Jóko Tawada

Přidat do oblíbených Koupit knihy

japonská, 1960

Populární knihy

Emisar
Emisar
Vzpomínky ledního medvěda
Vzpomínky ledního medvěda

Nové komentáře u autorových knih

Emisar Emisar

„Príchodom zimy sa mi žiadalo niečo japonské. Emisar, antiutópia, japonská autorka žijúca v Nemecku, Klára Macuchová ako prekladateľka- no, neznie to skvelo? A splnila teda kniha očakávania? Máme tu príbeh starca, ktorý postupne mladne a jeho pravnuka, ktorý naopak chradne. Izolovaný ostrov, znečistené prostredie, vyľudnené Tokio. Bezútešnosť života, ktorý predsa dáva možnosť nádeje do budúcna. Avšak, neodpovedala som na otázku - očakávania naplnené na 3/4. Vraj sa isté významy slov stratili v preklade, vraj aj názov knihy dáva v origináli iný význam. Pre mňa bolo fascinujúce sledovať ako sa autorka hraje s jazykmi, japončina vs. západné jazyky. Ako sa strácali významy slov, keďže na izolovanom ostrove nemali využitie ani funkciu, a ako v tom rezonovala ľudská pamäť. Darmo, tie japonské romány sú vždy takou metaforou...“... celý text
— adorjas

Emisar Emisar

„V príbehu sa stretávame s nesmierne chorým chlapcom Mumiom a jeho čiperným pradedkom Jóširom. V opisoch ich každodennej rutiny vidíme krajinu, ktorá sa v dôsledku ekologickej katastrofy izolovala od okolitého sveta. Dystopická budúcnosť, kde sa z pôvodných zvykov sa stávajú relikty, z jazyka sa odstraňujú cudzie slová z dovozu, dochádza k premenovávaniu nielen pečiva, ale aj sviatkov, tak aby to vyhovovalo všetkým. Zelenina, ovocie, rastliny, zvieratá, cestovanie... všetko sa zmenilo a mnoho vecí už nie je dostupných. Zákony, ktoré sa nikdy neuplatňovali, ale mohli by... je to len naznačené, no dostatočne odstrašujúce. Mumio je tak odlišný od chlapcov kedysi, že vyzerá ako nový živočísny druh. Bude jeho poslaním cestovanie za hranice? Katastrofa priniesla nesmrteľných starých ľudí a nepredstaviteľne choré deti... a svet bez nádeje je dosť sivé miesto. Próza Emisár je bez akčného deja, je skôr pocitová, éterická. Vnímam vzťahy medzi postavami, ich zmenšený svet a krehkosť. Miestami ich pochytí hlboko potlačený hnev a zúrivosť, ktorú nemajú kde nasmerovať, aby neublížili životu, ktorý tu ešte ostal. Je to ich pocit viny, ktorý ich núti pokračovať, zahodia svoju aroganciu a pýchu, no pokračujú, aj keď nevidia v budúcnosti perpektívu zlepšenia... Autorka žije už dlho mimo Japonska, týmto dielom reaguje na národnú tragédiu z roku 2011, roztopenie jadrového reaktora vo Fukušim. Mne dosť pripomína aj izolovanosť, ktorá vznikla počas pandémie Covid-19, aj keď román bol napísaný ešte pred ňou. Súvislosť so starnutím japonskej generácie a súčasne značný tlak na ekonomiku, kde stredná generácia opúšťa svoje deti, aby pracovala a intenzívne vyrábala to, čo im zaručí prežitie. Je to obetovanie sa pre dobro ďalšej generácie, alebo odídenie od problémov a bolesti svojich potomkov? Dôstojný úpadok, kde sú staršie generácie svedkom svojej chamtivosti... Cez jemnosť rozprávania vnímam drsnosť príbehu. Odporúčam čítať Emisára skôr ako poéziu, než román, vnímať slová a ich význam. Ktovie, koľko sa toho zachovalo v preklade. Záverečná scéna mi spočiatku pripadala ako brutálne ukončenie (mozgová príhoda Mumiovi nedovolí pokračovať ďalej), ale keď sa k nej vraciam neskôr, môže to byť zmena k niečo inému? Vyslanec za hranice sa potrebuje vyvinúť, pohybovať sa na iných vlnách, emisár, ktorý nezničí svet tak, ako jeho prechodcovia...“... celý text
— parvitas

Vzpomínky ledního medvěda Vzpomínky ledního medvěda

„Mně se knížka moc líbila! Nejen proto, že miluju medvědy, ale i proto, že to není žádný tuctový styl a knížka vás navnadí na zamyšlení se.“
— MedvidekS

Vzpomínky ledního medvěda Vzpomínky ledního medvěda

„Zajímavý nápad a styl psaní. První kapitolu jsem přečetla s nadšením, ale druhá byla taková nijaká, s mixem politiky a nádechem zoofilie, a také se bez upozornění střídaly perspektivy dívky, Tosky a psaného textu, minulost s přítomností, a vlastně nebylo jisté, co je cílem autorky. Třetí kapitolu jsem s donucením dočetla. Byly v ní humorné pasáže, ale zase vůbec nevidím smysl textu.. Mám z knihy smíšené pocity, škoda“... celý text
— Komaeda

Emisar Emisar

„Další distopická a poměrně depresivní vize časů budoucích. Tentokrát je zajímavé prohození rolí, kdy mladí jsou ti křehcí a nemocní a naopak staří lidé jsou, zdá se, ti silní a takřka nesmrtelní. Místo silného děje, zde máme spíše pocitovku. Vžíváme se do strastí i slastí našich hrdinů a postupně je nám představován i zdejší svět, který je plný absurdních zákonů, totalitních praktik, zničeného životního prostředí apod. Jen se mi do mysli vkrádal pocit, že podobných knih je poměrně hodně a to navíc lépe zpracovaných a zajímavějších.“... celý text
— KapitánSmrt

Přejít na knížky autora