parvitas komentáře u knih

Ku knihe som pristupovala, že to bude nejaký odpad. Ale nebol. Prekvapila ma vcelku príjemne, takže som dočítala. (2,5 hviezdičky je zaokrúhlene 3 :)) A bola aj napínavá, no vrah a zločinec mi bol jasný od začiatku (však komu nie?). O hlavnej hrdinke sa dozviete prvé aj posledné a nebolo to práve príjemné, to čo zažila ako dieťa. Práve naopak. Len bolo treba pretrpieť tie "mystické" a prútikárke a náboženské omáčky. Alebo si ich užite. Lebo na druhej strane, dotvárali atmosféru. Hm, vyberte si. Neviem, k čomu to prirovnať, lebo na triler to bolo pomerne málo napínavé a na krimi zase málo vyšetrovania.
Bol to skôr rodinný príbeh. Vzťahy, ktoré má s rodičmi (s nábožensky založenou matkou a otcom, ktorý je na opačnej strane, no ktorého osobnosť sa vplyvom choroby začne vytrácať... s rodinným priateľom, či so synmi (má dvojičky!) sú krásne vykreslené, niekedy ma ich čistota až dojímala. Kasie má zdedené jasnovidecké schopnosti po otcovi a pokračuje v prútikarení (hľadaní prameňov vody). Dokázala predpovedať napríklad aké mačiatka sa narodia, a aj ktoré zomrie. Varovala brata, aby nejazdil do kina. Ale jej predstavy dostávajú akýsi hmotný charakter (obesená dievčina).

01.09.2016

Veľké plus za premyslený svet. Odporúčanie Paoliniho ma teda neohúrilo (jeho knihy sa mi až tak nepáčili a za oveľa lepšiu sériu považujem Drakenov z Pernu od McCaffreyovej). Serafínu som si obľúbila - je to výnimočná a silná postava.
Pripravte sa na to, že daný svet budete objavovať postupne. Je tam trochu politiky, nie veľa lásky, ale oveľa viac je skrytých vecí. Bavilo ma, ako sa postupne odhaľovali informácie z minulosti. Prelínanie Serafíniných spomienok, jej záhrady príšeriek v hlave a súčasnosť môže nepozorného čitateľa zmiasť. Niektoré dôležité informácie sa zopakovali viackrát, ale myslím, že to bolo hlavne kvôli orientácii na mladšieho čitateľa. Páčilo sa mi, ako sa postupne odhaľoval svet a miesto Serafíny v ňom. Celé to na mňa posobilo logicky a veľmi živo.
Serafína sa o svojej matke dozvedela len málo, ale jej dračím dedičstvom je viac ako len dva pásy šupín. Úžasné hudobné nadanie a ešte jedna schopnosť, ktorá sa ukáže časom, že je užitočná. :) Inak, táto statočná a úprimná hrdinka mi prirástla k srdcu - veľmi som jej držala palce.

3 18.08.2016

Ach, Ada, ako sa to mohlo stať? Bola si len jednoduché dievča zo skromných pomerov, ktoré milovalo šitie, látky, strihy. No mala si veľké plány a chcela si si otvoriť vlastný salón, bola si ambiciózna a šikovná. A kvôli jednej, jedinej chybe sa ti tak zmenil život... Uverila si chlapovi, grófovi, ktorý ťa zobral do Paríža, hoci všetci naokolo hovorili, že je to čisté šialenstvo, lebo onedlho má vypuknúť vojna. Neverila si, kým sa to nestalo... Z Francúzska utekáte do Belgicka a tam ťa dobehne vojna. Ako Britka nemáš šancu, odvážajú ťa preč, do zajatia. No nie si typickým väzňom v lágri, ale aj tak žiješ v otroctve, no málokto to po skončení vojny vie pochopiť, v akých neľudských podmienkach si prežívala a trpela.
Kniha ma dostala, nevedela som ju odložiť. Rozpráva príbeh ženy, matky, ktorá sa snažila prežiť. Netrpela kvôli rase, či náboženskému a politickému presvedčeniu. Trpela kvôli tomu, že bola žena. Koľko takých „krajčírok z Dachau” existovalo? A ako skončili? V Británii zdevastovanej vojnou, korupciou, s prekvitajúcim čiernym trhom, kupliarstvom a nepružným súdnym systémom, mali vôbec šancu?

