Ivan F komentáře u knih

Je cítiť, že kniha je stará, najmä jazyk je mierne archaický, ale myšlienky autora sú svieže, hoci originál vyšiel už v roku 1970. Všetky tri príbehy sa čítajú rýchlo a ľahko, a v podstate okrem dnes už trochu úsmevných vízií blízkej budúcnosti nemá kniha podstatnú chybu.

12 20.04.2014

Pútavo napísaná kniha, a hoci je už pomerne letitá, tak sa pomerne dobre vyvaruje technických zhovadilostí. Napriek tomu nebola prekvapivá, skôr mierne ťažšie odhadnuteľná, celý čas som čakal, že nakoniec nebudú na lodi a keď už na nej boli, tak čitateľovi hneď docvakne, ako to skončí. Nadôvažok má kniha len dvesto strán, ale ani tie som nedokázal prečítať nonstop, trvalo mi to päť dní, lebo ma (či to bolo prekladom alebo autorovým štýlom alebo som len nebol v správnej čitateľskej konštelácii) príbeh nedokázal pripútať. Napriek mojím výhradám súhlasím s tým, že kniha patrí medzi majsterštiky a zaslúži si byť medzi TOP knihami so sci-fi tematikou.

16 16.03.2014

Dejovo veľmi plytký román, ktorý je naviac rozťahaný na takmer päťsto strán. Čitateľ v nich dostane akurát opis toho, ako je normálne, že všetci piloti spávajú s letuškami (kedysi sa tak volali, dnes sú to palubné sprievodkyne) a keď to náhodou niektorý z nich nerobí, tak je nenormálny. Kniha sa dá rozdeliť do troch dejových línií: Prvá (dejovo najlepšia, inak plytká) sa drží úbožiaka, ktorý si kúpi drahú poistku a dúfa, že vyhodí lietadlo nad morom do povetria, aby tak vyriešil zlú finančnú situáciu jeho rodiny. Druhá dejová línia je opis, nanešťastie opäť plytký, odstraňovania uviaznutého lietadla, ktoré zišlo mimo dráhy a tým pádom ju zablokovalo. Chlapík, ktorý lietadlo z dráhy odstraňuje, sa každý deň!!! miluje so svojou ženou a potom v posteli fajčí jednu od druhej - otras. Jediné čo sa čitateľ dozvie je to, že najskôr musí uvoľniť zablokovanú cestu na letisko a potom lietadlo, že bez neho to jednoducho nejde, že je najlepší a čo ja viem čo všetko, skrátka hnus. No a do tretice, všetci sa v knihe rozvádzajú, nenávidia a majú milencov alebo milenky. Nadôvažok spisovateľ v románe zhadzuje ženy, sú pre neho len nositeľkami orgánov bežne schovaných pod nohavičkami, hlavy majú len na ozdobu, prípadne na orál. Záver: kniha je nadhodnotená. Kedysi v 60tych rokoch 20teho storočia to možno bola kniha nevídaná, no dnes je smiešna. Jednoducho obsahovo aj spoločensky prudko zastarala.

14 15.03.2014

Nadšený som vôbec nebol, prekvapenie sa nekonalo, je to akýsi predchodca knihy Hriechov pre pátera Knoxa. Čitateľ detektívok takmer zadrieme nad knihou od nudy.

12 13.03.2014

Veľmi zaujímavý kriminálny román, kde prvých štyridsať strán je na šľak trafenie, ale potom sa to rozbehne a záver, tak ten je naozaj prekvapivý.

Veľmi pekne a ľudsky opísané príhody stroskotancov z pera Fredericka Marryata, jedného z najlepších spisovateľov o morských diaľavách a dobrodružstvách. Kniha je síce pre detského čitateľa, ktorého obsahom zasiahne naplno, no pre dospelých má v sebe odkaz: mali by sme si pomáhať, vždy a všade, nielen, ak nás nešťastie prikvačí. A to sa vždy ráta.

14 10.02.2014

Jednoznačne najlepší diel, teda štvrtý a piaty som ešte nečítal. Približne okolo 150 strany som mal chuť vytrhať Martinovi všetky chlpy z brady pinzetou, pekne jeden po druhom. Ale okolo strany 300 som mu odpustil. Najslabšou pasážou kniha je epilóg, kam tým autor mieri naozaj neviem. A trvám na tom, že v roku 2001 mal cenu Hugo za najlepšie fantasy vyhrať Martin a nie Rowlingová.

