parvitas komentáře u knih

Justine mi občas prišla hrozne stará na 21-ročné dievča. Akoby prebrala vek a starosti svojich klientov niekoľkonásobne. Zároveň je tak nesmierne obetavá (aj voči nim, aj voči bratovi/bratrancovi), že jej proste chcete dopriať kúsok šťastia... Držala som jej palce, pri písaní príbehu, pri jej tajnej láskej, pri jej očarení vnukom Hélène. Nevšimnutie si, koho máš pred sebou je asi pomerne ľudské. A v tomto príbehu aj časté. Navyše začne pátrať po rodinnom tajomstve.
V domove dôchodcov, kde pracuje, sú nedele návštevnými dňami. Niektorých klientov však nenavštevuje nik, aj keď majú žijúcich príbuzných. Trhá to srdce.
Kým sa raz neozve neskorý nočný telefonát, že ich mama/otec zomrela/zomrel, ale nech prídu ráno vybaviť formality... Aké je prekvapenie príbuzných, že si nájdu svoju staručkú maminu živú? A jej obrovskú radosť, že ich vidí? Je to úľava aj sklamanie na jednej strane a neskutočne to staručkých povzbudí. Predsalen prišli. Nezabudli! A niekedy je to aj fajn, príbuzní si vstúpia do svedomia a prídu zas a znovu.
Pri čítaní som si veľmi priala, aby na tajomstvo prišla práve ona sama. Kto je ten tajomný dobrodinec, nočný oznamovateľ? Je to odvážny nápad, pretože aj napriek šoku a bolesti pre budúcich pozostalých to má zmysel - je to pre dobro klientov domova dôchodcov Hortenzia. Názov zariadenia je symbolický, pretože aj význam kvetu hortenzia má dá vyložiť rôznymi spôsobmi - ako symbol vďačnosti, odpustenia, pokoja a mieru, ale zároveň aj bezcitnosti a nezáujmu.
Ako sa predo mnou rozvíjali ľudské osudy, postavy vyslovene ožívali. Ich emócie, láska, obavy, strata, nádej, všetko sa miešalo dohromady. Nečakala som toľko prepletených vzťahov, toľko tragédií a vášní.
Hélène, ktorá nevedela čítať a čajka, ktorá ju sprevádza životom mala najdojemnejší príbeh. Jules a jeho rodina zase najprekvapivejší. Justinin milý bol zase neuveriteľne vytrvalý.
Kniha, ku ktorej sa budem chcieť vrátiť, ktorú chcem vidieť sfilmovanú a rozprávať sa o nej. Je plná láskavosti, smútku a vzájomnej súdržnosti. Oplatí po sa nej siahnuť, dáva nádej, že prekážky sa dajú prekonať... Ja som si ju zamilovala.

