia Fico, Blaha a spol.

27 23.03.2023

Keď sa tak obzriem za rozprávaním pána Jesenského, tak s hrôzou zisťujem, že sa za takmer deväťdesiat rokov (prvé vydanie je z roku 1938) od napísania Demokratov, veľmi v politike a na úradoch nezmenilo, len jazyk zhrubol. Ak by sme postavy knihy zamenili za reálnych regionálnych politikov, úradníkov a kultové postavičky, ktoré má každá obec, tak by sme knihu mohli považovať za súčasnú literatúru. Je priam neuveriteľné, ako sa všetko prvorepublikové opísané v Demokratoch hodí na dobu terajšiu, len pribudli reálie ako telefón, internet a tak podobne. Kniha je napísaná veľmi dobre a som rád, že som si ju prečítal. Môžem smelo vyhlásiť, že sa k nej ešte niekedy vrátim.

26 18.03.2023

Výborný román, tak trochu zvláštny, veľmi dobre napísaný. Pritom je to pomerne reálna vidina toho, čo možno ľudstvo stretne v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Potom už bude neskoro čakať, až z lesa zaznie spev drozda.

Zimomriavky mi behajú po chrbte, keď si pomyslím, kam to všetko speje. Pretože vývin jazyka a jeho podoba, tak ako ho poznáme, sa pomaly, ale isto mení - stačí si zobrať do rúk knihy zo sedemdesiatych rokov minulého storočia a mnohé slová v nich sa už nepoužívajú, alebo zmenili zmysel. Nie, nie je to ešte ako v románe 1984, toho sa mi nedožijeme, ale niekoľko generácií po nás bude jazyk vyzerať inak - bude chudobnejší a "ideovo" čistejší. A potom možno prestane ľudstvo pomaly čítať a písať a, tak ako v Tevisovej katastrofickej vízii, sa pomaly presunie k svojmu koncu a matička Zem bude mať konečne pokoj. O druhej polovici 20teho storočia sa čoraz viac začína písať a hovoriť, ako o zlatom veku ľudstva. Som rád, že som sa vtedy narodil. S predstavou toho, čo asi príde o pol storočia alebo o storočie neskôr, som tomu rád o to viac.

42 13.03.2023

Na prvotinu veľmi vydarená kniha a štýl humoru, ktorý mi sadol. Pred rokmi sa ku mne dostal storočný starček a bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Po dlhom čase sa zrazu zjavil pre mňa neznámy autor a ulahodil mi v podstate rovnako, len trošku inak. Príbeh zo súčasnosti, kedy čitateľ zistí, že aj v Nemecku sú vodcovia zločineckých skupín rovnako úboho inteligenčne vybavený dezoláti, ako u nás (česť výnimkám :-) ), má spád, šťavu, primeraný rozsah, aby nezačal nudiť a veľmi dobre sa číta. Knihu som si zaobstaral ako nahovorenú verziu cez Audiolibrix a prednes Mila Kráľa je skutočne veľmi dobrý. Čo dodať na záver? Slovami vedúceho kurzu Jošku Breitnera: "Predbiehame pomaly", teda nikam sa neponáhľajme, ale život si užívajme.

26 10.03.2023

Pamätám si, ako mi kniha kedysi dávno nesadla, pretože som čakal úroveň iných Dickových diel. Tá tu nie je ani na tretí krát, a zároveň mi je to po opätovnom prečítaní vysvetlením, prečo je to autorova najznámejšia a najčítanejšia kniha. Dickove schizofrenické vnímanie sveta, neuchopiteľnosť toho, čo je "realita" a čo nie je, to všetko je tu len v náznakoch a skalný priaznivec Philipových vízií si zúfa. Zato priemerný čitateľ (rozumej čitateľ, ktorý nie je priaznivec SF alebo len veľmi vlažný priaznivec) si chrochtá blahom, lebo v románe je všetko jasné a nič z P.K.Dickovho univerza tu nie je - teda je, ale v tak miernej dávke, že sa v príbehu dá bez problémov orientovať, čo je v iných spisovateľových knihách problém. Takže podčiarknuté a spočítané - knihu som si prečítal tretí krát a ... a je to Philip Dick, ale len priemerný. Našťastie napísal mnoho lepších kníh a už teraz sa na ne teším, hoci ich budem čítať opakovane.

