Spravodlivosť ako férovosť

Jedným z najdôležitejších príspevkov súčasnosti je príspevok amerického právneho vedca Johna Rawlsa. Rawls prináša vo svojom diele Spravodlivosť ako férovosť, pokus o náčrt celkovej teórie práva ktorý pôvodne vychádza, resp. pokračuje v zmluvnej teórii práva. Rawlsov pohľad na svet práva a spravodlivosti vychádza z troch základných zásad spravodlivosti ako férovosti. Za prvé spravodlivosť ako férovosť vychádza z liberálneho chápania demokracie, a je teda v určitej miere podmienený na špecifické sociologické determinanty demokratických spoločností. Po druhé, táto špecifická spravodlivosť je primárnym predmetom politickej spravodlivosti, teda spoločenské inštitúcie sa o ňu snažia permanentne a subsidiárne. A za tretie, že spravodlivosť ako férovosť je formou politického liberalizmu. [1]

Spravodlivosť v Rawlsovom koncepte je tvorená dvoma nosnými princípmi. „Každý človek, má nespochybniteľný nárok na celkom adekvátnu schému základných slobôd, pričom táto schéma je zlučiteľná s rovnakou schémou slobôd pre všetkých.“[2] Sem zaraďujeme rovnaké základné slobody, ktorými sú napr. sloboda myslenia, svedomia, politické slobody, práva v súvislosti s osobnou integritou a pod.

Druhým princípom je: „Spoločenské a ekonomické nerovnosti by mali spĺňať dve podmienky: prvú že by sa mali viazať na úrady a pozície prístupné pre všetkých za podmienok férovej rovnosti príležitostí, a na druhú, že by mali byť čo najviac na prospech najmenej zvýhodneným členom spoločnosti ( princíp rozdielu).“[3] Princíp rozdielu vyjadruje reálnu, nie len formálnu rovnosť príležitostí. Rawls prirovnáva druhý princíp k procedúre basketbalovému draftu. V záujme zachovania atraktivity a relatívnej vyrovnanosti tímov v NBA je procedúra draftu nastavená tak, aby si podľa dosiahnutých výsledkov v predošlom roku mohli tímy na spodnej priečke vyberať ako prvé, a naopak tím, ktorý predošlý rok vyhral, si vyberal ako posledný z draftovateľných hráčov. Práve uvedená procedúra teda prináša obsah tvrdeniu, že každý tím v nadchádzajúcej sezóne môže vyhrať.

Aj v bežnom živote sa môžeme stretávať s rovnosťou v právach a zákazu diskriminácie, no reálne naplnenie týchto práv v živote je podporované takými inštitútmi, ako napr. dedičská daň, ktorá má za účel narúšanie medzigeneračných presunov naakumulovaných zdrojov, ktoré by mohli neskôr viesť k dynastinácií rodín a z generačného pohľadu popretiu formálnej rovnosti medzi osobami.

Rawls tvrdí, že rovnosť v práve a najmä v prístupe k dobrám ( úrady, politické rozhodnutia a pod.) má platiť pre všetkých účastníkov rovnako a to bez výhrady, no musí prinášať aj určité obmedzenia, ktoré vedú k reštrikciám. Tie spočívajú v uplatnení určitých inštitútov resp. procedúr, ktoré sú schopné zabezpečiť tým skupinám osôb, ktoré sú z relevantných dôvodov z prístupu k dobrám vylúčené. Tu ale treba pripomenúť že Rawls hovorí o takých krokoch ( inštitúty, procedúry, ustanovenia atď. ) ktoré sú „na prospech najmenej zvýhodneným osobám“. V tomto ponímaní teda vyvára spravodlivosť ako férovosť aj určitú sebe vlastnú politickú koncepciu.

Rawls opisuje procedúru výberu z troch variant distribúcie primárnych dobier v pripravovanej indickej ústave z roku 1800. Navrhované modely zabezpečujú a) rovné postavenie medzi Indmi a Britmi, model 50:50 b) proindické rozdelenie 60:55 c) probritské rozdelenie 57:70. Pre výber z ktoréhokoľvek modelu existuje v právnej teórií i praxi množstvo pozitívnych i negatívnych argumentov. Rawls však tvrdí, že spravodlivým riešením by bolo, keby bol vybraný model, ktorý zabezpečí takú distribúciu dobier, ktoré zabezpečia rovnomerné rozloženie primárnych dobier ako aj rovnaké kritéria k ich odopretiu. Efektom spravodlivého modelu by bolo, také rozdelenie, ktoré zabezpečí že niektorí z Indov sa budú mať lepšie a iní zase horšie, a to rovnako aj Briti. Spomenutý model ale aj samotný Rawls považuje za utopický. Pripomína ním však fakt, že akákoľvek téza ohľadom spravodlivosti, resp. spravodlivosti a práva musí pamätať na všetkých členov spoločnosti a musí prinášať rovnaké pozitíva a negatívna naprieč spoločenským spektrom.

Spravodlivosť v Rawlsovej teórií je právnym konceptom ekvivalentným s pojmom férovosti v sociálnych štruktúrach. Spravodlivosť teda nie je len teoretický koncept, barlička filozofie a práva, ale reálna procedurálna štruktúra, ovplyvňujúca právne normy, a inštitúty v práve a spoločnosti.