Adigiotto komentáře u knih

(SPOILER) Literatúra o utrpení v koncentračných táboroch je dnes pomerne obsiahla, preto autor musí zaujať aj inými fabulačnými prvkami, než samotným utrpením. Kniha je napísaná celkom čitateľne a originálny prvok je hlavná postava - černoška Sidónia, ktorá sa omylom dostane do transportu smrti aj so svojimi deťmi. Literárne som však čakal viac nepredvídaných zvratov, prepracovanejší dej, ako ho ponúkol napr. Imre Kertész v nezabudnuteľnej knihe Bezosudovosť (Človek bez osudu). Nepresvedčilo ma ani stvorenie si vlastného mytologického boha Agenora. Podobnú fantáziu by som čakal od jej detí, nie od dospelej ženy a zdravotnej sestry. Pochopiteľnejší by bol návrat k viere prapredkov (ako sa stáva vo vypätých životných situáciách), ktorá by pôsobila ako múr proti strate identity a zároveň ako zábezpeka vlastnej ľudskej hodnoty. A že sa Sidónia mala k čomu vrátiť, dokazuje internetový odkaz. Ako Antilčanka musela poznať mnohé z uvedených božstiev. Stačilo si vybrať.
http://ancientantilles.com/mythandreligion.html

2 19.03.2014

(SPOILER) Moderný čitateľ nevyžaduje vždy príbehy podávané na tácke. Naopak, spolupráca s autorom na dotváraní príbehu podnecuje vlastné interpretácie. Priestor medzi spisovateľom a čitateľom je dôležitý pre slobodu čítania. V tomto prípade som sa však priveľmi strácal. Časté odbočky, podľa mňa zbytočné, pôsobili ako priehrady na rieke. Zbrzďujú a spomaľujú tok myšlienok, pretekajú cez breh, odbáčajú do vedľajších ramien, prípadne ho celkom zastavia. Takou dejovou odbočkou je Anilina priateľka Leaf, ktorá sa v románe ani raz „neukáže“. Vnímame ju len v rozhovore cez telefón a v spomienkach hlavnej hrdinky. Nijako mi nepomohla pochopiť Srí Lanku. Zato obeť, pre pochopenie bratovražednej vojny absolútne kľúčová, je nanešťastie odbavená na pár stranách. Škoda. Akoby autor písal knihu v rôznych obdobiach. Záver knihy (a iba záver knihy) písal rozhodne v dynamickom.
(Upravené, a dúfam, že bez spoilera)

2 12.03.2014

(SPOILER) Azda najväčší prínos diela je nasmerovanie pozornosti čitateľa na krutosť osudu ženy, ktorú spoločnosť odsúdila na život v samote. Osobne som presvedčený, že aj beletria prispela k novodobým spoločenským zmenám v podobe zrovnoprávnenia mužov a žien, všeobecného volebného práva, novej sociálnej politiky a pod. Tu sa však môj obdiv k sociálno-kritickému kontextu knihy končí. Effi Briestová je žena, ktorá má pre mňa len obmedzené čaro. Je naivná, málo vzdelaná (hoci nie hlúpa), poverčivá, náladová - a čo je najhoršie, nič nerobí pre to, aby to zmenila. Do krajnosti ju rozruší šuchotanie závesu, ktorý si vysvetľuje ako vystrájanie strašidiel. Citovo ju vykoľají záhadná fotografia Číňana prilepená na stoličke. Skoro vo všetkom vidí mystické znamenia, ktoré jej predstavivosť vybičujú do krajnosti a nešťastne ovplyvňujú jej konanie. Pritom 19. storočie bolo storočím vedy a ženy v ňom hrali úlohu ako nikdy predtým. Vzorov mala viac než dosť. Škoda, nedostatok vzdelania a súdnosti určujú jej ďalší osud, ktorý končí spoločenským pádom. Effi Briestová je tak proti svojej vôli antihrdinkou.

2 03.03.2014

Pri čítaní knihy o disidentoch v Sovietskom zväze od Američana som mal dojem, že ju napísal Rus. Väčší kompliment autorovi si neviem predstaviť.

1 24.02.2014

Dejiny ostrova Tanakuatua na úvod boli výborné a tešil som sa na ďalší vývoj príbehu. Ale zmutované pavúky ma nenadchli. Kniha pre mňa stratila čaro. Nepresvedčivé.

1 24.02.2014

Pútavé čítanie.

