John Rawls

americká, 1921 - 2002

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

/ všech 5 knih
Teorie spravedlnosti
Teorie spravedlnosti
O slobode a spravodlivosti
O slobode a spravodlivosti
Spravodlivosť ako férovosť
Spravodlivosť ako férovosť
Politický liberalizmus
Politický liberalizmus

Nové komentáře u autorových knih

Spravodlivosť ako férovosť Spravodlivosť ako férovosť

„Jedným z najdôležitejších príspevkov súčasnosti je príspevok amerického právneho vedca Johna Rawlsa. Rawls prináša vo svojom diele Spravodlivosť ako férovosť, pokus o náčrt celkovej teórie práva ktorý pôvodne vychádza, resp. pokračuje v zmluvnej teórii práva. Rawlsov pohľad na svet práva a spravodlivosti vychádza z troch základných zásad spravodlivosti ako férovosti. Za prvé spravodlivosť ako férovosť vychádza z liberálneho chápania demokracie, a je teda v určitej miere podmienený na špecifické sociologické determinanty demokratických spoločností. Po druhé, táto špecifická spravodlivosť je primárnym predmetom politickej spravodlivosti, teda spoločenské inštitúcie sa o ňu snažia permanentne a subsidiárne. A za tretie, že spravodlivosť ako férovosť je formou politického liberalizmu. [1] Spravodlivosť v Rawlsovom koncepte je tvorená dvoma nosnými princípmi. „Každý človek, má nespochybniteľný nárok na celkom adekvátnu schému základných slobôd, pričom táto schéma je zlučiteľná s rovnakou schémou slobôd pre všetkých.“[2] Sem zaraďujeme rovnaké základné slobody, ktorými sú napr. sloboda myslenia, svedomia, politické slobody, práva v súvislosti s osobnou integritou a pod. Druhým princípom je: „Spoločenské a ekonomické nerovnosti by mali spĺňať dve podmienky: prvú že by sa mali viazať na úrady a pozície prístupné pre všetkých za podmienok férovej rovnosti príležitostí, a na druhú, že by mali byť čo najviac na prospech najmenej zvýhodneným členom spoločnosti ( princíp rozdielu).“[3] Princíp rozdielu vyjadruje reálnu, nie len formálnu rovnosť príležitostí. Rawls prirovnáva druhý princíp k procedúre basketbalovému draftu. V záujme zachovania atraktivity a relatívnej vyrovnanosti tímov v NBA je procedúra draftu nastavená tak, aby si podľa dosiahnutých výsledkov v predošlom roku mohli tímy na spodnej priečke vyberať ako prvé, a naopak tím, ktorý predošlý rok vyhral, si vyberal ako posledný z draftovateľných hráčov. Práve uvedená procedúra teda prináša obsah tvrdeniu, že každý tím v nadchádzajúcej sezóne môže vyhrať. Aj v bežnom živote sa môžeme stretávať s rovnosťou v právach a zákazu diskriminácie, no reálne naplnenie týchto práv v živote je podporované takými inštitútmi, ako napr. dedičská daň, ktorá má za účel narúšanie medzigeneračných presunov naakumulovaných zdrojov, ktoré by mohli neskôr viesť k dynastinácií rodín a z generačného pohľadu popretiu formálnej rovnosti medzi osobami. Rawls tvrdí, že rovnosť v práve a najmä v prístupe k dobrám ( úrady, politické rozhodnutia a pod.) má platiť pre všetkých účastníkov rovnako a to bez výhrady, no musí prinášať aj určité obmedzenia, ktoré vedú k reštrikciám. Tie spočívajú v uplatnení určitých inštitútov resp. procedúr, ktoré sú schopné zabezpečiť tým skupinám osôb, ktoré sú z relevantných dôvodov z prístupu k dobrám vylúčené. Tu ale treba pripomenúť že Rawls hovorí o takých krokoch ( inštitúty, procedúry, ustanovenia atď. ) ktoré sú „na prospech najmenej zvýhodneným osobám“. V tomto ponímaní teda vyvára spravodlivosť ako férovosť aj určitú sebe vlastnú politickú koncepciu. Rawls opisuje procedúru výberu z troch variant distribúcie primárnych dobier v pripravovanej indickej ústave z roku 1800. Navrhované modely zabezpečujú a) rovné postavenie medzi Indmi a Britmi, model 50:50 b) proindické rozdelenie 60:55 c) probritské rozdelenie 57:70. Pre výber z ktoréhokoľvek modelu existuje v právnej teórií i praxi množstvo pozitívnych i negatívnych argumentov. Rawls však tvrdí, že spravodlivým riešením by bolo, keby bol vybraný model, ktorý zabezpečí takú distribúciu dobier, ktoré zabezpečia rovnomerné rozloženie primárnych dobier ako aj rovnaké kritéria k ich odopretiu. Efektom spravodlivého modelu by bolo, také rozdelenie, ktoré zabezpečí že niektorí z Indov sa budú mať lepšie a iní zase horšie, a to rovnako aj Briti. Spomenutý model ale aj samotný Rawls považuje za utopický. Pripomína ním však fakt, že akákoľvek téza ohľadom spravodlivosti, resp. spravodlivosti a práva musí pamätať na všetkých členov spoločnosti a musí prinášať rovnaké pozitíva a negatívna naprieč spoločenským spektrom. Spravodlivosť v Rawlsovej teórií je právnym konceptom ekvivalentným s pojmom férovosti v sociálnych štruktúrach. Spravodlivosť teda nie je len teoretický koncept, barlička filozofie a práva, ale reálna procedurálna štruktúra, ovplyvňujúca právne normy, a inštitúty v práve a spoločnosti.“... celý text
— Benedikt