6 01.11.2023

(SPOILER) Asi som sa nechala ovplyvniť názormi z inej recenzie a po Skrinke času som siahala s vysokými očakávaniami. Ale je taká... no by som to povedala... meh. Očakávanie úplne nesplnila. Nie je zlá, ale druhýkrát ju už čítať nebudem.
Za prvé, tematicky nie je nová, knihy s podobnou tematikou poznania, kedy človeku skončí život, som už pár čítala.
Na konci umrú ako prví a Na konci obaja naozaj umrú (Adam Silvera). A trochu sa podobá aj knihám, kde iba jednotlivec vie, kedy kto umrie - napr.: Čísla 1-3 (Rachel Ward), Kdy (Victoria Laurie), Predpoveď (Darren Sugrue), Colorblind (Siera Maley), Machine of Death (Ryan North), Blackbirds (Chuck Wendig), Life-Line, poviedka z knihy Kompletní historie budoucnosti (Robert Heinlein) a určite je ich ešte veľa.
Dalšie, čo knihe vytknem, je jej repetitívnosť. Áno, máme tu viac postáv a aj ich osudy sa prepletajú ako také vrkôčiky, ale furt sa tam točí to isté dookola. Pradená osudu sú však neúprosné, občas ten život skončí aj skôr, ale kniha nie... Napriek častému striedaniu krátkych kapitol je mimoriadne rozvláčna. Viac-menej sa venuje postavám, ktoré majú krátku šnúrku, alebo teda poznajú niekoho s kratším povrázkom a ich reakciám. Iste, sú tu rôzne ľudské osudy, na ktoré sa nahliada z odstupu (rozprávanie z pohľadu 3. osoby). Už po pár stranách mi začali splývať, pôsobia tak trochu ako filmové strihy, ale toto nie Kingovka, kde napätím nedýcham, kde sa postupne vykresľujú hlboko trpiace postavy, aby ich vzápätí pripravilo niečo o život...
A úplne najviac ma sklamalo, že okolo tajomstva objavenia drevených škatuliek z nezničiteľného materiálu, ktorý sa na Zemi doteraz nevyskytoval, ostalo ticho. Akože každého to zaujímalo, ale nakoniec sa nič nezistilo, akurát, že odteraz sa pre každého dospelého v čase dovŕšenia 22 rokov kdekoľvek na Zemi v rovnaký čas (neberie sa ohľad na časové pásma, alebo nedostupný terén) objaví jeho konkrétne meno a povrázok, čo určuje dĺžku života. A všetci po tom prestali pátrať a pôvod sa nerieši. Boh, mimozemšťania? Alebo krutý sociálny experiment nejakého excentrika, či skupiny? Akože nájdeme si nový problém a tie ostatné (rasizmus, sexizmus, homofóbia a iné formy útlaku či diskriminácie) už budú zatlačené do úzadia? Nájde sa niekto, kto je výnimkou z pravidla a nemá svoju skrinku? Unikol by cez časové pásma... či do vesmíru, do ponorky ešte pred dovŕšením 22-ky a... a nič. Nevieme, tento aspekt ostáva nevysvetlený a ja som naozaj sklamaná. Autorka opúšťa globálne problémy, ostáva pri malých osudoch. Kto sa pozrie, bude odteraz žiť s vedomím času svojej smrti. Alebo aj nie. Nepomohlo nič, ich osud sa nezmení. (Aha, teraz mi napadlo, ešte si pozrite filmy Nezvratný osud, tam sa smrť občas podarilo okabátiť.)
Do toho sa vyťahujú sociálne a politické problémy, no už od polovice knihy viete, ako a či sa daná postava poučí a príde k poznaniu, že život je len jeden a nezáleží na jeho dĺžke, ale na kvalite. A hodnota človeka nezáleží od jeho veku, alebo či skoro zomrie... Podstata milovať a byť milovaný, ktorú po stáročia parafrázujú mnohí umelci a vplyvné osobnosti, má stále svoj význam. Rozdelenie spoločnosti a reakcie ľudí sú v podstate celkom slušne odhadnuteľné. Keďže mená postáv si už po mesiaci vôbec nepamätám, je to iba ok čítanie.

2 28.10.2023

Nepresvedčivé postavy bez vývoja, slabý, predvídateľný dej, prázdne, štylizované reči, ešte sj väzba sa mi rozpadla. Celé zle. Siahla som po knihe vďaka dobrému odporúčaniu, no dočítala len s veľkým sebazaprením, a tajne dúfala, či sa náhodou sa z toho nevykľuje klenot Žiaľ, nestalo sa tak. Keďže ma nechytil ani dej (a to sú tri knihy v jednej) a hlavná hrdinka mi vôbec nebola sympatická, nechápem, že som dobojovala az do konca. A pritom zbožnujem knihy s čarodejnicami, cestovanie v čase a hľadanie artefaktov a lá Indiana Jones
Hlavná postava sa osudnou náhodou dostala k magickej moci, ktorá mala patriť jej najlepšej kamarátke a trvalo potom celé roky, kým sa jej za to ospravedlnila! Áno, aj kamoška to musela rozdýchať, ale tak o tom by malo byť priateľstvo, v dobrom aj v zlom No tu zjavne nebolo. Adriana je tak dokonale úžasná, že sa všetko ohľadom mágie naučí sama, proste prirodzený talent. Vyštudovala diplomaciu a ovláda niekoľko jazykov, navyše je tak krásna, že sa za ňou všetci chlapi otáčajú. Toto mi neskutočne liezlo na nervy. Každý ju chcel! No ona má oči len pre ženatého, ale kým ho nemá, uspokojí sa aj s jeho bodyguardom. Navyše, pomaly každému koho stretne, prezradí, že je bosorkou. Som sklamaná, keď väčšinu záhad vyriešili len vďaka náhodám a hlavne a jedine s jej pomocou.

03.09.2023

Niekedy pred rokmi som si si kúpila prvý a druhý diel série Algor a pred pár dňami dokúpila aj pokračovania.
Je to kniha, od ktorej som sa neodtrhla, lebo aj keď je tam banbilión postáv, niekoľko planét a preskakuje sa neustále z prostredia do prostredia; cisársky dvor, osobná stráž, atentátnici, politici, kráľ a jeho sestra, potom zase iná sestra so svojou ešte divnejšou sestrou, šibnuté náboženstvo na štýl flagelantov a podobného mrzačenia sa v mene Boha, vylepšení vojaci, tajní agenti, vesmírne lode, vznášadlá (jazda hore mrakodrapom bola top), počítačové a iné elektronické hračky (kam sa hrabe cyberpunk), pašovanie... no paráda. Akože, miestami som chcela dať nižšie hodnotenie, lebo z niektorých situácií vyviazli postavy akoby zázrakom. Ale potom som pokračovala ďalším dielom a nadupaná akcia pokračovala. Oni fakt museli prežiť! :)
Kým som si na začiatku obľúbila zelenú princeznú, ktorú doslova uniesli a prinútili vydať sa za cisára Studený Čumák (ja viem, že sa volajú inak) a následne získala moc, o akej sa jej ani nesnívalo. Potom som zase začala fandiť dvom sestrám, z ktorých tá divnejšia máva vidiny z budúcnosti, ktoré následne zúrivo kreslí a trochu sa jej to pletie so súčasnosťou. Ktože by na nich nechcel robiť pokusy? A to nespomínam absolútne starého astronauta... +/- 250 rokov. Jasné, že pokračovanie musí byť!

