Keď zahvízdam
Šúsaku Endó
Šúsaku Endó píše v predslove svojho románu, že ho vždy fascinoval svet nemocníc a mravné problémy súvisiace s modernou lekárskou vedou. Osudy hrdinov príbehu sa odvíjajú v dvoch rovinách, súčasnosť sa prelína s minulosťou. Autor upriamuje pozornosť na otázky zodpovednosti lekárov vo vedeckom výskume a na generačný konflikt v súčasnej japonskej spoločnosti.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 1983 , SmenaOriginální název:
Kučibue o fuku toki, 1974
více info...
Přidat komentář
(SPOILER) Kniha nie je napísaná ťažkým jazykom, číta sa pomerne ľahko, no práve to spôsobuje, že nezabudnuteľný zážitok nezanechala. Dielu by prospel hutnejší štýl s väčšou gradáciou. Jadrom príbehu je neporozumenie dvoch generácií - otcovej a synovej. Otec spomína na školské roky, na prve lásky a smrť najlepšieho kamaráta na fronte. Syn je lekár, ktorý je pre kariéru ochotný urobiť všetko. Zbavuje sa vzťahu so zdravotnou sestrou, aby sa uvoľnil pre "perspektívnejší" vzťah s dcérou primára. Nezdráha sa spolupracovať na experimente s novým liekom proti rakovine bez súhlasu pacientky. Kruh sa uzatvára. Pacientka Aiko je letnou láskou mŕtveho kamaráta...
A miesta, o ktorých kedysi nik nepočul, dnes poznajú aj malé deti. A čo bolo kedysi rajom, je dnes miestom hrôzy. Pri rozlúčke s doktorom Taharom, ktorý upadol do nemilosti a musí z Tokia odísť, sa ho kolega pokúša utešiť: "Vo Fukušime je aspoň dobrý vzduch, nijaké znečistenie.(...) Tomu ja vravím z pekla šťastie."