2 24.02.2014

(SPOILER) Kniha nie je napísaná ťažkým jazykom, číta sa pomerne ľahko, no práve to spôsobuje, že nezabudnuteľný zážitok nezanechala. Dielu by prospel hutnejší štýl s väčšou gradáciou. Jadrom príbehu je neporozumenie dvoch generácií - otcovej a synovej. Otec spomína na školské roky, na prve lásky a smrť najlepšieho kamaráta na fronte. Syn je lekár, ktorý je pre kariéru ochotný urobiť všetko. Zbavuje sa vzťahu so zdravotnou sestrou, aby sa uvoľnil pre "perspektívnejší" vzťah s dcérou primára. Nezdráha sa spolupracovať na experimente s novým liekom proti rakovine bez súhlasu pacientky. Kruh sa uzatvára. Pacientka Aiko je letnou láskou mŕtveho kamaráta...
A miesta, o ktorých kedysi nik nepočul, dnes poznajú aj malé deti. A čo bolo kedysi rajom, je dnes miestom hrôzy. Pri rozlúčke s doktorom Taharom, ktorý upadol do nemilosti a musí z Tokia odísť, sa ho kolega pokúša utešiť: "Vo Fukušime je aspoň dobrý vzduch, nijaké znečistenie.(...) Tomu ja vravím z pekla šťastie."

1 18.02.2014

Llosov kratší román nepatrí do prvej línie nezabudnuteľných diel, no to nič neuberá na jeho hodnote. Príbeh som si nesmierne užil a bavil ma od prvej vety po poslednú. Poručík Silva, žandár, ktorý nosil prepotenú uniformu a slnečné okuliare neskladal ani večer, bol veľmi sympatickou postavou. Spolu so strážnikom Litumom vytvoril detektívnu dvojicu á Sherlock Holmes a Dr. Watson. Na rozdiel od nich sú však hrdinovia Llosovej knihy živelnejší, ľudskejší a skutočnejší. Poručík Silva používal expresívny jazyk a svojho pomocníka občas nazval "ty vajčiak". Spolu sa neúnavne pustili do vyšetrovania vraždy vojaka Palomina Molera. Narazili však na stenu odporu zo strany armády a temer od začiatku bolo jasné, že vo vražde majú prsty "veľké ryby". Poručík sa nezľakol a vo vyšetrovaní odvážne pokračoval ďalej: "Niečo ti poviem, Lituma. Nevedel by som odísť z tohto sveta s vedomím, že mi (doňa Adriana) nedala a že neviem, kto zabil Palomina Molera. Chápeš?"
Samozrejme, že to chápem, poručík.

3 17.02.2014

Rougemontova kniha je mohutným prienikom do európskej kultúry, na ktorú sa autor pozerá cez prizmu lásky. Trpezlivý čitateľ sa s autorom vyberie na dlhú cestu históriou. Čakajú ho stretnutia s mýtmi (Tristan a Izolda), bude sprevádzať trubadúrov a katarov, arabských mystikov i Wagnera. V časti Mýtus v literatúre prejde s autorom niekoľko storočí dejín písomníctva a pristaví sa pri Miltonovi, Racineovi alebo Stendhalovi. Reč bude aj o vášni a vojne („láska a smrť, láska na smrť“), manželstve a vernosti. Nič nezostane zakryté. K slovu prídu aj Freud a mystik Henrich Suso. „Zaľúbenci budú vo mne vidieť cynika a tí, čo nikdy nezažili pravú vášeň, sa budú čudovať, prečo som jej venoval celú knihu.“

1 07.01.2014

(SPOILER) Knihu som bral do rúk s veľkými očakávaniami. Nie celkom ich splnila. Autor sa v tomto komornom príbehu vyrovnáva s nemeckou traumou sedemdesiatych rokov v podobe ultraľavicového extrémizmu. RAF (Rote Armee Fraktion) bola mimoriadne nebezpečná organizácia. Na svedomí má desiatky životov a rany sa doteraz nie celkom zahojili... Teroristu Jörga prepustili po vyše dvadsiatich rokoch z väznice. Jeho sestra pripravila v starobylom sídle na nemeckom vidieku stretnutie so starými priateľmi. Pozvaní prichádzajú, aby spoločne strávili víkend. Jörg je rozpačitá postava. Ani zásadne neoľutuje svoje činy, ani sa nechystá v nich pokračovať: "Viem, že sme použili násilie na nesprávnych miestach. Ale odpor voči násilnému systému sa nezaobíde bez násilia." Čakal som hlbší ponor do duše teroristu, aby som lepšie pochopil jeho motívy. Možno ani sám autor to nevie.
Mimoriadna znalosť tematiky pri čítaní nie je potrebná, chýbajú mi však poznámky k niektorým miestam. Napríklad Jörg v jednej reči spomenie len tak mimochodom Benna a Rudiho. To sú dve zásadné mená, ktoré ovplyvnili vývoj nemeckého terorizmu. Benno Ohnesorg bol zastrelený v roku 1967 pri demonštrácii. Jeho smrť bola jedným z hlavných motívov radikalizácie nemeckej mládeže (Meinhofová, Baader, Enslinová). Rudi Dutschke bol marxistický sociológ a intelektuálny vodca ľavicovej mládeže v 60-tych rokoch, ktorý rovnako ovplyvnil radikálnu mládež.
Preto si myslím, že poznámky pod čiarou by príbehu pomohli, no nie som si celkom istý, či by ho zachránili.