3 29.08.2023

(SPOILER) Space (rozprávka) opera pokračuje nadupaným a prísne stráženým algorským plesom spojeným s cisárovými narodeninami. Samozrejme, že som sa roztopila, ako sa cisár snaží dvoriť svojej manželke (ruže, mačiatko, tanec... no uvidíme, kedy sa spolu vyspia).
Ale že sa z brata stane taký kazišuk, som nečakala... Teda, on za to nemohol, len ako bábka bol zmanipulovaný bezcharakterným politikom a pomohol uniesť svoju ségru. Maličkosť, keď ti nastrčia brutálne geneticky vypestovaných vojakov. Vojna môže začať!
Teda, ešte nezačala, ale všetko sa k tomu blíži.
Trochu viac sa dozvedáme o divných sestrách, o ostatných planétach a šokujúco, aj o Zemi, z ktorej sa stalo archeologické nálezisko bez života.
Ešte viac politiky, intríg a špehovania.
Odporúčam.

3 29.08.2023

(SPOILER) Perfektné. Ako by povedala Natália, alebo tá druhá sestra, ako space opera z holovízie. Ich skoky k majákom a neskutočné napätie v hlbokom vesmíre na zabudnutej stanici, by vydal za jeden celovečerný hororový film. Záchrany na poslednú chvíľu sú mega.
Tajní agenti sa mi páčia stále viac a viac, rovnako aj osobná stráž cisárovnej. Škoda, že sa ich rady prerieďujú.
A Andrej a jeho milovaná... akože nemiluj ho. Nutné straty sa rátajú na tisícky, ako odpútanie pozornosti ok, ale premýšľa dosť ďaleko dopredu?
Som zvedavá, čo je to za svinstvo, čím ju nadopovali...
Otázka do budúcna - Luciana sa bude vedieť zmeniť na ňu? Lebo táto šedá eminencia je dobrý nezmar. By som ju s radosťou odovzdala do láskavej opatery graciánov.
Podobnosť s hrou o žrútoch je čisto náhodná, že? Ako obrániť svoju planétu - keď je toľko vecí, čo sa môže pokaziť.
Nedokážem prestať čítať...
Dočítané v noci a idem na poslednú časť.

3 29.08.2023

Ako to mohlo takto skončiť?! Kks, veď to je celé na nervy! Kedy bude posledná časť?!?!

3 29.08.2023

Romantická rozprávka o spiacej Else a vytrvalom Thibaultovi, kde to skončí inak, ako to býva v realite.
A 24. kapitolu v čítačke mám, takže musí byť nejaký problém v papierovom vydaní.
Ona je horolezkyňa a po páde leží v kóme. On sa snaží vyhnúť návšteve zraneného brata, ktorý v opitosti spôsobil smrť. Ona len počúva, on sa vyrozpráva a oddýchne si. Zatiaľ to vyzerá na ideálny pár, len to by sa ona musela prebudiť