Vynikajúco napísané tretie pokračovanie, ktoré ma svojím jazykovým bohatstvom naozaj nadchlo. Síce si v knihe slovné spojenia "Ako si praješ." a "Bol oblečený do krúžkovej zbroje a varenej kože." čitateľ prečíta cca päťsto krát, ale to je jediná výčitka, ktorú knihe dávam. A myslím si, že v roku 2001, kedy Rowlingová získala cenu Hugo za najlepší román za HP and goblet of fire, tak to bol omyl. Pre mňa jednoznačným víťazom roku 2001 bol George R. R. Martin a jeho tretie pokračovanie Piesne ľadu a ohňa.

V detstve mi to prišlo nezáživne, dnes by to pre mňa bolo už pravdepodobne nečitateľné. Síce to napísal Karl May, ale aj tak je to rozhodne jedna z tých horších knižiek.

Aj takéto príbehy píše život.

12 25.12.2013

Nie je to zlá kniha, no k dobrej má ešte kus ďaleko. Prečo? Pretože je napriek mýtu o Haileyho dôkladnom štúdiu prostredia, do ktorého zasadí dej románu pomerne povrchná a príbehovo nepríliš vydarená.

14 25.12.2013

Cookovská klasika, tá istá schéma, ako v predchádzajúcich románoch, čo síce nie je na škodu, avšak románu okrem pomerne originálneho príbehu chýba nejaká hlbšia myšlienka, či hlbšie vtiahnutie do deja.

11 18.12.2013

Toto bola taká chlopotina, ako máloktorá iná fantasy kniha. Ale čo, hlavne že meno Conan na obálke tak dobre predáva aj somariny.

13 18.12.2013

Pre skautov povinné čítanie, my, čo sme boli pioniermi sa len usmievame.

11 18.12.2013

Vôbec si nepamätám o čom to bolo, len toľko viem, že ma to moc nezaujalo - preto vlastne neviem, o čom to bolo.

12 18.12.2013

V roku 1992 po dlhom období ("vďaka" komunisti) sucha začali konečne aj u nás vychádzať knihy o hviezdach hudobnej scény, medzi ktorými Lennon patril medzi hviezdy najjagavejšie. Je veľmi príjemné prečítať si niečo aj z iného uhla pohľadu, konkrétne jeho sestry, než nám ponúkajú rôzny autori, ktorý s ním nežili, ale ho obdivovali. O to cennejšia je výpoveď blízkeho človeka, ktorá nám hovorí najmä o Johnovej naviazanosti na matku, ktorej venoval piesne Mother alebo Julia.

16 18.12.2013

Ako decko som to žral, dnes sa už len usmievam. Ale spomienky mám na knihy od pána Trosky pekné.

15 18.12.2013

Pre mňa stokrát prevarená voda, ktorá je navyše nudná. Alkoholické a drogové excesy ma nezaujímajú ani v reálnom živote, nieto ešte o nich čítať. Možno v roku 1966 to bolo niečo nové pre čitateľov, avšak dnes je to už len tuctový príbeh troch zhýralých cundier.

11 17.12.2013

Čím viac som prečítal kníh od Haileyho, tak tým viac mi vadí ich šablónovitosť. Ok, na jednej strane každej knihe predchádza dôkladná príprava, ktorá sa premietne do znalosti prostredia a jeho postupnému opisu, ktoré je nevyhnutnosťou pre rozvíjanie príbehu, akési pozadie, na ktorom je vždy zavesené nasledovné: inteligentný muž v strednom alebo zrelom veku, žena je vždy kočka, ale tak trochu tupá (výnimkou je černošská novinárka z románu Preťaženie), potom je tam prípadne iná žena, takisto je to kus, ale inteligenčne tú prvú neprevyšuje, no a do toho je zamotaný nejaký príbeh, ktorý síce nie je zlý, ale nijako nevyniká. Čiže dôkladná znalosť prostredia mi je fuk, ak je román xtou variáciou na uvedenú schému. Ak si budem chcieť prečítať niečo o patológii, tak siahnem po učebnici, nepotrebujem tú hŕbu detailov v románe.

V tomto diely už šiel románový cyklus do kytičiek. Je to rozvláčne rozprávanie o dvorných intrigách, ktoré však nedosahujú kvalít Dumasových románov. No a druhá časť venovaná Jozefovi II. je už takmer čitateľským utrpením. Z ohľadom na kvalitu cyklu však nejdem s hodnoteným nižšie.

12 17.12.2013