Výrastok vydání

Prvý slovenský preklad Výrastka predstavuje nám dielo z posledného obdobia tvorby otca modernej svetovej prózy. Výrastok je však nielen dokladom vrcholiacej zrelosti a umeleckej virtuozity autora (bol napísaný r. 1875, teda po Besoch a pred Bratmi Karamazovcami) ; práve cez tento román, cez jeho novátorskú umeleckú metódu prenikáme v nejednom smere najhlbšie do spisovateľovho laboratória, práve tu sa nám zreteľne odhaľujú korene, ktoré spájajú Dostojevského s takými menami modernej svetovej prózy, ako je Kafka, Joyce, Proust. Tvorba, základ každého umenia, žije v človeku ako prejav jeho organizmu, a žije s človekom nerozlučne. Preto tvorba nemôže mať iné ciele ako tie, ku ktorým smeruje celý človek. Keby chcela kráčať inou cestou, odtrhla by sa od neho a zradila by zákony prirodzenosti. Ale ľudstvo je zatiaľ zdravé, nevymiera a nezrádza prirodzené zákony (povedané všeobecne). Preto netreba mať obavy o umenie — netreba sa báť, že zradí svoje poslanie. Bude vždy žiť s človekom jeho skutočným životom; ved ani inak nemôže. Preto umenie ostane vždy verné skutočnosti. Čo píšete o svojej rozdvojenosti? Ved je to najobyčajnejšia črta u ľudí ... ostatne nie celkom obyčajných. Črta vlastná ľudskej povahe ako takej, ale zdaleka sa neprejavujúca v každej ľudskej povahe s takou silou ako u vás. Preto ste mi tiež blízka, lebo táto rozdvojenosť je u vás práve taká ako u mňa — a bola u mňa po celý život. To sú veľké muky, ale súčasne i veľká rozkoš. Je to silné vedomie, ba potreba sebakritiky a to, že vo vašej povahe žije pocit mravnej povinnosti voči sebe samej i voči ľudstvu. V tom je tá rozpoltenosť. Keby ste nemali taký vyvinutý um, keby ste boli obmedzenejšia, boli by ste povrchnejšia a nebolo by tejto rozpoltenosti. Naopak, zjavila by sa u vás veľká samoľúbosť. Ale predsa je táto rozpoltenosť veľké utrpenie. (Z listu pani N. N. 11. 4. 1880.)... celý text