1 28.08.2023

Napriek všetkým nelogickostiam, som si čítanie užila. Po všetkých tých vymletých ezokravinách je space opera ako mrazivé pohladenie. 3,5*
Vojenská hliadka na konci vesmíru je za trest, vstupná buzerácia a umývanie kefkou palubu lode sú prežitky spred pol tisícročia, ale nech. Bonusom sú genetické štepy, implantáty, ktorými sa väzni ovládajú.
Akurát, že keď má náš hlavný hrdina ešte aj tie svoje, šľachtické, môže to skončiť kadejako. Napríklad odhodí dvere prechodovej komory. Alebo začne umierať od bolesti pri prepojení. Ale to fakt len ako príklad. Také podobné megavylepšenie má aj najvyššia veliteľka a ešte jeden z jej kolegov. Však čo neopajcnúť mimozemskú technológiu, ked sa dá.
Stanica slúži teda ako posledná bašta pred mimozemšťanmi, ktorí takmer vyhubili ľudstvo, no nebezpečenstvo prichádza zo samotného vesmíru. Resp. z jeho okraja. Vesmír autorka opisuje ako niečo konečné. Je tam nejaký predel, hranica, ktorá sa začína zmršťovať. Koniec vesmíru opisuje najprv akosi plocho, až neskôr dostáva 3D podobu, verím, že ju v pokračovaní časom aj vylepší, ak sa zapojí štvrtý rozmer - čas. Zatiaľ sa prejavuje len časovými anomáliami. Ale hlavne to všetko postupuje megarýchlo a únik je takmer nemožný. Teraz prichádzajú na rad vymakaní jedinci a zo stoviek obyvateľov sa stihne zachrániť kto? No práve tí, čo vedia uniknúť na poslednú chvíľu/ovládať motory/loď/warp pohon/mimozemský jazyk/ich prístroje/vedia opraviť čokoľvek z ničoho/zabiť mutantov len nožom a z ventilačnej šachty vyskočit ako na pružinke/zostrojiť hviezdu alebo byť len na správnom mieste. Síce sú tu dospelé postavy, no občas sa správajú ako pubertiaci v podmienke.
Mne sa to napriek všetkému páči.
Veď je tam aj romantická linka, výstupy do vesmíru, zabránenie xenocíde a následný pocit viny proste totálna dráma. Juch!
Hrdinovia bojujú za zachránu ľudsta tým, že sa postavia: A) proti zlému imperátorovi, lebo chce okrem iného vyrobiť mrte klonov a nahradiť tak vojakov a získať ešte väčši vplyv;
B) ešte horšiemu štvorokému mimozemšťanovi, lebo jeho druh sa snažil vyhubiť ľudskú rasu pri každej príležitosti;
alebo za C) proti vesmíru, ktorý sa rozhodne scvrkávať práve teraz
Cé je správne a myslím, že ostatné sa vyvynie postupne (nepriateľ môjho nepriateľa atď.) Idem na pokračovanie!

1 28.08.2023

(SPOILER) Určite by som túto knihu radšej čítala v papierovej podobe, lebo moja čítačka mi akosi ťažko zväčšuje ilustrácie. Navyše tam bol aj súvisiaci poetický text, tak mi je to este viac ľúto, zle sa mi to čítalo, asi si to neskôr otvorím doma na PC. Vekové určenie sedí pre 9-11 rokov, ja som si príbeh užila aj keď som už niekoľkonásobne cezeň. Autorka píse neskutočne poeticky a zároveň prívetivo aj o bolestivých veciach.

Rozprávačkou je 10-ročná dcéra dvoch vedcov; otec je viac na čísla, ten ide opravovať maják a mama, morská biologička, zase plánuje skúmať žraloka grónskeho, ktorý starne veľmi pomaly. Je najstarším známym stavovcom a jeho vek sa stanovuje na 400 rokov. Len ho musí nájsť. A tak sú na konci sveta, niekde na severe Škótska. Spoločnosť jej okrem mierne zaneprázdnených a výstredných rodičov robí mačka. No Júlia je na podobné situácie zvyknutá. Zapisuje si všetky podrobnosti súvisiace s morskou biológiou (a občas aj čísla, lebo čísla sú aj slová). Také moje mudrliatko. Priateľstvo Júlie s kamarátom Ginom, ktorý miluje hviezdy, je nečakané a veľmi obohacujúce. Kým maják nefunguje, je ideálnym miestom na pozorovanie nočnej oblohy. Aj keď na fakty o hviezdach by potrebovala nový zošit, lebo ten starý je určený len na morské veci.
Jej čistý a miestami naivný pohľad je tak úprimnou sondou do detskej duše, že mám chuť ju objať. Veľmi rada by pomohla mamine, lebo vidí, že sa trápi. Nezhody medzi rodičmi ohľadom výdavkov a neprideleného výzkumného grantu zasiahnu aj Júliu. Keď sa k nim pridá šikana od Ginových vrstovníkov, rozhodne chce niečo urobiť. Andy je zranený na duši, a tak to prenáša na okolie. Malá kvapka v mori problémov.
Viac otvorenosti by nebolo na škodu, deti chápu viac, ako si rodičia myslia. Ona ich tiež vníma pomerne zjednodušene, že otec vidí svet len binárne (dobré a zlé veci), zato mama je viac spontánna, no zároven aj nepredvídateľnejšia, až kým sa to nezlomí
Nebezpečný nápad, ku ktorému sa náhle odhodlá, je jej túžbou pomôcť a vidí len jediný spôsob, ako zachrániť rodinu. No musí si uvedomiť, že hlbiny v sebe si nesie každý človek zvlášť. Niektoré svoje nálady, pocity a túžby si nesmie zamieňať s cudzími, ani s najbližšími. A ani sa s nimi stotožniť natoľko, že ju pohltia. Duševná choroba je ako búrka, nie vždy ju človek dokáže sám ukormidlovať. V istej chvíli som ani nedýchala, keď sa všetko spomalilo a zintenzívnilo.

