parvitas
komentáře u knih
Priateľ do dažďa
Daniel Glattauer
1,8* Prečítala som to za stvrť dňa (a to sme stihli s deťmi prechádzku, nákup, varenie a hranie). Jedným slovom? NUDA!
Akože čo na tejto knihe vidíte? Ženská sama nevie, čo chce. Blbka. A aj tak je zamilovaná len do predstavy chlapa, ktoré pozná len cez mail. Však ok. Ale keď má možnosť stretnúť sa s ním, tak cúvne.
A tie ich rozhovory. Vážne, nudila som sa.
A chudák jej manžel. Aj keď ho fyzicky nepodviedla, v skutočnosti žila len pre tie mailové rozhovory. Leo z toho vychádza nechtiac tuším ako najsympatickejšia postava.
Etymológia záhadná aj zábavná: Pôvod slov od algoritmu po zavináč
Ivana Krekáňová
Toto je kniha, ku ktorej sa budeme vracať. Je to taký dospelejší ekvivalent encyklopédií, ktoré majú moje deti asi v štrnástich variantoch. Síce sa do nich teraz nepozerajú, ale predsa ich máme poruke, že čo ak to niekedy budú potrebovať. A ak si dačo zapamätám, budem o tom hovoriť aj s dcérami. Sú to také zaujímavé pikošky ohľadom pôvodu slov. Naozaj je etymológia zábavná, pri niektorých vysvetleniach som sa dokonca zasmiala, ako sa pôvodný význam posunul až k dnešnej konotácii. Dávno som si nekúpila nič historické, alebo jazykové, keďže to aktuálne ani nutne nepotrebujem, ale vždy ma tak trhá, keď niečo dobré vyjde. Takže za mňa, 101% odporúčam!
Stín
Adam Przechrzta
(SPOILER) Kde bolo, tam bolo, takto nejako vznikli poľskie złoté Príbeh ma bavil, akčnejší ako doterajšie obe časti spolu. A zároveň mi je trochu ľúto, že to tak rýchlo skončilo. Viac Rudnického a Samarina, ktorí získavajú stale väčší vplyv s moc, no dočkáme sa aj ich rodinného života, ďalších pátraní po zločinoch, spojení s cárskou rodinou a ostatnou vysokou a zákulisnou politikou. Prekliati z Enklávy nedostávajú taký priestor, ako by som si predstavovala, takže je to tak na 4,5*.
Nič
Janne Teller
(SPOILER) Ak vás kniha Nič donúti niečo cítiť, stojí za prečítanie. Inak nič nemá zmysel. Ten mladý nihilista - stromolezec ma s*al už od začiatku. A ešte viac jeho rodičia, ktorým nevadilo, ako synátor trávi čas. A vlastne aj ostaní dospelí boli úplne len do počtu.
Namiesto povinnej školskej dochádzky vylezie na strom, žere si slivky a tam ide tráviť svoj čas zbytočnej existencie? A trvá to celý rok? Že kašle na školu a v ničom nenachádza zmysel, ok, takým obdobím si prejde veľa ľudí, keď sa dostanú do bodu, kedy sa maju rozhodnúť o budúcnosti. Existenciálne otázky si kladie takmer každý, no toto bol extrém, že dokázal takto na diaľku ovplyvniť svojich rovesníkov a nikto si pritom nič nevšimol. Nerozumiem skrátka tomu, že taký dosah mohol mať na svojich spolužiakov. Jasné, nesedel tam stále, obcas si zbehol domov napapať sa a vyspinkať a potom zase s nadobudnutou energiou vykrikoval. Sami sa vyhecovali k absurdným výzvam, keď mu chceli ukázať, čo dáva (ich) životu zmysel. Mrzí ma, že si neuvedomili, že takto mu nepomôžu, že on za to vôbec nestál. Vlastne som si myslela, že niekoho osvieti, takže skončí omnoho skôr pod spíleným stromom, alebo mu ho pod zadkom podpália, priviažu ho tam, alebo niečo podobné, kde bude adresátom. On mal prísť o veci, ktoré by ho zaboleli, jemu sa malo zaťať do živého, on mal prísť o nevinnosť a na konci, keď to gradovalo a stále by mu na živote nezáležalo, tak si ho mal vziať sám.
