Slzy a víno

Slzy a víno https://www.databazeknih.cz/img/books/93_/93394/slzy-a-vino.jpg 3 5 3

Francúzske poviedky XIX. storočia. Výber zostavil Anton Vantuch. Stendhal: Vanina Vanini, Kufor a strašidlo; de Balzac: El verdugo; Mérimée: Mateo Falcone, Tamango; Baudelaire: Oči chudobných, Hrdinská smrť, Veľkodušný hráč; Flaubert: Herodiada; Daudet: Pápežová mulica, Tajomstvo otca Cornilla, Obrana Tarasconu, Obliehanie Berlína; de Maupassant: Dvaja priatelia, Vojačik, Slečna Perla; France: Dieťa, Crainquebille.... celý text

Přidat komentář

Adigiotto
24.02.2023 3 z 5

S antológiami je to tak: Na jednej strane poskytnú rýchly prehľad o téme – v tomto prípade je to francúzska poviedka 19. storočia -, na druhej strane je skoro nemožné, aby aj ten najlepší výber obsahoval texty rovnakej úrovne.
Nájdeme tu silno romantizujúcu prózu (Stendhal), v ktorej postavy jednajú prudko a vášnivo – teda iracionálne a nezmyselne (buď láska k žene alebo k vlasti). Iná, odvážnejšia poviedka (Mérimée) si začína hlbšie vnímať neduhy vtedajšej spoločnosti (otrokárska loď menom Nádej).
Kniha to nie je zlá, ale ako celok sa hodnotí ťažko. V pamäti zostanú jedna dve poviedky. Tie ostatné… Ach, tie ostatné…
Už si nespomínam.

Koka
02.04.2019 4 z 5

Francúzski autori 19. storočia sa nevyhýbali témam svojej súčasnosti. Tradičné námety: láska, intrigy, rodinné vzťahy sú aj v malých komorných príbehoch obohatené o dobový kontext - vojny, politické prevraty, cirkevné škandály.
Výber poviedok v tejto knihe prináša reprezentatívne spektrum tém a ich spracovania, charakteristických pre dané obdobie a krajinu.


Salonka
28.12.2016

Poviedky vo výbere Slzy a víno sú výrazné dejom či pointou, zvierajú srdce beznádejou lásky, silou intríg, zmarenými osudmi; šifrujú v sebe otázky o živote a smrti, dobre či zle, vernosti a zrade, váhe viny alebo neviny ... samozrejme všetko v pomeroch, ktoré vládli a v akých autori žili, pod prizmou ich pováh, záujmov, preferencií a spisovateľských schopností. Francúzsko v devätnástom storočí prežívalo nestále časy – nepokojné roky dozvukov revolúcie, napoleonské vojny, rôzne formy vlády a spoločenských zriadení ... pravdupovediac moje objektívne znalosti sú kusé, ale našťastie pre čítanie poviedok to nie je až tak podstatné. K pochopeniu súvislostí je však mimoriadne nápomocný doslov A. Vantucha a pre čitateľa, ktorý je off-line, ´Poznámky a vysvetlivky´ na konci.

Keď mám daný výber posúdiť čisto subjektívne, favoritmi sú Baudelaire a Maupassant; rovnako P. Mérimée, ktorého nepoznám. V tesnom závese za nimi je A. France a taktiež doposiaľ neznámy A. Daudet. Na opačnom brehu zostáva Stendhal, ten ma zase raz vôbec neoslovil.
Knižku dopĺňajú strašidelné a mne nezrozumiteľné ilustrácie Milana Laluhu.
Poviedky hviezdičkujem osobitne, k niektorým pripájam kratučký komentár – upútavku. :-)