Jednoznačne odporúčam nielen deťom, ale aj dospelým. Spomaliť pri knihe a potom sa o nej rozprávať.
A ak sa vám bude niekedy dať, choďte spolu pozorovať murmuráciu. Je to pohlcujúce ako morská vlna, len vo vzduchu.

Na konci knihy sú kontakty na pomáhajúce organizácie.

Príbeh mi miestami pripomínal Čakanie na Bojanglesa (postava detského rozprávača a matkina choroba).

2 28.08.2023

Spenca je prťavá, nasrdená outsiderka, ktorá vyrastá s tým, že jej otec bol zradca. Hnevá ju oboje, odsudzovanie i vylúčenie, rovnako aj jej výška. Zato chce len jediné, stať sa pilotkou a bojovať proti mimozemšťanom. Dej je síce veľmi predvídateľný, lebo počet kadetov sa prerieďuje pomerne rýchlo, no šanca stať sa hrdinkou tu stále je. Fráza ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku stopercentne nefunguje, lebo nasadenie do akcie je rýchle, smrtiace a drastické (bez výnimiek aj ku kadetom), no je výhodné mať takého učiteľa, ktorý vás žmýka a pripravuje aj na nemožné.
Takže oproti nezáživným vzťahovo-motivačným kravinám, čo sa mi cez dovolenku dostali do čítačky (mojou vinou, som si toho vedomá), toto bola naozaj dobrá kúpa eknihy, bavila som sa. Vtipné momenty a zároveň dynamický príbeh, pomaly sa odhaľujúce prostredie, uveriteľné postavy, dokonca aj s vývojom. Záhada okolo otca, takisto aj fungovanie planéty, emzáci, pardon Krellovia. Kto by sa nezmenil, keď ti spolužiaci umierajú Brutálne prekvapenie v závere. Nesťažujem sa a rada si prečítam pokračovanie.
Mojou najobľúbenejšou osobnosťou aj tak ostáva M-bot so svojou posadnutosťou hubami. A v tesnom závese je aj Smrťoslimačica, hlavne jej zvláštna schopnosť nečakane sa objavovať a mať posledné slovo.

26.08.2023

Čo robí leto veľkým, či významným? Vôňa medovníkov a marcipánu, aj keď nie sú Vianoce, slnko a tieň, chvejúce sa listy stromov vo vánku, raz tmavé, z opaku striebristé, na ten pohyb nejestvuje špeciálne pomenovanie, voda v bazéne a odvážne skoky z mostíka, nočné túlanie sa po meste, bicykel, ktorý ponúka voľnosť, čas strávený s priateľmi a spoločné bláznivé fotografie
Autorovi (a nielen jemu, klobúk dolu aj pred prekladateľkou) sa podarilo vystihnúť atmosféru leta, dospievania, očakávania, zodpovednosti a vlastne aj poznania. Nielen seba samého, ale aj vlastnej rodiny. Vzťah Friedera ku škole bol skôr vlažný, prepadá a teraz má jedinú šancu na reparát. Cez leto sa musí doučiť matematiku a latinčinu, a aj preto ostáva u starých rodičov. Zdanlivo nesúrodý pár, umelecky založená starká a prísny lekár-profesor, s ním majú omnoho viac spoločného, ako si spočiatku myslel. Už len ponuka brigády a (ne)nápadná výpomoc s matikou (nájsť zmysel v tom, prečo počítať), či dôvera je krokom v ústrety. Aj keď niektoré veci sa naozaj robiť nemajú (viď čítanie denníka).
Toto je kniha leta, ktorú čítajte aj dnes, aj opakovane, dokonca aj keď sa leto skončí. Má úžasný feeling. Je o smútku, pomoci a láske. O bezpodmienečnom a nekonečnom priateľstve, ktoré sa ani nedá napísať, ani pochovať.
O zmene a dospievaní, o učení sa; na vlastných chybách, aj na príkladoch zo života.
Frieder, Alma, Beate a Johann - úplne ich pred sebou vidím
Odporučili mi ju v kníhkupectve Artforum BB a ja im ďakujem za perfektný tip, s radosťou ju tiež odporúčam ďalej! Čítam ju dovolenkujúc na Kréte, popíjam úžasné mojito, občas sa smejem, lebo tie decká sú čísla, sú úžasní a do všetkého idú naplno, či je to beh s tranparentom, alebo hľadanie dievčaťa v zelených plavkách, či nerozvážne blbnutie s bagrom, inak sa to ani nedá.. A áno, boli tam aj pasáže, ktoré ma dojali. Preto sa ponáram do vĺn, chuť mora zmyje aj slané cestičky sĺz. A znovu otváram knihu, kde je leto naozaj veľké. Užite si ho aj vy. Leto s veľkým L.