3 09.03.2016

Jedna z tých lepších YA kníh. A je o DRAKOCH!!! Jednu hviezdičku pridávam práve kvôli drakom, inak je dosť predvídateľná. Ale zase, budem úprimná, bavilo ma to, autorkin štýl písania sa mi páči, asi nezostanem iba pri tejto prvej knihe.

09.03.2016

Nie je to také strašné. Sheila je milá, aj keď som jej na začiatku k tej plánovanej samovražde mala sto chutí pomôcť, lebo sa hrozne opakovala. Až to prestalo byť vtipné. Ale druhýkrát to už čítať nebudem.

09.03.2016

Sklamanie. Začalo to brutálne, myslela som si, že čítam niečo ako druhé P.S. Milujem ťa. Ale kdeže. Hlavná postava mi po pár stranách liezla na nervy. Aj keď som jej smútok chápala, žiaden veľký prerod sa nerovnal. V jednej chvíli sa opíja a fajčí jednu cigu za druhou a vzápätí sa lepí na toho, koho nenávidela a neznáša aj jeho bývalku a zároveň sa opíja a fajčí jednu od druhej. Nuda. Krátke vety. Až do konca. Najviac mi vadilo to, že sa tam káva a knihy takmer ani nespomínajú (len ako ukážka, že mala kaviareň, čo išla pomaly krachnúť, lebo sa jej nevenovala). Názov knihy je teda riadne zavádzajúci...
Jediná fajn vec je záver, ktorý nekončí tak, ako by ste si asi mohli myslieť, že sa k tomu schyľuje

4 09.03.2016

Nie zlé, ale ani nič úžasné. Čakala som iné vyústenie, nie takéto do stratena. Však podobne nenaplnený život a lásku môžu prežívať donekonečna!

08.02.2016

Maďarský autor, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný...
„... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...”
Predstavte si, že máte 15 rokov a len objavujete svet, spoznávate dievča a svet dospelých ide tak trochu mimo vás... Okolo zúri vojna, no vás sa to týka len veľmi málo, študujete na gymnáziu, lúčite sa s otcom, ktorý musí odísť a všetko beriete akosi z odstupu. Taký ten tínedžerský postoj, až cynizmus. Žltú hviezdu beriete ako niečo, čo je dané, keďže ju treba vidieť, tak ju neskrývate. A takisto aj zaradenie do práce. Dochádzate s ostatnými mladými chlapcami z mesta. No a potom príde ten zláštny deň, keď vás spolu s ďalšími vydelia z autobusu a nechajú čakať, potom odvedú k železnici, zavrú do vagóna a odvezú do tábora. Na koncentračný tábor sa nedá zvyknúť. No aj tak v ňom dokážete nájsť niečo krásne.
Zdá sa to ako sen, zlý sen, no hlavný hrdina sa len sústredí na ďalší krok a na ďalší a ďalší a túžba žiť ho posúva ďalej.