29 05.03.2023

Špicbergy, Špicbergy, hm, tam som tiež nebol. :-) Ale raz sa tam dostanem a ak bude možnosť, tak aj na severný pól, nech to stojí, čo to stojí. Moje stretnutie s Iloninou reportážnou knihou dopadlo veľmi dobre, pretože som nečakal nič. Kedysi dávno som sa veľmi sklamal z mojej návštevy Chorvátska, bolo to hlboko pod očakávaním (bol som tam ešte raz po šestnástich rokoch od prvej návštevy, ale dojem ostal mínusový) a vtedy som si povedal: očakávaj málo a dostaneš viac. Ono to funguje a tento princíp uplatňujem takmer na všetko, a som v podstate spokojný človek. Takže Ilona ma knihou potešila a zároveň navnadila. Jediné, čo mi nešlo celkom popod nos je, že Špicbergy sú takisto jeden veľký bordel, tak ako celý svet je jeden chliev. No ale čo už, urbex a úpadok ľudských sídiel ma priťahuje a ja sa rád túlam, hoci závidím Verneovým súčasníkom, že mohli svet zažiť tak, ako my už nie.

26 03.03.2023

Nie každému vyhovuje čítať suchopárne fakty (tak ako mne), ale ak sa realita navlečie do hávu románového spracovania, tak je to (pre mňa určite) viac stráviteľné. Presne tak je to aj s touto knihou, kde hneď na začiatku autorka na rovinu napíše, čo si a prečo vymyslela a už to čitateľsky frčí. Zároveň tak autorka dáva možnosť nahliadnuť do histórie mnohým ľuďom, ktorým sa strohé podanie udalostí prieči a teda nemajú pocit čítania učebnice dejepisu. Slovenský čitateľ túto formu potrebuje viac ako čitateľ Český, pretože téma atentátu na nacistickú sviňu (týmto sa ospravedlňujem všetkým ošípaným) bola pomerne dlho a cielene utláčaná do úzadia. Z môjho pohľadu ide o veľmi chvályhodný počin pani Homolovej a som rád, že som si knihu prečítal, napriek tomu, že mi pri kapitolách po atentáte bolo občas nevoľno. Za to však autorka nemôže, na vine sú sparchantelí aktéri.

32 01.03.2023

Z môjho pohľadu je kniha sklamaním, nebavila ma a nebyť toho, že je to detektívka zo série s H.P., tak ju asi nedočítam. V knihe sa dohromady nič nedeje a celkovo je to také prázdne čítanie, ktoré ani zďaleka nedosahuje kvalít iných autorkiných kníh. Je cítiť, že pani Agatha mala v dobe písania tejto knihy svoje najlepšie spisovateľské roky za sebou a svet šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia je od nej veľmi generačne vzdialený. A Poirot? Ten má hádam sto rokov, no myslí mu to stále, ale takpovediac starosvetsky, avšak neuveriteľne. Sympatické bolo, že sa v knihe objavuje pani Oliverová, z ktorej energia len tak srší, no má hádam toľko rokov ako Poirot, ale aj tak celkom dobre prežije jedno malé tresnutie po hlave. Len či jej neublížilo, toť otázka, lebo pani spisovateľka z nej spravila natvrdlú kozu a to bolo pomerne nefér - ale autor si môže robiť so svojimi postavami, čo chce.