Film si nepozriem, knihu radím k podobným ako sú Pomaľované vtáča, Malý život, či Láskavé bohyne, smutné a kruté a nebudem sa k nej vracať, ani o nej viac premýšľať. Jediná vyhoda je, že má len pár strán a autorka tieto absurdity nenaťahovala príliš dlho.
Les v domě
Alena Mornštajnová
Dlho som rozmýšľala, ako budem hodnotiť túto knihu. Nenechám si ju doma, nebudem sa k nej vracať. Nepáči sa mi téma, ani spôsob akým je napísaná, ani rozruch, ktorý sa po jej vydaní spustil. Na druhej strane, je to tak neskutočne bolestivý príbeh, má toľko skutočných predlôh, že ukázať na jediný konkrétny prípad by som si vôbec netrúfla, teda ja, ako čitateľka, toto určite hodnotiť nebudem. K žiadnemu nikdy nemalo dôjsť a ja cítim neskutočný hnev, bolesť, smútok a strach o všetky deti, obeei násilia, ktoré kedy boli niečomu podobnému vystavené, lebo tým trpia naveky. Ako vnímať spravodlivosť, vinu a trest, keď sa nakoniec obeť rozhodne bojovať? Zdá sa to jednoduché, že? Aby tí zlí trpeli tiež
2,5*
Carova tajná dcera
Jennifer Laam
Románov o pokrvných príbuzných Romanonovcov je veľa, táto má aspoň logické zdôvodnenie výberu všetkých troch postáv. Takže áno, aj tu sú tri línie, súčasnosť, minulosť a ešte hlbšia minulosť. A veľká výhoda, nie je to o duchoch! Máme tu historičku, rodinu utekajúcu pred Nemcami a slúžtičku. Každá z opísaných osôb je dôležitá, no vidíme ich len v určitom období, potom ich autorka nepotrebuje.
Romantická línia ma nudila, napínavá bola len v istom vypätom momente, kedy som myslela, že sa to skončí, no záver je vyslovene americký. Málinko sa zabŕdlo aj do politiky v Rusku - monarchistické snahy vs. Putinova oligarchia, no ostalo to len v rovine rozhovorov (čaj, pár postáv, vyhrážky a jedna zbraň). V podstate to celé končí šťastne, až naveky alebo dokým si nespravia DNA test a potom sa popasujú s výsledkom. Pár postáv na pozadí veľkých udalostí, informácie v štýle čo mi babka rozprávala, a jej spomienky nie sú vždy historicky presné. Listy a fotografie ako pramenný materiál už vychádzajú lepšie, ale keď ich dotyčné osoby ani nepustia z rúk, tak to celé nevyjde.
No úplne oceňujem otázky, ktoré sama autorka načrtla, sú vhodné napr. do besedy o knihe, pre čitateľský klub, alebo samotný rozbor diela.
Kolejmoří
China Miéville
Páči sa mi prepájanie prvkov a svetov tak, ako to autor vymyslel. Nechápem, kde na to chodí, je úžasný! Železnice a lode? Vidím v tom prvky podobnosti s Bielou veľrybou, Dunou a čojaviemčím ešte ale je to celé tak originálne, že sa to vlastne ani nedá porovnávať. Wau! Čistá akcia, samozrejme ostáva tu triedny boj (to, že China je zarytý socialista a štipku anarchista, vieme aj z jeho predchádzajúcich kníh). Keďže som po trilógii o Novom Krobuzone nič podobné už nenašla, teším sa z Kolejmoří. Táto kniha je návrat k osvedčeným podivnostiam, new weird sa vracia a je to jazda!