3 28.01.2016

Neviem, či to cítite aj vy, ale ja mám vždy pri čítaní kníh z takéhoto prostredia pocit, že cítim vône ich kuchyne, vnímam počasie, teplé slnko a ťažký dym. Je to úplne iný svet, založený na tradíciách, kde novinky prenikajú len veľmi ťažko a potajomky...
Dom pri mešite je príbehom domu a rodiny, ktorá v ňom žije. Zároveň je to aj obydlie pre imáma, no keď ten zomrie, na jeho miesto nastúpi mladý zať s radikálnymi názormi. Práve pre ne musí neskôr utiecť. Je zaujímavé vidieť vývoj rozbrojov medzi islamskými tradicionalistami a umiernenými. Na tomto malom mieste, v jednom dome, sa udejú veci, ktoré nie sú zvyčajné (erotická báseň od poetky, či tajný sex, alebo schované rádio a televízor). Spočiatku som mala zmiešané pocity. Vcelku poetické začiatky opisu domu pri mešite a jeho obyvateľov sa striedajú s vecnými popismi politickej situácie. No keďže všetko sa týka aj postáv v knihe, takže to s nimi totálne prežívam... Páčia sa mi vône a opisy tradícií, ale najmä stručne ale výstižne vyjadrené postavy, kde ich najlepšie spoznávam cez ich konanie. Mám však zimomriavky pri opise zmeny v spoločensko-politickom systéme a keď prevzal vládu Chomejní... :(. Celkovo z knihy výborne vidieť postavenie žien a mužov, vplyv náboženstva a to, čo znamená pre nich náboženstvo a bazár. Úplne som si zamilovala tú časť, kde sa opisovalo, ako pán domu získaval vzory na tkanie kobercov. Takisto aj príbeh o dvoch starých matkách. Na prvý pohľad sa zdá, že v hlavnej úlohe sú muži, ale ženy podľa mňa majú rovnako silnú úlohu. Aj keď mi chýbalo, že nedozviem viac o ich citovom živote dopodrobna, o vnútornom prežívaní, ale dá sa to domyslieť cez ich správanie...
Jedna veľmi zaujímavá a silná kniha. Odporúčam všetkým, kto sa rád dozvedá o tradíciách, o imánoch, o mešite, o bazári a o situácii v Iráne od 60-tych rokov 20. storočia.

4 26.01.2016

Pripomínala mi matkinovky. Veľa pitia, trochu sexu, veľa rozhovorov, rodičia, deti, práca, priatelia a komplikované vzťahy.

20.01.2016

Nesmiala som sa nahlas, ale niektoré pasáže boli celkom zábavné. Vzťah Alice a Fritza bol komplikovaný, neustále sa schádzali a rozchádzali... Obálka ma zblízka nenadchla, ale zdiaľky je úžasne romantická.
Ako opisuje autor vzťah rodičov svojej priateľky? Doteraz, kým nemal prácu, sa s nimi nestretol, Alice odmietala zoznámenie...
„V rodine s dvoma deťmi sa nezriedka stáva, že to, čo sa toleruje jednému, druhému neprepáčia. Alice na rozdiel od Lise (btw, to je jej staršia sestra, ktorá píše prácu o nacistických utečencoch a vrátla sa z Južnej Ameriky) musela za každú cenu spĺňať predstavy svojich rodičov. Narodila sa ako druhá a očakávalo sa od nej, že povedie usporiadaný život, dobre sa vydá a bude mať biele deti.Ak by to neurobila, už nikto nepreberie pochodeň francúzskeho bezútešného života.”
A ak to mám zhrnúť, neviem, kto mi liezol viac na nervy, či Fritz, či Alice....

20.01.2016

Tento typ humoru môžem a navyše urban fantasy - to je paráda. Oddychovka o policajtovi a zároveň učňovi mágie v Londýne, kde sa to len tak hemží duchmi, stelesnenými vodami a riekami a inými netypickými bytosťami. Páčilo sa mi to a určite si prečítam aj pokračovanie.

1 01.01.2016

Zase som nadšená.... teda, aj patrične zdesená príbehom, ale nadšená tým, ako je napísaný! A príšerne sa ma dotklo to, čo sa stalo dvojičkám... Stačí minúta nepozornosti,... uf... hrozné niečo...
a mám otázku pre tých, čo knihu čítali:
To si ona fakt nevšimla, že ju v džungli oplodnili? ČI si len domýšľam kraviny, keď jej ten švhnutý lekár povedal, že ju naplní dychom, či duchom? Krnihu som už vrátila do knižnice, tak neviem presne citovať.

2 24.11.2015