Právo národů Právo národů

„Ďalšou knihou v edícií Exempla iuris je kniha amerického právneho filozofa Johna Rawlsa, autora, známejšieho titulu Spravodlivosť ako férovosť. Zjednodušené ponímanie Rawlsovho diela nás vedie k akejsi obhajobe organizácie Spojených národov, ako legitímneho združenia. Prečo je takáto obhajoba potrebná? Pretože, ak západné, liberálne demokracie chcú vytvoriť platformu mierového spolužitia rôznych krajín je nevyhnutné zapojiť do tejto spolupráce aj krajiny, ktoré západné nie sú, nie sú ani demokratické a veľká časť z nich nie je ani liberálnych. Teda je nevyhnutné stavať mier aj zo zlých stavebných materiálov, ak je projekt dobrý. Trochu zložitejšie ponímanie diela nás privádza aj k hlbšej analýze liberálnej demokracie a jej povinností. Vysvetľuje tri základné axiómy. Prvý, základné práva a slobody, druhý príležitosti, tretí bráni tomu aby sociálne či ekonomické nerovnosti neboli neprimerané. „Ústavná demokracia musí mať vzhľadom na rozumný pluralizmus politické a sociálne inštitúcie, ktoré účinne vedú občanov, vyrastajúcich v rámci verejného diania a podieľajú sa na ňom, k tomu, aby nadobudli primeraný zmysel pre spravodlivosť...Zaručené ústavné slobody brané samy osebe sú dôkladne kritizované ako čisto formálne. Samy osebe bez tretieho charakteru princípu uvedeného vyššie predstavujú len ochudobnenú formu liberalizmu.“ V oblasti medzinárodného práva Rawls tvrdí, že: „liberálne spoločnosti by mali spolupracovať a pomáhať všetkým národom, ktoré sú riadnymi členmi spoločenstva národov.“ Dôvodí, že ak by vôla v Spoločenstve národov vyžadovaná len liberálne orientácie, samotná myšlienka politického liberalizmu by sa dostala do úzkych a nevedela by preukázať svoju tolerantnosť k iným politickým smerom. Rawls tvrdí, že v medzinárodnom práve nemožno vychádzať z predpokladu, že princíp úžitku a iné morálne princípy bežné v ľudskej spoločnosti, možno považovať za racionálny rámec princípov práva národov. Tvrdí, že úcta liberálnych režimov je nevyhnutná a jej nedostatok vedie k nenávisti a roztrpčenosti neliberálnych režimov, voči tým liberálnym. Rawls tvrdí, že všetky národy podliehajú zmene a je úlohou liberálnych národov aby sa prostredníctvom postupnej zmeny pod vplyvom úctivosti v medzinárodnom práve snažili o postupné nápravy v pozitívnom smere. Rawls vo svojej koncepcií rozdeľuje národy na liberálne, neliberálne pričom pozná slušné hierarchické národy (základné predpoklady sú v rešpektovaní ľudských práv, relatívna ľudská rovnosť, právny systém pridržiavajúci sa dobrej idei spravodlivosti) slušnú konzultačnú hierarchiu (občania poznajú svojej morálne záväzky a snažia sa o dobro národa, táto spoločnosť berie do úvahy širšie potreby spoločnosti a kladie ich pre záujmy jednotlivcov). Čo je zaujímavé Rawls tvrdí, že slušná spoločnosť nie je agresívna a do vojny vstupuje len za účelom svojej sebaobrany základaný a že úradníci a sudcovia musia veriť v riadny právny systém, ktorému musia „úprimne a rozumne veriť, že právo sa naozaj riadi ideou spravodlivosti pre spoločné dobro.