• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 17 knih

Nové komentáře u knih Donatien Alphonse François de Sade

Zoloe a její dvě pomocnice neboli několik týdnů života tří hezkých žen

„Především je třeba říci, že tato kniha vyšla původně anonymně a veřejné mínění ji přisoudilo markýzovi de Sade. Současní odborníci se však shodují, že skutečným autorem byl někdo jiný (dnes už zřejmě natrvalo neidentifikovatelný). Jinak si ovšem myslím, že to není tak špatná próza - je také třeba mít na paměti, že jde o dobový pamflet a satiru, čtenáři, jimž byla určena, dokázali za postavami snadno určit předobrazy se skutečného života.“... celý text
— GregLapatat

---

Leonora a Klementina

„Při čtení rozličných sadovských fragmentů a pochybných překladů (překlad je v tomto případě zcela anonymní!) si člověk uvědomí, jak málo máme v češtině skutečně solidních překladů a solidních vydání Sadových knih (o kritickém a systematickém vydání celého jeho dochovaného díla ani nemluvím). Je to škoda a tak trochu ostuda.“... celý text
— GregLapatat

---

Justina a Julietta

„Markýz De Sade patrí bezpochyby medzi najkontroverznejších autorov v dejinách literatúry. Jeho diela sú plné šokujúcich, perverzných sexuálnych a násilných činov, ktoré bezpochyby dokážu zhnusiť čítanie nielen čitateľom, ktorí nevedeli do čoho idú, ale aj čitateľom, ktorí majú akú takú predstavu. Ja som svojo času (asi okolo roka 2014 prečítal prvú časť tohto zväzku, teda Justinu. V období, kedy som vyhľadával extrémne a (a často samoúčelne) šokujúce umenie, ktoré sa vymyká mediánu normality, ma aj cez to toto všetko prekvapilo svojou brutálnosťou. Kým som však nasával tú bezodnú brutalitu, tak trochu mi unikal filozofický presah - ktorý som si po tých rokoch vychutnával viac ako takmer bezobsažné násilie. Podstata a filozofický presah diela mi príde škodlivý, ak sa na to čitateľ pozerá krátkozrako, a tak úplne nezobrazuje stav spoločnosti, ktorý sa nám prostredníctvom opisovaných formálnych a neformálnych väzieb snaží autor opísať a predstaviť. Obidve novely sa nám snažia sprostredkovať informáciu, že morálne a etické hodnoty, a hodnoty spravodlivosti sú len frašky, ktoré nám v skutočnom živote nielenže nepomáhajú, ony nám škodia. Úspešný, významný a materiálne spokojný jedinec môže byť iba ten, ktorý sa povznesie nad tieto spoločenské zásady a bude vykonávať ich presný opak. Akoby pravidlá, na ktorých sa spoločnosť dohodla a ich dodržiavanie udržuje homeostázu bola nejaká pasca pre slaboduchých ľudí. De Sade týmito dvoma novelami tvrdí, že pravidlá dodržiavajú ľudia, ktorí sú skôr korisť, a predátori - ľudia nečestní - využívajú tento priestor plný zákonov a pravidiel ako lovný revír. Tieto - nielen - moje interpretácie, ktoré vnímam ako autorom celkom zaujaté hodnotenia a prístup k životu (hoci netvrdím, že v období francúzskej revolúcie bol život jednoduchý, spravodlivosť nezaujatá a poctivosť sa vypláca vždy a za každých okolností viac ako podvod a nezákonnosť) reflektujú frustráciu a bezradnosť obalenú do tých najnechutnejších opĺzlostí a úchyliek, ktoré pôsobia - ak máme na zreteli dané časové obdobie, v ktorom autor tieto diela napísal - ako chyba v matrixe. Dva príbehy zachytávajú osud dvoch sestier zo zámožnej rodiny, ktoré prídu o svojich rodičov. Obidve dievčatá vo svete plnom skrytého zla a nebezpečenstva sa pokúšajú uchopiť osud do svojich rúk. Jedna si vyberie cestu dobra, druhá cestu zla. Prvá časť Justina z podtitulom čili prokletí cnosti sleduje príbeh pokornej, vernej, veriacej ženy, ktorá hľadá pomoc u rôznych ľudí a inštitúcií, u ktorých naivne čaká pomoc. Táto naivnosť ju stojí mnohé utrpenia, je mnohokrát znásilňovaná, mučená a neraz držaná ako sexuálna otrokyňa. V duchu Dona Quijota - dnes by som to mohol označiť ako: v duchu seriálu na pokračovanie - sa vždy práve prostredníctvom svojej naivity - ľudia sú dobrí, ak budem šíriť a vykonávať dobro, Boh mi ho oplatí - dostáva opäť do sérií znásilňovania, obmedzovania slobody a ponižovania. Druhý príbeh Julietta s podtitulom čili slasti neřesti zachytáva príbeh sestry, ktorá sa prostredníctvom prostitúcie a uspokojovania najnechutnejších potrieb vysokopostavených jedincov, dostáva prostredníctvom nich vyššie v spoločenskom rebríčku a zabezpečuje si tak vysoký životný štandard. Epizódny dej zachytáva postupom času stále horšie a horšie zločiny za čoraz vyššie a vyššie odmeny. Nie je príjemné čítať tak explicitne popísané zvrhlosti a nechutnosti, ktoré fungujú aj ako veľmi okrajové extrémne porno. Čo ma však zamrzelo najviac, a to konkrétne v tomto vydaní, je priznanie vydavateľa, že nejde o kompletné texty, keďže ide o upravené staré preklady v ktorých vynechali práve tie filozofické pasáže - predpokladám, že to spravili pre zameranie sa práve na erotický obsah. Vydalo to vydavateľstvo Levné knihy cz, takže by som nemal byť prekvapený. Túto knihu v tomto stave skutočne neodporúčam nikomu.“... celý text
— JohnMiller

