Leo Kohút

slovenská, 1917 - 2013

Populární knihy

/ všech 8 knih

Nové komentáře u autorových knih

Tu bola kedysi ulica... Tu bola kedysi ulica...

V knihe s veľavravným názvom – Tu bola kedysi ulica – autor židovského pôvodu na synovo želanie bilancuje svoj rušný a krušný život. Namojdušu bolo o čom písať – či už o mladosti strávenej v židovskom podhradí nášho hlavného mesta, o vojne, internácii v koncentračných táboroch, období bezprostredne po vojne, neslávnych päťdesiatych rokoch... alebo o študijných úspechoch, nevšednom povolaní, pôsobení v Slovenskej Akadémii Vied, pobytoch v zahraničí a konečnom rozhodnutí opustiť Bratislavu (a Československo) po súhre udalostí s posledným klincom do rakvy = bratskou pomocou z Kremľa v auguste roku 1968. ... Autor za mladi úprimne a bezvýhradne veril komunistickým ideálom, považujúc ich za vrchol ľudskosti a humanizmu. Len škoda, že mu to za vlády komunistického režimu nebolo nič platné – nič z toho nebola pravda. Realitu, na míle vzdialenú od oficiálne prezentovaných báchoriek, cítil každý deň v uliciach, videl v každom zo svojich zamestnaní... patrične, ale bez vášní, ju predstavuje aj čitateľom. Oceňujem autentický fotografický materiál zaradený hneď na začiatku knihy, rovnako jednoduchosť a pútavosť rozprávania, časovú i logickú nadväznosť jednotlivých epizód a rozličných spomienok. Zaujali ma vcelku vzácne známosti Lea Kohúta – okrem iných s Vincentom Hložníkom alebo Frankom Reichenthalom. Na druhej strane by som privítala viac podrobností z bežného života, ktoré boli pre autora iste banalitami :-) ale napríklad mne by pomohli utvoriť si ešte živšie a vernejšie predstavy (aj) o tom, ako vtedy svet (ne)fungoval. Možno by sa zdalo, že Leovi vlastne nie je čo závidieť. Navzdory nepriaznivým okolnostiam si však vždy vybojoval miesto na Zemi, bol šťastný so svojou rodinkou a pomáhal, kde sa len dalo. Často iba dobrým slovom, ale slová majú nesmiernu moc. No a neraz sa „k slovu“ dostali aj skutky ukazujúce jeho charakter, priamočiarosť a česť. Mnohokrát sa našla nezištná pomoc aj preňho, nejaká spravodlivosť existuje. Nehaní, nezatracuje... skôr sa pýta a premýšľa... pred autorom a jeho autobiografiou snímam pomyselný klobúk.... celý text
Salonka


Tu bola kedysi ulica ... Tu bola kedysi ulica ...

Ani dvadsať ročníkov školskej dochádzky mi o histórii Slovenska a Československa v 20. storočí nepovedalo toľko, ako táto kniha. Autor s mimoriadnou (i keď iste nie s bezbrehou) otvorenosťou píše o okolnostiach a dôvodoch nadpriemerného príklonu slovenských židov, zvlášť mladých, ku komunizmu v 30. rokoch, o nevysvetliteľných náhodách, ktoré ho i pri putovaní niekoľkými nacistickými koncentrákmi uchovali pri živote, o ideách, s ktorými vstupoval do života, i o tých, ktoré neskôr nadobudol a ešte neskôr zavrhol. Píše o pražskej i bratislavskej atmosfére v rokoch mladého Československa a neskôr slovenského štátu a tiež o strašnej degenerácii myšlienok a ľudí, ktorým veril a ktoré či ktorí sa po roku 1968 neuveriteľne zvrtli. Nepopiera vlastnú naivitu, ideologickú zaslepenosť až hlúposť a - prekvapujúco - bez trpkosti vykresľuje svoje draho zaplatené vytriezvenie. Našťastie, neobmedzil sa iba na vykreslenie politických a celospoločenských udalostí, a tak som zvedavo hltala i obsiahle odstavce o budovaní čs. polygrafického priemyslu, o problematike grafickej úpravy kníh, kterej sa ako jeden z prvých teroretikov venoval, i - z dnešného pohľadu mimoriadne naivných - názoroch na život "na západe". Veľkým kazom knihy bola jej odfláknutá jazyková korektúra (čítala som I. vydanie z roku 1995), ktorá snáď - dúfam - bola v ďalších reedíciách napravená. Záujemcom o poznanie toho "ako to len bolo možné?!" veľmi naliehavo odporúčam.... celý text
Koka


Tu bola kedysi ulica... Tu bola kedysi ulica...

Kniha ma zaujala svojou celistvosťou čo sa týka postupného prehľadu vývoja dejín v jednej krajine...od predvojnového obdobia až po vznik komunizmu z pohľadu zainteresovaného človeka...... celý text
lorelai76