“ V ďalších časti Rawls opisuje ideál štátnikov v podobe bonmotu – politik myslí na najbližšie voľby, štátnik na nasledujúcu generáciu. Štátnik má vidieť veci do dôsledkov a to dlhodobých horizontoch, a to vo väčších rozsahoch ako jeho voliči. A keď tieto dôsledky rozpozná, drží sa ich aj na vzdory nesúhlasu. Tento ideál v sebe zahrňuje aj morálne prvky ako imanentné činitele. Rawls v závere hovorí, že nesmieme pripustiť, aby sa naše predstavy týkajúce sa spravodlivého a dobrého usporiadania spoločenstva národov, ako niečo nemožné, pretože to ovplyvní kvalitu a charakter týchto postojov a to významne ovplyvní našu praktickú politiku. Poslednou časťou je Revidovaná idea verejného rozumu. V tejto časti Rawls tvrdí, že idea verejného rozumu je akýsi politický vzťah, črta demokracie a rozumného pluralizmu. Ďalej ho chápe ako rozum slobodných a rovných občanov, ktorý je profilovaný zo súboru rozumných politických koncepcií (politík) o ktorých uvažujú v konotáciách občianskej reciprocity. Jednoduchšie povedané, ide o spoločné politické rozhodnutia členov spoločenstva. Rawls tvrdí, že verejný rozum nie je absolútna idea nakoľko by bola potlačená slobodná voľba jednotlivcov, ale tvorí akési pozadie, ktoré sa čiastočne prelína no zároveň odlišuje od kultúry, náboženstva a pod. Pre Rawlsa je dôležitá aj idea rozvažovania, teda mechanizmu kreovania verejného rozumu, tj. keď občania: „hĺbajú, vymieňajú si názory a diskutujú o podporných dôvodoch týkajúce sa verejných politických otázok.“ Existencia verejného rozumu je nevyhnutná, nakoľko politický systém je limitovaný volebným kolotočom a naháňaním preferencií a teda v dlhodobom horizonte nie je politická „elita“ schopná vyprodukovať akceptovateľnú podobu plánovania chodu spoločnosti. A práve verejný rozum by mal podľa Rawlsa vstupovať do riešenia politických či iných spoločenských problémov. Verejný rozum obsahuje niekoľko politických princípov a to: hodnota autonómie, hodnota sekularizmu ( v zmysle že vieme formulovať svoje požiadavky aj nenáboženskými argumentmi), hodnota distribúcie a pozitív distribúcie zdrojov a hodnota záujmu štátu v rodine a v ľudskom živote. Tento mix tvorí akýsi sekulárny rozum, ktorý predstavuje základ liberálneho verejného rozumu.“... celý text
— Benedikt

Přejít na knížky autora