fanciulla komentáře u knih
Moja prvá kniha od Daphne du Maurier. Pekná rodinná história, dobre sa čítala, ale je to také ľahké čítanie, nijak zvlášť ma to nenadchlo, za pár mesiacov si ju nebudem pamätať.
Kniha zoznamuje s prostredím Oxfordu, hlavný hrdina prežíva "úžitkový" milostný vzťah a odhalí jednu záhadu tragickej lásky. Dobre sa mi čítala, ak budem mať príležitosť určite si prečítam ďalšie.
Tak opakované narodenie sa na tento svet je téma, ktorá je v móde, nemôžem sa zbaviť dojmu, že kniha je napísaná na efekt, komerčne, aby sa dobre predávala.
Prečítala som len prvú časť a odložila. Celý čas som čakala, kedy tie detiská niekto poriadne vytrieska po zadku, ale nedočkala som sa. Mimochodom, odkiaľ sa v americkom prostredí vzali mená ako Eliška a Mikeš? Prečo postavy nemajú anglickú variantu týchto mien, keď majú anglické priezviská? Pôsobí to rušivo a mňa to dráždi.
Prečítala som len prvé dve či tri poviedky a ďalej sa nedalo, autorkin štýl mi vôbec nesedí. Pre mňa neskutočne patetické.
Po prečítaní som mala dojem, že Indovia sú národ posadnutý kúzlami a trikmi, ktoré považujú za skutočnú mágiu, podvodmi všetkého druhu a túžbou po bizarnostiach. Ani trochu som sa nenudila a občas som na musela nahlas smiať, naozaj dobre napísaná kniha. Obálka je zavádzajúca, lebo na nej nie je Ind, ale pravdepodobne nejaký melanézsky šaman.
Táto kniha ma nenadchla, je v nej pár scén, kde som sa dobre bavila, ale pred koncom som musela pár strán preskočiť, aby som ju vôbec dočítala. Príbehy sú tam zaujímavé, ale žiadnu z postáv som si neobľúbila, nemá to atmosféru, je to hrozne suché.
Dej je zaujímavý, napínavý, vôbec som nerozumela Edite. Je tam niekoľko postáv, ktorých motívy by mohli byť viac objasnené, charaktery viac prepracované.
Je to už pár rokov, čo som knihu čítala, vtedy mi konanie a zmýšľanie postáv prišlo také nejaké hysterické, ovládané citmi a vášňami, nerozumové. Nerozumela som mu. Pri porovnaní s anglickou klasickou literatúrou priepastný rozdiel. Nemala som odvahu siahnuť po ďalšej Dostojevského knihe.