Výbor z filozofických spisů
Friedrich Schiller
https://www.databazeknih.cz/img/books/98_/98891/bmid_vybor-z-filozofickych-spisu-5TX-98891.png
5
4
2
Výbor ze Schillerových estetických prací, ve kterých – ovlivněn Kantovou filozofií – se zabývá úvahami o vztahu umění a svobody individua i národa a zdůrazňuje zušlechťující vliv umění a krásy na cestu člověka ke svobodě a humanitě.
Přidat komentář
Čítam slovenský preklad Estetické úvahy o umení, čo som tu nenašla... a som prekvapená, väčšinou nachádzam české preklady tých kníh, ktoré najviac zháňam... schillerizmus sa často spomína v ruských knihách, tak ma to nakoplo a čítam, čítam, trochu zložitejšie čítanie, autorova asi hlavná idea je, že krása sa prejavuje v slobode. Sú to filozofické rozpravy o umeleckom opise, hrdinoch, stupňoch krásy, o maniere a štýle, pátose... "Stvárnenie utrpenia nie je nikdy cieľom umenia, ale je pre umenie veľmi dôležité ako prostriedok cieľa."
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 2005 |  Loupežníci |
| 2011 |  Úklady a láska |
| 1980 | Óda na radost |
| 1995 | Estetická výchova |
| 2015 | Marie Stuartovna |
Kniha Výbor z filozofických spisů je v
| Přečtených | 6x |
| Doporučených | 1x |
| Knihotéce | 4x |
| Chystám se číst | 6x |
| Chci si koupit | 3x |
Aby Slováci nezabudli: Estetické úvahy o umení je slovenská verzia.
Pri čítaní kľúčových slov mi Schiller pomohol, doviedol ma k pochopeniu, prečo považujem za krásne stáť pri mori alebo len tak uprostred vesmíru. O tom by mala byť filozofia, pomáhať a liečiť by mala, ako vraví Kant. Schillerove úvahy boli pre mňa ťažšie čítanie, čo ma však potešilo, ovocím je nachádzanie skvelých názorov, ktoré sa "nefilozofi" ťažko vyjadrujú, prežíva ich "len" zmyslovo;) Aj Schiller predpokladá dôvody o úspechu krásy masívnosti hôr, širokého oceánu, šľachetnosti človeka... "O naivnej a sentimentálnej poézii" je pre realistov, idealistov a géniov, ktorí stoja medzi nimi, o ich hodnotách a dôstojnosti... Úplne najviac mi dali nové poznania tieto zápisky. Je tu pravdepodobne odsek o dieťati, ktorý inšpiroval Dostojevského k vyobrazeniu charakteru kniežaťa Myškina, musel by však potvrdiť väčší znalec. Rozoberá veľa diel, najmä antickú kultúru, akýsi zápas prírody a umenia ("Pravdu musí mať príroda, a nie umenie... mala by víťaziť ako vnútorná nevyhnutnosť...")
A kopec výstižných slov, schopných dialógu:
"Ordinárnosť dokazuje iba nedostatok prednosti, ktorú si možno želať, nemorálnosť dokazuje nedostatok vlastnosti, ktorú možno od každého požadovať."
Naivný básnik/realista nás dojíma prírodou, zmyslovou pravdou, živou prítomnosťou... Sentimentálny básnik/idealista pôsobí na nás ideami... Realista sa správa ako ľudomil, hoci o ľuďoch a človeckosti nemá vysokú mienku, idealista má o človeckosti zasa takú vysokú mienku, až sa dostáva do nebezpečenstval že bude ľuďmi opovrhovať. (v súvislosti s tým sú prekrásnymi príkladmi Dostyho knihy.... Ponížení a urazení, Idiot, Gončarovov Všedný príbeh atď. Všetci "hrdinovia" ruského romantizmu milujú ľudí a predsa sa nedokážu do spoločnosti zaradiť.)
V prírode nie je nič slobodné, ale nič v nej nie je ani svojvoľné.
A na záver: Rozvrat v človeku začalo umenie a učenosť vo vnútri človeka.
suma sumárum: myslím, že človek by sa nemal toľko utiekať za poznaním (to platí aj pre mňa:D), ale žiť v spoločnosti, nevravieť si, že život je krásny len v prípadoch osláv a zábavy, prechádzky lesom, zízaniu na veľkosť hôr apod., ale držať sa Schillerovej kráse v ušľachtilých činoch človeka, meniť aj najbanálnejšie veci/javy na nekonečné;)