Keď si ľahnem, začína sa večer
Linn Skäber
Toto je lahôdka, nielen potešenie pre oči, ale aj pohladenie duše. Dostala som ju pod stromček (aj keď presnejšie je; zohnala, kúpila som si, zabalila a potešila sa z nej) a hneď ju aj prečítala. Sú to príbehy o starých ľuďoch, ktoré sú sprevádzané nádhernými ilustráciami mojej obľúbenej ilustrátorky Lisa Aisato. Nemusia sa čítať za sebou. Sú to momentky zo života, okamihy zachytené slovami, nahliadnutia do ich životov. Nesmierne ľudské a láskavé. Milujem túto knihu.
Vianočná láska
Sophie Claire
Milé čítanie s dokonalou vianočnou atmosférou. Ona je nesmelá a zakríknutá po zlom rozchode, on je po smrti manželky ponorený v hlbkom smútku. Nielenže sa rozčuľujú a doťahujú navzájom, ale postupene sa spriatelia a začnú sa priťahovať... je to klasická zápletka, ale tak pekne napísaná... Je v nej dalmatínec, sneh, závesy a quiltové prikrývky, ples, víno, Provensálsko a samozrejme láska.
Túto knihu mi nahral asi sám osud - hovorí sa v nej o závesoch, resp. hlavná hrdinka ich ide inštalovať do zákazníkovho domu a niečo sa nevydarí... a ja som ju začala čítať v deň, kedy som o jednu garnižu prišla... (fňuk). Je to signál, že potrebujem novú, aj so záclonou, pravdaže. Dokonca aj v samotnom príbehu sa neustále spomína, že aj v niečom zlom sa dá nájsť pozitívny moment a nejde len o závesy.
Spoza čarovného prútika: Magické dospievanie filmového čarodejníka
Tom Felton
Tom má dar rozprávať tak, akoby ste tam boli s ním. Nielen pri natáčaní filmov (a nielen tých o Harry Potterovi) ale aj pri rybárčení, pri páchaní drobných vylomenín, pri trávení času s rodinou, nielen tou svojou filmovou, ale aj muklovskou... Je obrovský sympaťák, nech už hovorí s obdivom o svojich hereckých kolegoch a priateľoch, o bratoch a rodičoch, o svojej láske, sláve a aj o jej odvrátenej stránke. Na svoj mladý vek toho zažil dosť, má moje sympatie, ako bojoval so závislosťou. Aj keď všeobecne ľudia spisujú autobiografie na sklonku života, ja si však myslím, že je fajn, keď sa niekto podelí o svoj pohľad aj skôr, hlavne, keď má čo povedať. Preto oceňujem úprimnosť, autentickosť a obzvlášť aj surovú výpoveď o duševnom zdraví v závere. Pre fanúšikov HP je to veľmi príjemné priblíženie sa k postavám a hercom, kaskadérom, režisérovi a ostatnému personálu, pikošky zo zákulisia a natáčania ma veľmi bavili (napr. sledovanie loptičiek pred zeleným plátnom vylepšené o fotky - Tom tam mal rybu, alebo rozosmievanie napríklad pri natáčaní scén so zvieratami). Tom vlastne tým filmom venoval takmer tretinu svojho života a vidno to s akou láskavosťou a vďačnosťou spomínal všetkých, ktorí naňho nejako zapôsobili.
Určite odporúčam, mne sa kniha čítala ľahko a veľmi príjemne.
Slovenský nářez: Antologie nejlepších autorů slovenské fantastiky
* antologie
Dočítané. Je to husté a drsné, fakt dobré. S niektorými poviedkami som sa nerada lúčila, chcela by som viac, ale tým, že boli vlastne ukončené, sa ani inak nedalo, len pokračovať.
Mala som len eknihu, takže sa mi spätne v nej nechce listovať, ktoré to boli, ale je možné, že sa k nej ešte vrátim.
