parvitas komentáře u knih

Mágia tarotových kariet, ako ich nepoznáte. Plus túžba niečo zmeniť a tak nejako sa podarí aj ublížiť najlepšej kamarátke. Kniha sa mi čítala vlastne rýchlo, ale príbeh na nebavil. Áno, je tu tínedžerské tápanie vo veciach prvej lásky, dokonca sa rieši aj ich identita, sexualita. Ale išlo to mimo mňa. Začalo to skoro ako najnovšie Jumanji (upratovanie pivnice), potom prišla zábava a nakoniec to niekoho vtiahlo do hry a sranda prestala byť srandou. Pardon, do iného sveta. O ktorom sa asi autorka rozpíše v pokračovaní, lebo sa nevie jednoducho vyjadriť a potom opustiť myšlienku. Alebo to ostane len pri magických schopnostiach. Každopádne, je to taký YA román, kde sa hrdinovia cítia neistí, ale ani v závere sa toho veľa nezmení. Mám pocit strateného času.
Je ale sranda, že je to tento rok druhý román o tarote, sa mi dostala do rúk a v každej knihe si najprv dotyčný musí upratať svoj život, aby mohol pomáhať.

05.01.2024

Vyzerá to ako klišoidný príbeh o “páchaní dobra" medzi osamelými cudzincami, ktorí si vylejú svoje srdce na stránkach denníka. A vyzerá to, že sú úprimní. Zošit bol ponechaný v kaviarni, no putuje cez viaceré ruky a my sa tak dozvedáme o pisateľoch viac a viac. Miestami to vyzeralo, že presne odhadnem, ako sa to skončí, ale pribeh ma v istom okamihu aj prekvapil. Na plný počet hviezdičiek to nie je, ale mám po dočítaní dobrý pocit. Keby to bol film, ako starnúceho umelca by som si predstavovala niekoho ako je Martin Short, jemu by sa tie výstredné obleky brutálne hodili.

2 05.01.2024

Svižný dej, na každej druhej stránke nejaká akcia, prekvapenie, alebo úplná bomba. Dokonca aj tá z hviezdy bola mega. Najviac sa mi páčila interakcia s mimozemšťanmi, plus nejaké novinky z minulosti hlavných postáv. Dostala som presne to, čo som od knihy očakávala a som spokojná.