24 25.02.2023

Ktovie, aký bol rozpočet vydavateľstva na nákup práv jednotlivých poviedok, pretože v tejto antológii sú zastúpení v podstate všetci velikáni sci.fi žánru a to muselo niečo stáť - hoci za poviedky sa vraj neplatil žiadny astronomický balík. V každom prípade je to dobrá zbierka a prekladatelia mali pravdepodobne voľnú ruku, pretože kvalita tu z ich strany je, a to aj čo sa výrazových prostriedkov týka. Avšak typický neduh antológií je aj tu - kvalitatívna nevyváženosť jednotlivých poviedok. Z môjho pohľadu je tu trojica top poviedok a to Bernie Faust, Smetiar a Stanica cudzincov. Naopak, vyslovene zlé poviedky tu nie sú, hoci viacero je priemerných. Podtrhnuté a zrátané - celková spokojnosť po prečítaní sa dostavila a tak to má byť - čitateľ dostáva to, čo očakáva.

24 25.02.2023

Pamätám si, že kedysi dávno-pradávno som v knižnici, na stole s hŕbou práve vrátených kníh, ktoré ešte neboli roztriedené, našiel tento poklad a sen detského čitateľa. Stôl bol jedným z najstráženejších a najsledovanejších miest, lebo sa na ňom nachádzali tie najlepšie knižky, ktoré sa neustále vypožičiavali a točili dokola. A ja somár, som túto knihu vtedy nezobral. Vodítkom, že som urobil chybu bolo, že hneď vzápätí sa po knihe načiahli iní dvaja chalani a takmer sa o ňu pobili. Keď sa mi o niekoľko mesiacov (ach, ako sa mi v detstve zdali dlhé) podarilo na knihu naraziť opäť (medzitým som striehol pri každej návšteve pri regáli s písmenkom A a odchádzal sklamaný, keďže tam nikdy nebola), tak som ju uchmatol a ... a prežil som štyri čarovné dni. Štyri dni, kedy som prežíval štyri dobrodružstvá a chcel som byť jedným z pátračov, ako milióny iných detí po celom svete. Potom som si knihu prečítal ešte raz a až potom som ju vrátil. Jednoducho to čaro, kúzlo, chyméru neuchopiteľna, či akokoľvek to možno nazvať, ktorú moja detská dušička dostala touto knihou, tak za to som stále vďačný a aj budem. Jedna z najkrajších kníh, ktorá si ma našla v správnom veku a zanechala Dojem, s veľkým d. Škoda, že ako dospelý som niečo podobné so žiadnou knihou nezažil, asi tú schopnosť vnímať a prežívať v určitom veku stratíme. Úprimne závidím tým, komu zostala.

33 14.02.2023

Oslavného a ódu pejúceho komentára sa odo mňa na túto knihu nedočkáte. Životné osudy revolučného radikála, ktorý sa zmenil na deprimovaného a stále unaveného umelca, sú napísané zručne, ale zároveň nudne. Pritom román začína super, vtiahlo ma do príbehu od prológu, lenže následne stratil na pútavosti ako bežec, ktorý zle dýcha - chýbal mu kyslík a románu "drajv". Od druhej časti som sa v podstate príbehom prehrýzal len ťažko (napriek Bruceovmu nespornému rozprávačskému talentu) a príbeh Schismatrixu, teda postľudskej slnečnej sústavy, veľmi rozmanitej a predsa jednotnej, ma už nebavil - bolo mi fuk, čo, kto, ako ,prečo, načo, s kým atď. Nastala nuda a šeď, neustále zápolenie medzi frakciami, Investormi, Tvárnymi, Mechanistami ma bavilo asi tak, ako pozorovať jednanie parlamentu. Ako doplnok dostáva čitateľ päť poviedok z tohto sveta, no až na "Zapustené záhrady" si pravdepodobne žiadnu z nich nezapamätám. Čo dodať na záver - pre mňa jedno zo základných diel kyberpanku a zásadný pilier tohto subžánru sci-fi - zostane už navždy knihou, ktorá ma neoslovila.