Sľub cisárovnej Sisi
Michaela Ella Hajduková
Takže čím začať, keď všetky nešťastné rodiny sú si podobné? Kniha má podobnú šablónu ako to bolo v románe o inej panovníckej rodine (Zimný palác): súčasnosť, minulosť a dávnejšia minulosť. Aj tu sa opakuje téma “medzi nebom s zemou, mysteriózne prepojenie hrdiniek, predmety, miesta, duchovia, tušenia a tak podobne. V častiach, kde si autorka prešla niektoré miesta aj naživo, to krásne v románe opísala a boli to tie miesta plné života. Vidno, že si Sisi a jej život zamilovala a vedela mnohé pikošky o jej verejnom a súkromnom živote. Ja som ale asi opačný prípad. Čím ďalej som sa prehrýzala príbehom, cisárovná strácala moje sympatie a čoraz viac mi liezla na nervy. Línia s herečkou bola úplne bezvýznamná, no prvá, s modernou dievčinka, ju ale ešte o kus tromfla. Spánková paralýza, vítanie nočných môr a zapisovanie snov no, ale buďme úprimní, nikto z tu opísaných ľudí nebol úplne v poriadku. Depresia, fóbie a úzkosti sú veľmi náročné diagnózy, no mne skôr vadilo opakovanie rovnakých situácií, nepodstatné zdôrazňovanie skutočností, o ktorých sme si už prečítali pred pár stranami ale teda nabaľovalo sa to a nabaľovalo a stále mi to prišlo ako vata. Mrzí ma to, lebo som sa na čítanie tešila. ( Btw, mamina mi knihu dokonca vrátila nedočítanú, vraj to bolo príliš ezo.) Sisi mi neprišla ako silná osobnosť, na to bola príliš zošnurovaná, aj keď samu seba videla inak. Vlastne som prekvapená, že vydržala tak dlho žiť a stihla aj zostarnúť v reálnom živote Kontrolovala sa neustále (váha, pás, jedlo, vlasy, pleť), aj keď nemusela, akoby to bolo jediné, v čom mohla dosiahnuť dokonalosť/samostatnosť. Keď sa to vezme, ako sa upla na deti a muža, ok, no potom už nič iné okrem koní nemala, bola osamelá takže keď pominula aj táto aktívna fáza, už v podstate nič okrem seba neriešila. Áno, je to smutné. Jediná kamoška bola z podobného cesta, tiež si prešla hroznou stratou, no vídali sa príliš málo. Z prečítaného si odnášam momentálne pomerne silnú antipatiu k Sisi, k jej vlasom a tak trochu aj k fúzom (nie, tie neboli jej). No čo, nemôže sa mi všetko páčiť
Po zemi bloudím dál
Rae Carson
Odvážna hrdinka s neobyčajným nadaním (vycítenie zlata kdekoľvek sa nachádza) v období zlatej horúčky sa musí vysporiadať so zlatachtivým príbuzným a utečie pred ním do Kalifornie. V utajení putuje s karavánou cez pol Ameriky a je to vlastne dobrodružný cestopis. Pripomínalo mi to v istej chvíli Verneovky a Mayovky, len hlavná hrdinka bola mladučká a malo to fantazijné prvky. Čítanie som si užila, ale rada by som vedela, ako to celé skončí...
Co dělala Abigail v létě
Ben Aaronovitch
Mám rada svet Petra Granta, ale jeho sesternica Abigail je o niečo lepšia. Je vtipná a s ľahkosťou prekračuje hranice. Nielen spločenské, ale aj magické. Zmiznutí tínedžeri, hovoriace líšky a obetný dar bohyni rieky je to, čo môžete čakať, ale dostanete oveľa viac. Je to jednohubka, ktorá ma veľmi potešila. Tohtoročný Knižiško sa mi naozaj trafil do vkusu. :)
Ukrytá
Gytha Lodge
Toto som čítala strašne dlho a postavy sa mi miešali. Nezaujímal ma ich osud ani v minulosti, ani teraz, boli hnusní k sebe navzájom a neúprimní... A teda ich výlet nedopadol najlepšie, odnieslo si to mladučké dievča vo veku mojej dcéry. Fakt nechápem, že som to dočítala, lebo sa to celé ťahalo ako sopeľ.