2 07.08.2013

V tvorbe autorky, ktorá je poznačená osudom blížiacej sa smrti, nájdete všetko, čo od dobrej poézie môžete očakávať - vieru, rozpoltenosť, nádej, beznádej, lásku, život, smrť, Boha i démonov duše.

1 04.06.2013

Kniha nemusí mať príbeh - rovnako ako sám život nie je vždy príbehom, ale variáciou opakujúcich sa udalostí. Ráno vstanete a dáte si obľúbenú kávu alebo čaj, do práce cestujete rovnakou trasou, večer sledujete obľúbený TV seriál, cez víkend sa stretávate s priateľmi. V Calvinovej knihe bez príbehu sú stredobodom mestá. Podobne ako v živote aj tu sú nám niektoré mestá bližšie, iné nás odrádzajú. V niektorých by sme si vedeli predstaviť žiť, iné by sme radi čo najrýchlejšie opustili. Mestá, či presnejšie ich nekonečné variácie, nám pri pozornom čítaní prezrádzajú niečo o nás samých.

"O jednom meste nikdy nehovoríš," povedal Kublaj chán.
Marco Polo sklonil hlavu.
"Benátky," povedal.
Marco sa usmial: "O čom si myslíš, že celý čas rozprávam?"
Vladár odpovedal: "A predsa som ťa nikdy nepočul vysloviť to meno."
Polo povedal: "Vždy, keď opisujem mesto, hovorím niečo o Benátkach."

6 04.06.2013

Spomienky na detstvo sú vďačnou literárnou témou. Keď túto základnú premisu okorení spisovateľ vtipnými a smutnými historkami, čudnými postavami, vranami a kanárikmi, kravami, eukalyptom, ťažkým balvanom a životnými múdrosťami, vyjde z toho dobrá a čitateľná kniha, ktorej by však prospelo mierne skrátenie.

31.05.2013

Pamäti, ktoré sa čítajú ako napínavý román.

23.05.2013

Priemerne napísaná kniha. Hlavné postavy nie sú ploché, ale ani nenadchli. Najzaujímavejšou časťou knihy je autorova polemika so sebou samým, so svojou vlastnou tvorbou. Amit totiž Thákurovu poéziu nemá rád a otvorene ju kritizuje - aj pred Lábanjou, ktorá ho naopak zbožňuje. Táto polemika dvoch ľudí o básnikovi Rabíndranáthovi Thákurovi je zároveň polemikou dvoch spôsobov života. Z diela tak na čitateľa dýcha hravosť autora, ktorá miestami prechádza do sebairónie, akoby ňou chcel získať odstup od slávy, od prideleného vavrínu národného básnika Bengálska.

23.05.2013

Schneiderova kniha je svedectvom osobnej odvahy – tak hlavnej postavy románu kňaza Las Casasa i autora. Dielo vyšlo v nacistickom Nemecku roku 1938 a každému muselo byť hneď jasné, že historické pozadie je krutým zrkadlom vtedajšej reality prenasledovania Židov, komunistov, angažovaných kresťanov a ďalších odporcov režimu. V Las Casasovej obhajobe práv indiánov v dišpute s nekompromisným právnikom Sepúlvedom na dvore Karla V. zaznieva odvážny spisovateľov hlas volajúci po spravodlivosti. Pochopili to aj nacisti a knihu po prvom vydaní zakázali. Toto dielo by nikdy nemalo zapadnúť prachom.

3 22.05.2013

Knihy Dve lásky Filipa Marcenata i Rodinný kruh sú tak trochu psychoanalytickým čítaním o duševnom a citovom živote muža (prvá kniha) a ženy (druhá kniha). Obe diela ukazujú, že láska medzi mužom a ženou nie je samozrejmosť a najmä Rodinný kruh sa snaží naznačiť, že citová rozpoltenosť človeka neprichádza zo vzduchoprázdna. Denise bola ako dieťa svedkom nevery matky aj otca. Odvtedy začína jej zúfalé hľadanie lásky v náručí mužov. Sama sa dopustí nevery voči manželovi, čím opakuje osud svojej matky. Zároveň trpí predstavou, že ľuďom, ktorí ju milujú, spôsobuje bolesť: „Denise, ste ako oheň, spaľujete všetko, čoho sa dotknete.“

22.05.2013

(SPOILER) Dobré čítanie pre náročnejších čitateľov. Kniha nie je prešpikovaná akčnými scénami, ale jej kultivovaný jazyk drží čitateľa v akomsi duševnom napätí - do poslednej chvíle nie je jasné, ako sa Peter Debauer vyrovná s nacistickou minulosťou otca. Hlavná postava románu hlbšie a hlbšie prepadá želaniu odhaliť identitu záhadného autora románu (v románe) Volkera Vonlandena. Cesta za poznaním ho privedie ďaleko od domova. Až tam dospeje k zdanlivo banálnej myšlienke - že blízka osoba hodna lásky je tá, ktorá nás chápe a neopustí vtedy, keď ju najviac potrebujeme.

1 21.05.2013