2 05.01.2024

(SPOILER) Na knihu som sa tešila, lebo milujem príbehy odohrávajúce sa v antickom prostredí s gréckou mytológiou. A ženským hrdinkám vždy fandím.
(No táto sa zdá byť byť prekvapená z vlastnej krásy a príťazlivosti... ok, ale až toľkokrát? A keď už je na výprave týkajúcej sa záchrany celého sveta, naozaj k tomu treba primiešať romantiku?)
Bohovia, ktorí slabnú, keď sa v nich neverí, je motív nekonečnekrát obohraný. Lokálpatriotizmus, resp. sebaobetovanie sa pre vyššie dobro a záchranu milovanej vlasti, kde ťa aj tak nikdy nebudú brať ako plnohodnotného člena, je tiež silná vec, ale zase sa to opakuje.
V knihe Dcéra Sparty je to celé v červeno-zlatom odtieni.
Silná ženská hrdinka s nie úplne pozemským pôvodom vyhrá nad mužmi, nad bohmi, nad príšerami, nad niektorými sa aj zľutuje, a tak sa občas zaviažu, že jej prídu na pomoc, keď to bude potrebovať. Asi v druhom dieli, keď vyjde. Toľko k deju. Veď akčné je to dostatočne, krátke tiež, takže mi prečítanie trvalo len nejaké slabé dve hodinky... ale nejako som si to neužila, dej bol predvídateľný, lebo aj nepriatelia boli tí klasickí, čo by ste predpokladali...
Deje sa jej toľko vecí, že jedna by sa aj zbláznila (premeny milovaných na zvieratá, spolupráca s bohom lásky, vyhrážky, úteky, bitky a výhry), proste Dafné si nemá kedy ani vydýchnuť... koná neuveriteľne impulzívne, nespolupracuje, aj keď sa to neuveriteľne často zdôrazňuje, aké je to potrebné... No just nie. Jednoducho všetko kĺže len po povrchu. Niektoré veci sú nekonzistentné - dokonca aj taká obyčajná vec, ako putovanie je raz božsky jednoduché, inokedy im trvá týždne, liečenie a kúzlenie detto.
Tak nízko položenú latku (leží v prachu na zemi, vlastne sa len okrajom dotýka sandálov), čo sa týka gréckej mytológie, som už dávno nevidela. Žiadne poučenie, alebo hlbší význam, keď sa jej niečo podarilo, keď dosiahla nejaký míľnik.
Akoby som čítala tínedžerskú fanfikciu, kde sa autorka nedrží predlohy, lebo sa jej nechce a len matne okolo nej lavíruje. A áno, aby to dávalo zmysel, ešte si to okomentuje a ospravedlní aj v predhovore. Nie, nevadí mi, že nechala umrieť postavy inak ako je v klasických gréckych bájach a povestiach (Tézeus, Sfinga, Minotaurus), ale vadí mi nulový vývoj hlavných postáv (Dafné a Apolón majú iný príbeh v predlohe) a áno, je tu aj vlk... klasický YA zaláskovaný trojuholník, len bez upírov a vlkolakov, aj keď teda trochu nadprirodzena a bĺch tu je. Okrem spaľujúcich pohľadov sa tu koná len samá akcia a preskakovanie v deji, vláčenie sa krížom cez mapu (inak, tá aj so slovníkom sú fajn bonusmi tejto knihy). Niektoré veci sú nedoriešené (Tébsky mor), iné len naznačené (rodičia), niekde sa preskočí celá časť, ostane len putovanie a horúce dotyky. Nie, neslintajte, naozaj ide len o dotyky a horúcu pokožku. Občas aj krv a ichor. Vlastne, miestami som mala pocit, akoby som hrala Assassin's Creed Odyssey - čo misia, to nová lokácia, postup v hre deji a následné získanie ocenenia od spolupútnika Apolóna/oslobodenie múz = získanie bodov a skúseností... Dokonca aj bonusy sú akoby z nejakej hry - či už ide o zázračné vyliečenie smrteľných zranená, samomysliaca ochrana (midasov dotyk), zbrane s neskutočným potenciálom.
Ale aby som len nekritizovala. Najviac z celej knihy sa mi páčila Kréta a jej vládca. Tak má vyzerať pravý tyranský panovník. Aj keď bol tiež vlastne len takou jednostranne vykreslenou postavou, pripadal mi asi najľudskejšie a hlavne v tom svojom presvedčení zotrval.
Prečítajte si, ak chcete, ale ak nie, tak nie. Neprídete o veľa.

05.01.2024

Bola to fantastická jazda! Nechápem, kde autor nabral toľko nápadov. Jednotka bola fantastická a dvojka jej tesne šliape na päty. Tu je už menej šokujúcich vecí, viac sa venuje charakterovým črtám, ambíciám a celkovo osudom jednotlivých postáv. Samozrejme, nestráca zo zreteľa svoj cieľ - nájsť a zachrániť svoju milovanú ženu v spleti poschodí Babylonskej veže. No... ale ako zločinec, má len obmedzené možnosti. Ak milujete steampunk, vzducholode, pirátov, pyramídy, umenie, či bizarné otroctvo, alebo podivné bytosti, ktoré akoby vybehli z ostrova dr. Moreaua, prídete si na svoje. Ja som veľmi spokojná a budem sa nesmierne tešiť na pokračovania.

P.S. Teraz čítam, že sa neplánujú vydať v češtine ďalšie časti?! No to nebudem mať takú dobrú angličtinu na dočítanie, to mi je fakt ľúto... :(