3 26.08.2023

Amélia nie je tá z Montmartru, ale z Ríma, no je dostatočne popletená a má občas panické záchvaty. Ako aj teraz. Mať týždenný deadline na hipsterský článok o gumených hračkách, ktoré sa v roku 1998 počas búrky stratili z kontajnerovej lode a dodnes križujú oceány je jedna vec. Vec druhá je mať termíny aj na osobný život. To mi pripomína známu hlášku z filmu Jak básnikům chutná život -
ako hovorí Hájek: Výchozím bodem je samozřejmě svatba. No a potom už jsou jenom samá pozitiva a sociální jistoty. První dovolená v Jugoslávii, následuje první dítě, pak již výše zmíněný automobil, zde se stávám zástupcem ředitele, druhá dovolená v Jugoslávii, druhé dítě. Ona sociálne istoty nemá, okrem zaručeného bývania.
A ešte poznámka, nestratili sa žlté kačičky, ale aj červení bobri, modré korytnačky a zelené žabky - a z pôvodných cca 28 800 hračiek dodnes ešte pláva v moriach a oceánoch približne 2 000 - pomohli oceánografom s určením morských prúdov, ako aj obrátili pozornosť na znečisťovanie
Ale späť k Amelii. Budúca tridsiatnička má pocit, že musela byť vždy tou dokonalou, ale teraz sa tak necíti. Nechcem povedať, že je to kniha o hovne, ale keď je jej pivnica pod rodičovským bytom zaplavená splaškami, tak aj je. Vtedy ma autorka stratila. Nebavilo ma jej fňukanie, nerozumiem jej. Mladá, s vidinou ďalšieho krížika na krku, mierne závidí kamoškám tehotenstvo a kúpu domu. Ona má iba tri práce, písanie jej trvá veky (1. job je v časopise), oveľa radšej venčí psa (2. job) a stretáva sa s generáciou 70-tnikov, ktorí vzhľadom na svoj vek sú totálne úprimní (vedľajší efekt tej druhej roboty je bonus mať priateľov s nadhľadom a skúsenosťami). A po večeroch vypomáha v bare, kam sa chodia odviazať študenti z univerzity (3. job), ktorých nazývajú upíri (a zvyčajne zašpinia záchody, podlahy a tak podobne - vedľajší efekt tretej roboty). Frajer je nejaký divný básnik, ktorý sa nechce usadiť - nedávala som mu dlhú životnosť - viac sa mi pozdával ten kolega z baru. Mala by teda konečne nájsť niečo, čo ju dokáže udržať nad vodou, ale kačičky to nie sú. Ako to celé skončí? Však tie očakávania má iba ona, nie spoločnosť a okolie! Uvedomí si, aké má šťastie na priateľov a rodinu? A aj to zdravie, nech si berie inšpiráciu z postoja k infarktu tej staršej kamarátky z venčenia! Naozaj ide o hovno/kačičky, ak nejde o život.
Nie je to motivačná kniha, ale pôsobí tak. Niekoľkostranové detailné poďakovania v závere len znásobujú pocit, že autorka to sama nedokáže. Taktiež ľutujem kúpu eknihy, papierovú by som aspoň mohla posunúť ďalej

26.08.2023

Dočítala som túto knihu s mimoriadnym sebazaprením. Nie je to Sex v meste, ani Diabol nosí Pradu. Je to taká zmeska Parížaniek, ktoré nechcú byť typickou obeťou módy. A ako podľa môjho skromného pozorovania Francúziek, tie sú schopné si na seba navrstviť čokoľvek, v čom sa cítia dobre bez ohľadu na okolie. A pre tých pár módou vlečených jedincov je tu ľavý breh Seiny, významné značky, šperky, doplnky a kluby, kde im napráskajú na zadok kvôli zbaveniu sa celulitídy. Krásni chlapi k tomu ako bonus. Vlastne sa mi o tom nechce ani písať. Nie je to štýlová kniha, je to paperback, ktorý by som s radosťou nechla rozmočiť na pláži.
Dávam o pol bodu viac, ako predchádzajúcej motivačnej blbosti, lebo má aký-taký príbeh a smerovanie. Ale vonkoncom tomu nepomáha citovanie diela Kierkegaarda, alebo Nietzcheho, navyše spojenie s Tomom Cruisom z Top Gun je už cez čiaru. Nepomôže tomu ani románik s filozofom v strednom veku a ospevovanie kníhkupectva.
Jedna príčetná osoba osloví druhú romantickú a spolu spáchajú blog s radami, ako byť elegantná taká, aká si. A zrodila sa tajomná Chic a má úspech medzi plebsom (pre desiatimi rokmi boli blogy celkom rozšírené). Je to Chick lit ako vyšité, hrozný manžel, potlačené sny, atď.. Potom príde ponuka do televízie a hrozí odhalenie. Dobrý spojenec je vždy vítaný a objaví sa tretia mušketierka, mega elegantná susedka, ktorá vyštvala svojho manželíka psychiatra zo života tým, že škaredú mačku prehlásila za psa a stala sa stredobodom záujmu... on asi tiež nebol úplne pri zmysloch, keď sa jej to podarilo.
Vlastne je to asi celé, čo si s toho odnesiem. Lebo aj tieto kočky odchádzajú z Paríža.
Druhý diel vlastne asi ani nevyšiel v preklade (a je to len dobre).