---

---

120 dní Sodomy

„Na první pohled pornografický škvár, který dnes jedny vzrušuje a druhým nadzvedává žaludek, ale na ten druhý? Podle mě extrémní zrcadlo 18. století. Na knize je znát, že byla silně ovlivněna osvícenstvím, aristokratickou dekadencí a dvojí morálkou tehdejší doby, kdy šlechta navenek hlásala ctnost, zatímco v soukromí praktikovala sexuální libertinismus bez jakéhokoliv omezení. Ale tím anarchista Sade zdaleka nekončí, předjímá totiž destrukci starého režimu a ukazuje mocné v plném světle dopouštějící se těch opravdu nejhorších zvěrstev. Tím nejen reflektuje morální rozklad aristokracie, ale i předznamenává revoluční změny, které brzy zasáhnou Francii.“... celý text
— dasa6360

---

Justina aneb prokletí ctnosti - 100x markýz de Sade

„Perverzné filozofovanie alebo filozofická perverznosť? Pre tých, ktorých de Sade zvládne pobúriť, možno len perverznosť… Každý však musí uznať, že aj napriek strohej tvorbe, dokázal svojimi dielami zanechať nezmazateľnú stopu. Stopa, ktorá presiahla hranice literatúry a dala pomenovanie sexuálnemu správaniu, podľa okolností až deviácii. De Sade tak “infiltroval slovník aj tých ľudí, ktorí sa s jeho tvorbou nikdy nestretli. V Justine konfrontuje dobro so zlom a ostentatívne necháva zlo víťaziť podobne, ako tomu mnohokrát býva aj v živote. Medzi riadkami, popisujúcimi zneužívanie Justiny matkovrahom (šľachta), zvrhlými mníchmi (cirkev) a zločincom (to, že všetci napriek odlišnému postaveniu v spoločnosti vykazujú opovrhnutia hodné správanie určite nebola náhoda, ale zámer) možno natrafiť na konštatovania, ktoré provokujú čitateľa nielen perverznosťou… „Člověk nejbohatší se stává nejsilnějším, jedinec nejchudší je bytostí nejslabší. Vidíš snad u zvířat city, kterými ty se honosíš? A zvířata nám přece mají být ve všem příkladem! Ovládám-li tě nyní svým bohatství, musíš se vzdát myšlenky, abych tě dosadil vedle sebe a dal ti část svých práv. Popírám jakoukoli rovnost, neboť neexistuje nikde, ani v přírodě.““... celý text
— čerweek