08.11.2023

Nové vydanie s ilustráciami od autorky Lisa Aisato je neskutočne krásne. Milujem jej farebnosť, jej videnie sveta, jej jemne zahmlené obrázky, fantáziu. Známy príbeh, ktorý s deťmi veľmi dobre poznáme a radi si vždy pozrieme aj sfilmované, či už hrané, alebo animované. Na knihy až také šťastie nemáme, aj keď som sa ich snažila ukazovať všetkým trom dcéram, no postupne sme vydania, ktoré sme doma mali, posunuli ďalej, lebo si ich deti nezamilovali. (Áno, aj tú milú knižku z Verbária, a aj to vydanie, čo vyzerá ako encyklopédia.) Toto je iné, proste vianočnejšie. Jednoducho nádherné... zbožňujem túto knihu už len pre jej ilustrácie. Príbeh je tiež nadčasový a vždy si v ňom niečo nájdeme. Odpustenie, nádej, láskavosť... budúcnosť, kde nájdeme všetkého dostatok, najmä času stráveného spolu. Aj o tom sú Vianoce.

9 08.11.2023

(SPOILER) Doslova a do písmena je to zlátanina, ktorú nebudem odporúčať. Príbeh je chaotický, postavy sa objavujú a miznú, niekedy uprostred vety, do toho to má mať nejaké hororové pozadie, ale ani zďaleko to nedáva zmysel. Africké sošky, démon, ktorý sa snaží páchať dobro, aby sa oslobodil, plno mŕtvol, plus rôzne halucinoidné výjavy... A áno, stále je to trochu šmrncnuté africkými detailami, víziami z domorodej dediny, rituálmi a ukradnutými magickými predmetmi. No ako niekto spomenul, kniha je zlepenina a pripadá mi ako béčkové horory z 90-tych rokov, kde sú hlavnými hrdinmi stredoškoláci s vlastnými autami, ktorí sa vždy zapletú priamo do diania, vyvolávajú duchov a démonov, popritom riešia úlohy, vlasy, šaty, chlapcov a ako vyriešiť vraždy.
Našťastie som si ju len požičala ako eknihu z knižnice. Donútila som sa ju dočítať, ale nikomu to neodporúčam.

(SPOILER) Toto bola moja prvá kniha od autora a je dosť možné, že sa pozriem aj na ďalšie. Rosnička, čiže moderátorka počasia ako obeť, jej fešák ako možný vrah - a to všetko na dovolenke - začiatok bol sľubný. Oceňujem aj preklad chorvátskych fráz priamo v texte. Aj keď mám pocit, že celá kniha bola nejako moc urozprávaná. Teraz asi odradím tých slintajúcich, nie je to erotický román, aj keď sex tu bol spomínaný častejšie ako káva. Denník, resp. blog napísaný profesionálkou bol potrebný na identifikaciu podozrivých a literárne sa mi páčil asi najviac z celej knihy, asi preto, že bol krátky a výstižný. Inak, v Chorvátsku furt išli niekam do reštaurácie, kaviarne, do hotela, na jachtu a na políciu. Pri mori sa zdržial len ten jeden chudák obvinený, aj to nemal moc na výber. :)
Dve Slovenky, čo prišli zadržanému kolegovi pomôcť, mi postupne začali neskutočne liezť na nervy, ich potreba vyniknúť, každá v inom smere no veľké kamošky z nich neboli. Mačkofilná chorvátska policatka tiež bola trochu divná. Btw, len malá poznámka, že pri takej silnej alergii na mačky, neviem či by som to na mieste vôbec udýchala a nie čakať s liekmi až na ďalší deň. Ale ok.
Obhajca nevyzeral vôbec sympaticky, vlastne som si tam nenašla osobu, ktorej by som držala palce. Majiteľ jachty je absolútne nepresvedčivý a naivita mu nesvedčí, to fakt si myslel, že všetky jeho “zamestnankyne pracujú dobrovoľne, keď sa neštíti oblbovať krásky šampanským mixnutým s omamujúcimi drogami? Väčšie klišé asi ani nie je
S knihou som sa teda akosi trápila od konca leta, dočítala som ju až včera. Pre mňa to teda jednohubka nebola, napriek dialógom, čo zvyknú text urýchliť. Páčilo sa mi, že krimi prípadov bolo nakoniec viac. Úplné zadosťučinenie, keď sa aj vyriešili. A naznačená politika v rámci policajného útvaru je to také slovenské. Oceňujem, že si autor našiel konzultantov. Dávam 3,5*.

