Mužské interiéry

Mužské interiéry https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/16063/bmid_muzske-interiery-PLj-16063.jpg 4 89 9

Prečo majú muži milenky? A prečo sa tie milenky dokážu zamilovať? Koľko vydržia manželky a kedy začnú bojovať? Môže existovať láska bez sexu? Ako dlho to bolí, keď stratíme milovaného človeka? Ktorá láska je vlastne najcennejšia? A má zmysel veriť na happyendy? Kniha Mužské interiéry vychádza ako štvrtý román spisovateľa Maxima E. Matkina. Mužské interiéry rozprávajú príbeh, v ktorom nejde len o ženské exteriéry, ale aj o svet dospelých, v ktorom sa muži a ženy občas správajú ako deti.... celý text

Romány Literatura slovenská
Vydáno: , Slovart (SK)
Originální název:

Mužské interiéry , 2007


více info...

Přidat komentář

alzbeta2843
31.01.2021 5 z 5

Matkin je proste moja srdcovka. U jeho kníh si vždy prajem, aby som prežila taký príbeh, ale zároveň to nechcem.
Knihu som čítala prvýkrát, keď som mala 20 a teraz som ju čítala, keď mám 30. Dúfam, že si ju takto prečítam o ďaľších 10 rokov, pretože hoci by sa mohlo zdať, že ide o príbeh jednoduchý tak tomu tak nie je. V rozdielnom veku čítania som sympatizovala s iným hrdinom. Teraz napríklad s Gregorom. Ani neviem prečo, ale nejako som ho mala rada a držala mu palce. Úprimne už som si vôbec nepamätala ako to dopadne a teda moje sympatie boli nezávislé.

MarioKingOfPlot
14.04.2020 5 z 5

Spojlerový poplach, ale totálny:
Čítal som ju už dávnejšie, zápletka je hlavne o chlapovi, jeho milenke, jeho žene a všetci sa charakterovo vyvíjajú. Povedal by som že je to z tých podarenejších kníh.

Namiesto štandardného chlácholenia Matkinovho diela sem napíšem pár myšlienok z knihy, ktoré ma oslovili.

-Rozumela tomu plaču do poslednej slzy.

-Pri šoferovani z nej postupne vyprchávala zúrivosť. Púšťala chodcov, autá z bočných ulíc, vliekla sa za autoškolami.

-Do zapastia zarezané hodinky

-Pozrel sa na ňu akoby povedala nejakú základnú prevratnú myšlienku o hmote.

-Keď tu nieje tá ktorú mám rád, tak mám rád tú ktorá tu je.

-Vy máte len svoje dohady môžete špekulovať čo sa komu oplatí, ale ja viem aké sú medzi nami city, aká realita, aké sú tie drobné reality kt. robia život krásnym.

-Rodiny so synmi vo veku "zožeriemčovidím" by mali dostávať štátne dotácie

-Ošetrovatelia tvrdia že bude lepšie nedávať týchto dvoch samčekov do rovnakej voliery.

-Gravitácia je nadradená všetkym nakoniectodobredopadne chlácholom a karmickým predurčeniam.

-Môžem si prisadnúť? Už Vám niekedy niekto niečo odmietol?


A vtáka na pol šiestu

-Stojí medzi dvoma zrkadlami a ich obraz sa zmnožuje donekonečna.

-Preletala križovatku na zľahka sa červenajúcu oranžovú

-Muži sú dimenzovaní trápiť sa maximálne jednou ženou. Ideálne žiadnou.

-To znie ako vyznanie lásky- nó je to zatiaľ len taký koncept

-Človek potrebuje v živote nejaké nemenné body. Kožené sedačky, starožitné hodinky a celokovové nezničiteľné kávovary.

-Mal príliš zatiahnutý uzol na škaredej kravate. To doteraz nevidel žiadny film s Cloonym, aby to vedel lepšie odhadnúť? Vyzeral akoby ho celého predávali v obchode s oblekmi s tridsaťpercentnou zľavou.

-Dobre že to tvoje znovuvskriesené ego nevyvalí okná.

-Posmievaš sa mi?
Nie, len sa mi uľavilo. Bál som sa že si schizofrenik, homosexuál, bigotný kresťan alebo ekologický aktivista.

-Autá si dýchali na nárazníky

-Keby sa tak hlasová schránka dala rozkopať

-Na môj vek to bola dosť revolučná myšlienka

A štadnarnde: K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.


lacola
23.11.2018 5 z 5

Moje nejoblíbenější kniha od Matkina, psaná v mužském rodě. O lásce a nevěře, o tom proč ženy milují grázly a nevěrníky a dobré muže nechávají bez povšimnutí. Čteno ve slovenštině.

bigben
24.06.2018 2 z 5

Hrozně nelíbilo, děj mě neoslovil, ani postavy..četla jsem jiné knížky tohoto autora a líbily se, proto jsem se k němu teď vrátila a zklámání.

tess.de.veles
12.12.2014 5 z 5

Tuhle mám ráda :)

adorjas
05.07.2014 1 z 5

Zvláštne, ale Matkinovky ma nikdy nechytili, a kým moje okolie na tieto knihy spievalo ódy, ja som netušila, prečo mi knižky tohto autora všetci kupujú...ale na odreagovanie sa kniha prečítať dá...

Varvara
09.06.2014 4 z 5

Jedna ze smutnějších matkinovek. Jenže život takový prostě bývá. Ale ani tady autor nenechá své hrdiny definitivně "propadnout peklu".

Zuzi237
02.01.2013

čítala som na odporúčanie kamarátky a bola to prvá a pravdepodobne aj posledná kniha od tohto autora..pre mňa bez hviezdy.. =)

Morgainne
21.09.2012 5 z 5

Šeri zbalila termosku, stoličku, ďalekohľad, aj odhodlanie a chystala sa skončiť túto misiu. Potom však v diaľke zbadala známu siluetu karosérie. Kým vybrala ďalekohľad, Gregor mal už zaparkované.
Vyberá z auta tašku a zväzok polien, aké sa kupujú na pumpe. Tak oni majú aj ten krb! No fuj! Kráča do domu, hlavu otočí k svetlám umiestneným iba na polovici stromu.
Šeri vytiahla mobil a vyťukala jeho číslo. S ďalekohľadom priloženým k očiam počúvala, ako to zvoní.
Z domu vybieha Gregor, už len v saku, dvíha mobil.
- Ahoj, láska moja, - povedal.
- Kde som ťa vyrušila?
- Som na ceste z jednej porady na druhú.
- Zastavíš sa dnes?
- Rád by som, ale nestíham.
- Počkala by som na teba.
- Fakt? – Šeri počula, ako sa Gregor usmial a na diaľku to mohla aj vidieť. Áno, usmieva sa, vyberá pritom veci z auta, diár, mobil, tašku, zozadu z kufra fascikel a niečo objemné v pestrom papieri. Nejde už na žiadnu poradu, prišiel domov.
- Fakt, - povedala Šeri. – Možno by som spala, možno roztúžene bdela, ale stále by som na teba čakala.
- Voňavá, teplá, hebká a mokrá? – spýtal sa Gregor.
- Práve som vyšla z vane.
- A čo máš na sebe?
- Iba nohavičky a podväzky.
- Podväzky?
- Skúšam si ich pred zrkadlom.
- A kde máš prsty?
- Hádaj.
Nad nimi preletel kŕdeľ havranov. Krákali hlasno a nevraživo. Šeri ich počula nad hlavou, aj z telefónu.