1 26.08.2023

Motivačné kecy zaobalené do nevydareného príbehu. Keby som sa mohla vrátiť do minulosti a poradiť svojmu mladšiemu ja, určite by som túto knihu nečítala. Žiaľ, ja sprostá, som si aj kúpila, lebo vyzerala ako sľubná oddychovka za fajn cenu a na dovolenku som sa potrebovala zásobiť eknihami. Toto bol môj úlet. Odteraz radšej regentské romance, alebo horory topiace sa v krvi.
Nepresvedčivá postava, ktorá razom zmenila svoj život, začala si po víkende s inšpiratívnou blogerkou/matkou, čo núti svoje deti radostne natáčať videá a pripravovať príspevky(!)/manažérkou/kuchárkou/majiteľkou penziónu lepšie určovať priority a čas. Nie, tie tri otravné vety tu opakovať nebudem, ale keby som sa napila rakije pri každom raze, ako sa niekde objavili ako citát, už som pod obraz ešte pred koncom knihy. Ad absurdum, videla svoju budúcnosť v búrkových mrakoch, plus zachránila svoje kolegyne pred ohňom. A nasekala skvele cibuľu. V eknihe sú mi nahovno voľné strany a lá diár na motivačné x-mesačné ciele! Vyhnite sa tejto knihe - to je moja motivačná rada a využite svoj čas zmysluplnejšie. Nemáte za čo.

Riadne urýchlený vzťah, kde sa mladá Američanka stretne s mladým mužom, ktorého si pamätá úplne inak a zamiluje sa aj proti svoje vôli... A toto malo byť jeho tajomstvo? Nemohol nič povedať?! Asi najzbytočnejší diel série, len tak do počtu. Pritom staranie sa sestry bolo dosť cez čiaru. Studnička prianí je aj v tejto knihe, rovnako je to aj s variáciou na zvieratá... a rovnako aj posteľné scény.

26.08.2023

Tretia čakanka nečaká. Nielenže je v najhoršom možnom postavení, týraná príbuznými, ktorí ju chcú ešte aj obrať o dedičstvo, ale ešte si ho, na prvý pohľad, aj sama zhorší.
Rozčuľovalo ma, ako sa tie kamošky viac nesnažili pomôcť Elie. Ked ju rodina trápila hladom (ale aj tak bola krásna a vhodne vytvarovaná), alebo jej bránili vo vydaji, či nepúšťali ju na spoločesnké akcie...
V tejto knihe sa hrdinka zachráni sama. Nájde si najhoršieho možného ženícha a ponúkne mu dohodu. On sa samozrejme, polepší. (Mínus hviezdička) Lebo zradil svojho dobrého priateľa tým, že mu uniesol snúbenicu a chcel sa s ňou oženiť. (Mínus hviezdička) A nechcel sa ospravedlniť. (Mínus milión hviezdičiek.) Nakoniec sa aj tak ku svadbe v Škótsku dostalo a to utrpenie cestovania si zapamätám asi najviac.
A aj keď nechcel pracovať, dostal sa k hráčskemu klubu (vyženil ho), ktorý svojím menom, titulom, kontaktmi a diabolským šarmom zachránil. Lebo peniaze skutočne nemal. Teda rovnako, ako vyženil krásku, s ktorou mal sex ako cez kopírak (viď predchádzajúce knihy), ale ktorá mu dávala ultimáta a on ich samozrejme dodržiaval...až z toho bola láska, ktorá prekonala aj smrť... (Smajlík so srdiečkom v očiach.)
No, čo k tomu dodať. Nevyužitý potenciál bozkávania v tajných chodbách... najmladšia zo štvorice vyzerala, že konečne dodá chýbajúcu pikantnosť... a nič. Pokračujem ďalej.