05.11.2023

Pripomínala mi inú knihu o liečiteľke - o Vimke - od Alexandry Pavelkovej. Víle, ktorá prisahala, že bude pomáhať bez ohľadu na to, kto je zranený. Ok, no tu je to bosorka... Hlavná hrdinka sa konečne vymanila spod matkinej navlády, a keďže zložila pri prijímaní vedomostí nezvyčajne silnú prísahu, pomáha raneným a biednym. Samozrejme, niekdy vie viac, ako obyčajní ľudia tušia. Neprišla o všetky schopnosti, len sú pomerne obmedzené.
Inak mi Henika svojou akčnosťou pripomínala trochu poviedkovú Celaenu Sardothien, tá sa tiež s ničím nepárala a šla rovno na vec. Idem-riešim. So Zaklínačom to nemá spoločné prvky, tam by som súvis nevidela. Prekliate dieťa je v každej druhej fantasy... Okrem poslušnej kobyly, ale táto tu neznáša mužov. Čiže je celkom jedinečná.
Zrušenie rádov vzdelancov a liečiteľov istým kráľom, ktorý sa rozhodol vládnuť absolutisticky, nie je tiež nič nezvyčajné. Sama si vybrala svoje poslanie, zároveň chce pomôcť kamoške čarodejnici, resp. učnici, ktorá je zakliata na straku. Kamufláž so začiernenými krídlami by neoklamalo ani dieťa, ale čarodejnice áno? Hm, dobre. Trochu mi to chýba taký ten ľudský element kazivosti. Všetko do seba jednoducho zapadá, akoby to bolo vopred pripravené, príbehy v poviedkach idú hladko. No keby som si nezapísala, o čom kniha bola, asi by som ju pomaly ale isto vypustila z hlavy. Nie je to výrazne zapamätateľný príbeh, ale prečítala som ho za deň, čítal sa mi naozaj dobre. Dám však šancu aj pokračovanianiu, ak bude.
3,5*

1 02.11.2023

Prečítaná v čase, keď som zúfalo hľadala niečo na štýl zaklínača. No, rovnaké to nebolo, ale dobré. Musím si to prečítať znovu. Som zvedavá, či sa mi aj po rokoch bude páčiť...

1 01.11.2023

Svoju úroveň si zachováva aj druhý diel série. Dvojky zvyčajne bývajú slabšie, ale tu to tak nie je. Tešila som sa na čítanie, na alternatívny svet, kde Poliaci bojujú o nezávislosť a pritom sú medzi dvoma mlynskými kameňmi (cárskym Ruskom a Nemeckým cisárstvom), prvá svetová vojna so vzducholoďami a hromadným umieraním po stovkách a tisícoch... Olaf je znovu v centre diania, aj keď to nemal v úmysle. Opisy cára sú pravdepodobne celkom výstižné (slaboch v rozhodovaní, keď išlo o podstatné vojenské záležitosti). No ja som sa najviac tešila na pátranie po materii prime a slovách moci v enklávach... A že teda tie bytosti v nej boli omnoho desivejšie, ako v prvej časti. Takisto im boli hranice stráženého územia tesné a tak začínajú s ľuďmi vyjednávať. Samarin tu má tiež svoju úlohu a spolu s Olafom im ide mnohokrát o život. Ako predtým.No pritom strácajú priateľov. Táto časť bola lepšia, brutálnejšia a akčnejšia.
4,5*

