koupit knihy

Jón Kalman Stefánsson

islandská, 1963

Nahrávám...

Přidat citát

Citáty (24)

...nezáleží na sile rúk, ani na tom, koľko človek trénuje, dvíha činky, alebo ako často behá 15 kilometrov, lebo tmu tým nezaženie, neutečie pred tieňmi, nezbaví sa smútku, ktorý je čierny, podlý a nemá zľutovania nad ničím. (Letné svetlo a potom príde noc)


...promiň, je tak podstatné a výstižné, že by se z něj dala postavit spousta domů a mostů dost velkých na to, aby překlenuly celé kontinenty a odolaly prudkým bouřím. (Smutek andělů)


...svet je plný snov, ktoré sa nikdy nesplnia, vyparia sa, potom sa ako rosa usadia na nebi a tam sa premenia na hviezdy na nočnej oblohe... (Letné svetlo a potom príde noc)


...veď ten, kto spí, svoje okolie nevníma, nie je uväznený v putách času, môže lietať, môže umrieť, robiť veci, ktoré mu svedomie nedovoľuje robiť v bdelom stave. (Letné svetlo a potom príde noc)


"Vnější slupka a nitro člověka se někdy liší jako den a noc a to by nám mělo něco napovědět. Mělo by nás to naučit, že na zevnějšek nemáme moc dát. Tomu, kdo mu věří příliš uniká podstata." (Smutek andělů)


„...človek, s ktorým žiješ, ti môže byť vzdialenejší než samotný Mars, pričom priepasť medzi vami nepreklenie žiadna vesmírna loď ani teleskop. (Letné svetlo a potom príde noc)


„...nezáleží na sile rúk, ani na tom, koľko človek trénuje, dvíha činky, alebo ako často behá 15 kilometrov, lebo tmu tým nezaženie, neutečie pred tieňmi, nezbaví sa smútku, ktorý je čierny, podlý a nemá zľutovania nad ničím. (Letné svetlo a potom príde noc)


A čas plynie. Starneme, život nás pomaly opúšťa, strácame ho, a jedného dňa sa všetko vytratí. Život je len jedna šanca, dostali sme jednu šancu nájsť šťastie, ako ju využijeme? (Ryby nemajú nohy)


Asi v tebe niečo praskne, napríklad struna v srdci, keď človek, ktorého si myslíš, že poznáš ako svoje topánky, do ktorého si sa zaľúbil a delil si sa s ním o spomienky, stojí jedného dňa pred tebou ako úplne neznáma osoba. (Letné svetlo a potom príde noc)


Často vidíme len to, čo je na povrchu, a pod ním sa môžu skrývať celé svety, o ktorých nemáme ani najmenšej potuchy. (Letné svetlo a potom príde noc)


Chcem byť taký starý, stáť pod mesiacom a hviezdami a ešte stále natoľko milovať svoju ženu, že ju budem chcieť objímať a nebudem túžiť po ničom inom, než môcť s ňou prežiť ešte ďalších tisíc rokov, ešte stále milovať jej pery a oči, taký chcem byť, starý a šťastný v mesačnom svite. (Ryby nemajú nohy)


Když někom sebereš chleba, umře, jenže beze snů člověk zase chřadne. (Smutek andělů)


Lidský život je nejasné chvění v prostoru, uplyne tak rychle, že když andělé zamrkají, ani si ho nevšimnou. (Smutek andělů)


Mlčanie je zlato; kto dokáže mlčať sám so sebou, príde na všeličo, ticho presiakne pod pokožku, upokojí srdce, stlmí nepokoj, naplní izbu, v ktorej sa nachádzaš, naplní celý dom, kým vonku uháňa život ako bežec, pretekárske auto, pes, ktorý si naháňa vlastný chvost, no nikdy ho nedobehne. (Letné svetlo a potom príde noc)


Možno sa nanovo narodíme zakaždým, keď otvoríme oči, a potom v nás asi aj niečo umrie vždy, keď ich zatvoríme. (Letné svetlo a potom príde noc)


Nie som si istý, či sa naozaj snažíme iných ľudí pochopiť - pokúšame sa o to vôbec? Nesnažíme sa skôr - vždy, po celý život - prinútiť ostatných, aby sa na svet dívali rovnakým spôsobom ako my? (Ryby nemajú nohy)


Noc je nezodpovedná, o niekoľko centimetrov narastieme, alebo sa, naopak, o štrnásť zmenšíme, hnedé oči sa premenia na žlté, myš napadne mačku a bozkávame pery, ktoré by sme nikdy bozkať nemali. (Letné svetlo a potom príde noc)


Občas sa zdá, že vidíme odvrátenú stránku sveta, inú verziu, akoby ti čosi chcelo pripomenúť, že nie si celkom tým, kým si sa mal stať, že život má tisíc stránok a nikdy - žiaľ alebo vďakabohu - nie je neskoro vybrať sa novým, nečakaným smerom. (Ryby nemajú nohy)


Preto sa na mňa pozri opatrne, povedz niečo pekné, pohlaď ma po vlasoch, pretože život nie je vždy spravodlivý, ani zďaleka nie je vždy jednoduchý, mnohokrát potrebujeme pomoc, tak mi daj tvoje slová, tvoje ruky, prítomnosť, bez teba som stratený, bez teba ma čas zlomí. Buď pri mne, keď sa zobudím. (Ryby nemajú nohy)


Slova jsou to jediné, co čas jen tak snadno nezdolá.


Ten, čo zoči-voči životu necíti bolesť či emócie, má chladné srdce a nikdy nežil. (Ryby nemajú nohy)


Vyčítame si, že málo čítame, nemáme dosť času pozhovárať sa s priateľmi, trávime primálo času s deťmi, so staršími. Neustále sa hýbeme namiesto toho, aby sme si na chvíľu sadli, započúvali sa do zvuku dažďa, vypili kávu, zohriali niekomu prsia. A nikdy nepíšeme listy. (Letné svetlo a potom príde noc)


Žijeme pohodlným životom, no predsa sa necítime dobre, veď čo si máme počať so všetkými tými dňami, so samotným životom, zistiť to je hotové trápenie, načo vôbec žijeme? (Letné svetlo a potom príde noc)


Život mají jednoduchý pouze ti, kterým morálka nic neříká, však ti také bydlí v palácích a žijí si jako prasata v žitě.