26.08.2023

V druhej časti série sa má vydávať Lilian, drzá Američanka. Jej proťajškom je nik iný ako najsľubnejšia partia vtedajšej Londýnskej smotánky. Lezú si na nervy ako nikdy, ale pozor, objavuje sa aj humor! Mladá je drzá a nevychovaná, myslí si, že používa afrodiziakum, ale je to čistá - síce trochu hádavá - láska. Etiketu by si mala prečítať aj autorka, alebo prekladateľka, lebo pár chybičiek sa našlo.
Ľúbostné scény ako cez kopírovací papier.
Šedá eminencia v pozadí sa nedá prehliadnuť, dokonca je až veľmi priehľadná... motív únosu je dosť obohraná záležitosť, ale tak je to rozprávka, nejaký zvratok (toto slovo sa mi páči, lebo lepšie vystihuje malý zvrat udalostí) sa tam musí objaviť.

26.08.2023

(SPOILER) K tejto sérii sa hodí výstižný gif, kde babča s cigaretou hovorí: "Not bad, not bad. Now you!".
Keď jedna tých, čo sedia v kúte, sa vydá, idú zháňať ženícha ďalšej. Štvorica mladých dám bola emancipovanejšie, ako som predpokladala. Ale asi za veľa mohli aj tie dve Američanky (hlavne čo sa týka hrania hier na lúke a bez šiat), no logika chýbala aj Angličankám. Fakt žiadnu nenapadlo, aby si požičali nohavice od sluhov?
Vlastne sa mi to aj celkom páčilo, a bolo by sa mi aj viac, keby som ďalšie časti nečítala vzápätí. Jednotvárne milostné scény. Doťahovanie a vtipu bolo pomenej, vlastne boli tam hlúpe náhody, ktoré boli narafičené len pre posun v deji. Som síce romantička, ale toto bolo aj na mňa priveľa. Aj ten záver, kedy sa vyššia vrstva obetuje pre nižšiu... doslova skúška ohňom a tým mu dokáže svoju lásku... Väčšie klišé asi ani nie je.
Aha, už viem, čo ma otravovalo asi najviac. Opakujúca sa veta, že tieto nechcené dievčence "predávali petržlen". Metafora toho, že sedeli na plesoch v kúte. Ostali na ocot. Ostrúhali mrkvu. Čakanky. Neskutočne často sa toto slovné spojenie opakovalo a opakovalo a opakovalo. (Asi takto.)

26.08.2023

Predtým, ako začnem čítať o straši-domoch od Darcy Coats, vyskúšam najprv klasiku z konca 50-tych rokov minulého storočia. Atmosféra ponurosti a tiež plazivé opisy podivností v dome a v okolí sa striedajú s príjemnými posedeniami pri jedle. Je to skôr psychologický román, nečudujem sa, že sa ním inspiroval aj Stephan King, ale aj tak som určite nepochopila všetky absurdné dialógy.
Prvá polovica bola určite zaujímavejšia ako druhá. Strašidelný dom, kde sa stretávajú štyria výskumníci, pôsobí ako katalogizátor. Najcitlivejšia z nich, Eleanor, je zároveň aj rozprávačkou príbehu. Aj keď pomerne nespoľahlivou. Práve ona tu zrkadlí všetko, čo nemá, (domov, lásku) a spája sa s domov aj na inej úrovni. Nachádza tu bezpečie, zázemie a svojim spôsobom aj rodinu. Pevne zatvorené dvere a všetko na svojom mieste pôsobí až prehnane symbolicky. Architektúra domu, rovnako aj strašenie (a jeho dejiny) sú opisované postupne, v stupňujúcich sa obrazoch.
Eleanor je prekvapená, že aj ostatní počujú a vnímajú rovnaké veci, lebo si myslela, že sú iba v jej mysli. Z pomerne príjemného zoznámenia, sa postupne ich prežívanie mení. Z priateľstva s Theodorou neostane veľa, prichádzajú prvé roztržky, hádky, podozrievanie, žiarlivosť. Jedine mužskí predstavitelia ostávajú príčetnejší. Základná premisa všetkých hororov -nerozdeľovať sa, bola občas porušená, ale zvládlo sa to bez násilia. (Asi najsilnejší moment bol, keď sa držali za ruky.) Takisto ani najchladnejšie miesto nemalo extra vysvetlenie, autorka to ponechala na čitateľovi.
Miestami som sa bavila, napr. keď sa objavila doktorova manželka skalopevne rozhodnutá hovoriť s duchmi domu a následne prespala všetky mimoriadne podivnosti. ale aj v tom sa dá nájsť symbolika. Zaujímavá bola aj domáca, k nej som si, neviem prečo, predstavovala prevrátenie očí a zamručanie, aké predvádzal Large v seriáli Rodina Adamsovcov. Záver ma už nemohol prekvapiť, len ten spôsob ukončenia som tipovala inakší.

2 24.08.2023