1 01.11.2023

Alternatívnej histórii nikdy nepoviem nie, a keď je navyše šmrncnutá fantasy, je to ešte lepšie.
Chvíľami to bolo napínavé, hlavný hrdina, lekárnik Olaf Rudnicki, sa pokúša vrátiť z odčlenenej oblasti, ktorá sa zmenila pôsobením mágie, aj s dôležitými ingredienciami. Cestou von z enklávy stretáva vojenskú skupinu a spoločne si pomôžu. Rovnaké centrá ohraničené striebornými prútmi sú nielen vo Varšave, ale aj v Petrohrade a v Moskve a nie sú vôbec bezpečné. Napadnutie príšerami bolo očakávané a patrične akčné, ale zmenilo ich to. Postupne sa v príbehu k slovu dostáva politika, cárske Rusko a snaha o nezávislosť poľských separatistov, plus stretnutie s cárskou rodinou (alchymista/lekárnik jednorazovo konkuruje Rasputinovi v liečbe mladého cároviča ), toto všetko už lepšie určuje ukotvenie príbehu v dejinách - začiatok 20. storočia. Lekárnik a dôstojník spolupracujú aj naďalej, už aj sa spriatelili, vlastne sú azda aj vzdialenými príbuznými. Najzaujímavejšou osobou v príbehu je podľa mňa kňažná, ktorá oboch podporuje a diriguje. Neznáša moderné výdobytky, okrem telefónu, ten patrične využíva na to, aby príbuzných postavila do pozoru.
Do Varšavy prenikajú démoni z enklávy a situácia začína byť vážna.
Anastázia, zachránená žena z enklávy, je niečím viac, ako sa zdá na prvý pohľad. Je mimoriadne schopná a lekárnikovi a jeho známym pomáha v magických záležitistiach. Zaujala ma scéna z knižnice, keď sa museli naučiť magický znak, slovo moci (neodvrátiť zrak, aj keď to bolí - tak funguje učenie aj normálne ).
Pretože sa blíži veľká vojna a pôjde o budúcnosť sveta. Okrem klasickej politiky, zákulisných bojov, či súbojov zo cti, sa tu vo veľkom riešia aj finančné záležitosti, členstvá a postupy v hierarchii, členské organizácie, ale aj kulty a získavanie dôležiteho materiálu k čarovaniu. Hlavný hrdina je skôr vlečený dejom, než aby ho tvoril, je nútený rýchlo sa prispôsobovať. Nevidím výrazné zmeny v povahe, ale získal sebadôveru a moc. Každopádne, je to len prvý diel, ktorý ukázal tamojší svet, tak som zvedavá, ako sa to ďalej vyvinie.

2 01.11.2023

Rodinný výlet, kde sa do mikrobusu natlačili dve rodiny, priatelia, pes a náhodný stopár. Knihu som čítala v lete, ale mrazilo pri nej statočne.
Knihu som prežívala spolu s Finn, rozprávačkou, ktorá umrie takmer hneď v úvode pri autonehode. Nie, nie ja to spoiler, je to čistý fakt, ktorý vám prezradí už anotácia. Auto padá z cesty hlboko do lesa, okolo zúri snehová búrka, sú tu zranení a šokovaní, bez možnosti zavolať záchranu.
Neviem, ako by som reagovala v takej situácii, nikto to nevie o sebe povedať s určitosťou. Len hraničné situácie ukážu charakter ľudí, ich súcit, bezcitnosť či egocentrizmus. Myslela som si, že neskôr ich bude fackovať hanba, že si vstúpia do svedomia, ale nie... na to by nejaké museli mať. Úplne ma pohltili nasledujúce stránky, nielen samotná nehoda, ale aj to, čo sa dialo po nej. Že autorka spracovávala nejakú svoju traumu z detstva (viď záverečná poznámka) je jedna vec, ale položte si otázku, ako by ste sa zachovali vy? Úprimne, uprednostníte svoje dieťa pred cudzím? Ozve sa vo vás čisto len pud sebazáchovy, či aj empatia k dieťaťu, ktoré nikto nechráni, aj keď vám bolo zverené? Dojímavé čítanie, kde odhalíte hranice morálnych zábran. Jednoznačne odporúčam!