22 09.02.2023

Napíšem to stručne - prečítal som množstvo kníh, z ktorých niektoré boli podobne tematicky zamerané ako Gulbranssenova trilógia. Podrobnejšie som sa o všetkých troch dieloch vyjadril v samostatných komentároch, no nedá mi nezhrnúť celkový dojem do jedného komentára. Skrátka a nedobre - je to uťahané, rozvláčne a recyklované samotným spisovateľom. Takisto by som si mal ako čitateľ nájsť nejaký kladný vzťah aspoň k jednej postave, no tu som si našiel len negatívny vzťah takmer ku všetkým. Okrem toho je kniha dosť prešpikovaná úvahami a pomerne často v nej možno nájsť aj náboženský pohľad na rôzne veci. Ani u Stephena Kinga to nie je ono a pán Gulbranssen je v tomto ešte horší. Páčil sa mi preklad do slovenčiny, je presne taký, aký si kniha zaslúži, aby vyznela tak, ako vyznieť má.

25 05.02.2023

Tretí diel ma už nebavil, pretože sa román zmenil na náboženský traktát (najmä prvá polovica bola neúnosná), pribudlo filozofovania a zavŕšil sa prerod starého Daga na superhrdinu - samaritána. Je v poriadku, keď autor píše o tom, že bohatí by sa mali podeliť s chudobnými, lenže zabalil to zbytočného hávu zmierovania sa s nevyhnutným a teda z toho vyplynulo, že niet inej cesty, len... V každom prípade som rád, že som prečítal celú trilógiu jednu knihu po druhej a zoznámil sa s nórskou literatúrou spred storočia. Nebolo to zlé, ale druhýkrát by som sa k tomuto románu už nevrátil.

26 02.02.2023

Rovnaká kvalita pokračuje v druhom pokračovaní, ktorý má rovnakú úroveň - našťastie tu nie je tu žiadny kvalitatívny posun smerom nadol. Ak by to autor vydal naraz, tak by to malo určite dobrý ohlas. V knihe je viac zamyslení sa nad životom ako takým, celkovo je to viac emotívnejšie čítanie. Veľmi dobre je aj to, že autor nenápadne čitateľa poučí o dejinách a vzťahoch medzi Nórmi a Dánmi, tiež to tam nebolo ružové. Škoda len, že pribudlo tragiky, tej tu bolo neúrekom. Ak si tragické pasáže porovnám s Hečkovým Červeným vínom (tomu som sa neubránil), tak Trygve ťahá za kratší koniec, dal to oproti Hečkovi tak na polovicu, ten to zvládol majstrovsky. No a čo mi nešlo popod nos, je postupný prerod starého Daga, predsa len človek skr-naskrz skazený hrabaním majetku sa zrazu stáva samaritánom. Celkovo je to však príjemné čítanie, ktoré neurazí, avšak spisovateľ bol pravdepodobne chladný človek, pretože podvedome to svoje ja, každý pisateľ dáva do postáv a tie sú tu takmer všetky studené.

25 29.01.2023

Románová trilógia na začiatku pripomína, akoby ju napísal Karl May alebo James Fenimore Cooper - je to taká klasická indiánka - pomyslel som si. Lenže ono sa to po pár stranách zmení a čitateľ dostáva prepletenec vzťahov, kde síce je na jednej strane silný muž, no na druhej strane by svoju "veľkosť" nedosiahol, nebyť silnej ženy. Takže príbeh začína listom od nej, on sa rozkýve, navštívi ju, dajú sa dokopy (žiadna romantika sa v ich vzťahu nekoná) a už to celé frčí jedna radosť. Celkový dojem mi však kazili pasáže, ktoré boli zjavne inšpirované štýlom a príbehom z knihy Pýcha a predsudok, to bolo až príliš okaté. Bola to iná doba, dnes by taká prehnaná hanblivosť popisovaná v knihe bola na smiech a poklepanie na čelo. Zvyšok bol fajn, no neubránil som sa porovnávaniu so ságou rodu Forsythovcov, hoci tá je úplne iná, ale v niečom sú si knihy podobné. Nakoniec musím zmieniť modernú pliagu menom peniaze - tie tu zohrávajú extra úlohu ničiteľa všetkého dobrého, rodinu nevynímajúc, tú hlavne.

P.S. V nemenovanom obchode s obuvou (pomenovať ho nemôžem, inak by to bola reklama) si už roky kupujem šľapky na doma. Sú značky Björndal, taká milá paralela s knihou.

29 27.01.2023