Milý Edward
Ann Napolitano
Smutný príbeh o strate, dospievaní a láske. Aj keď sa autorka inšpirovala skutočnými udalosťami (pádom lietadla, kde prežil iba jeden mladší chlapec), spravila to veľmi citlivo. Bolela ma duša aj za Eddieho, za všetkých, ktorých nechal v oblakoch
Šedí bastardi
Jonathan French
A mne sa to kupodivu páčilo, oddýchla som si pri čítaní. Nemyslela som na nič, len na tých šedivých bastardov. Bolo to rýchle a drsné a predvídateľné, ale teraz mi to nevadilo. Niekto má na vymazávanie šedivosti života romantické harlequenky, ja som mala poloorkov a ich boje.
Guvernantkou v Paříži
Amanda McCabe
To bolo neskutočne rozvláčne a sladké, nemalo to žiaden wau efekt a vlastne som to dočítala v lete len preto, že som si knihu kúpila a neskutočne som to oľutovala...
Lovec čertov
Juraj Červenák
Hm... konečne Jaroš... tajne som dúfala, že dostane sólovku. :) A podarilo sa. A aj som mu priala, nech si niekoho nájde, a že bude chvíľu aj vo svojom živle. Mučenie a tresty som si predstavovala pomerne živo, nechcela by som byť na mieste dotyčných vinníkov. A vlastne celkovo som si to čítanie naozaj užila. Detektívka bola v detailoch poslabšia (vrah mi bol jasný), chýbali mi Stein aj Barbarič, ale Jaroš je pomerne schopný.
Pár historických detailov ma prekvapilo (v dobrom), takže prižmúrim oko a hodnotím na plný počet hviezdičiek.
Knihovna na Černohůrce
Scott Hawkins
(SPOILER) Chudák Steve, na jedinú ľudskú postavu toho bolo až príliš. Snaží sa byť budhistom, ale dohodnime sa, že ostáva pri tej snahe.
Páči sa mi koncept knižnice, naozaj má svoj špeciálny rozmer. A mnoho, mnoho oddelení. Knihovníci, ktorí celý život študujú len ten svoj katalóg, sú naozaj zvláštni. Ich výchova a vzdelávanie boli občas brutálne, no zároveň potrebné. (Hm, poznať cudzie jazyky je naozaj dôležité.)
Teraz to opisujem idylicky, ale pripravte sa na šokujúcu zmes násilia a krvi, všade sa povaľujú kusy tiel, náboje a vo vzduchu sa vznáša smrad spáleného mäsa. Niekoľkokrát usmrtení a znovu oživení. To zanecháva stopy. Moc a vedomosti z nich spravili to, kým sú. Ale kým naozaj sú? Realita je naozaj krehká.
Knihovna na Černohůrce mi mierne pripomína knihy majstra hororovej fantázie. Clive Baker (a jeho séria Knihy krve) má svoje prvenstvo v surovom naturalizme a v šokujúcom temnom násilí, ale Scott Hawkons ho nasleduje ako tieň. (Števko King píše rozprávky oproti nemu.) Mágia je živelná a nepodobná ničomu, čo si predstavujete, postavy šialené a mocné, no súcit a ľudskosť v nich ani veľmi nehľadajte. Je to román o smrti a aj o výchove boha. Všetko do seba zapadá na milimeter presne, ako keď sa pevne zatvoria dvierka na železnom býkovi a môže sa začať s upaľovaním.
Ja som si čítanie užila, nenápadná obálka a nič nehovoriaci názov a vnútri hotová apokalypsa.