2 01.11.2023

Syn podsvetia ma bavil omnoho viac ako Dcéra zimy. Známy svet slovanských božstiev a bájnych bytostí ostáva, príjemným bonusom je mix postáv a ich spoločný cieľ. Vlastne, dobrodružné výpravy sú vždy skvelá forma, ako postupne do príbehu vniesť rôznorodosť, akciu a zmenu. Humoru mohlo byť trochu viac, lebo niektoré časti si ho priam pýtali. Človek, alkonosta, lešij, rusalka a besomar sa trmácajú do pekla v snahe doviesť tatkovi jeho vzdorujúceho syna, čo sa nechcel stať následníkom No, kto už chce vládnuť podsvetiu, že? (Ambiciózna Morena nech sa nehlási, aj tak je prvá v rade.) Ako to už býva, občas spolupracujú, občas sa bránia, niekedy vysvetľujú, spomínajú, či bojujú s démonmi spomienok, ale aj s tými skutočnými. Mačka, čo si chodí, kam chce, stratené kľúče (aj so zámočníctvom) a roztancované kvietky (že niekto pil kvitnúci čaj?), domový škriatok, ktorý všetkých nachová a nič za to nepýta a drak, ktorého čestne porazíte v kartách. Je toho samozrejme viac, okrem motívu rodiny, strateného srdca (to bolo naozaj prudko romantické, len sa mi ku koncu v hlave ozývalo Elsiným hlasom “Let It Gooooo), postupného rozkladu sveta, keď sa naruší rovnováha, (aj keď príbehovo o strome nikto neprekoná knihu Tobiáš Lolness) by som sa chcela podobnou atmosférou nadchýnať aj ďalej. Ak hľadáte podobné knihy, slovanský folklór a legendy nájdete v knihách od Andrzeja Sapkowského, no podobne o slovanských motívoch píšu aj Karherine Arden, Naomi Novik a Zuzana Kuglerová. Užite si čítanie!

2 01.11.2023

Skryté obrázky boli jednohubka. Na knihu ma napačmala jedna recenzia a potom som sa z dotyčnej autorky snažila vylúdiť spoilery. Ale neprezradila všetko. :) A ja som si teda užila a domýšľala a kombinovala.
Ale akosi mi to v hlave neostalo a je celkom možné, že časom aj zabudnem, že som ju už čítala.
Každopádne, začína to pohodovo, no postupne atmosféra temnie. Dieťa, ktoré opatrovateľka stráži, má imaginárneho kamaráta, a tak jej obaja spolu kreslia stále detailnejšie a profesionálnejšie obrázky (v čítačke sa mi to pozeralo horšie, ale na obrazovke je to paráda)! Záver som úplne neodhadla, ale ak hľadáte ducharinu, trochu stupňujúceho sa napätia a hrdinku, ktorej zase až tak veľmi neveríte (ako bývalej narkomanke), máte tu víťaza.
Solídne 3*.

01.11.2023

(SPOILER) V príbehu sa stretávame s nesmierne chorým chlapcom Mumiom a jeho čiperným pradedkom Jóširom. V opisoch ich každodennej rutiny vidíme krajinu, ktorá sa v dôsledku ekologickej katastrofy izolovala od okolitého sveta. Dystopická budúcnosť, kde sa z pôvodných zvykov sa stávajú relikty, z jazyka sa odstraňujú cudzie slová z dovozu, dochádza k premenovávaniu nielen pečiva, ale aj sviatkov, tak aby to vyhovovalo všetkým. Zelenina, ovocie, rastliny, zvieratá, cestovanie... všetko sa zmenilo a mnoho vecí už nie je dostupných. Zákony, ktoré sa nikdy neuplatňovali, ale mohli by... je to len naznačené, no dostatočne odstrašujúce.
Mumio je tak odlišný od chlapcov kedysi, že vyzerá ako nový živočísny druh. Bude jeho poslaním cestovanie za hranice? Katastrofa priniesla nesmrteľných starých ľudí a nepredstaviteľne choré deti... a svet bez nádeje je dosť sivé miesto.

Próza Emisár je bez akčného deja, je skôr pocitová, éterická. Vnímam vzťahy medzi postavami, ich zmenšený svet a krehkosť. Miestami ich pochytí hlboko potlačený hnev a zúrivosť, ktorú nemajú kde nasmerovať, aby neublížili životu, ktorý tu ešte ostal. Je to ich pocit viny, ktorý ich núti pokračovať, zahodia svoju aroganciu a pýchu, no pokračujú, aj keď nevidia v budúcnosti perpektívu zlepšenia...

Autorka žije už dlho mimo Japonska, týmto dielom reaguje na národnú tragédiu z roku 2011, roztopenie jadrového reaktora vo Fukušim. Mne dosť pripomína aj izolovanosť, ktorá vznikla počas pandémie Covid-19, aj keď román bol napísaný ešte pred ňou. Súvislosť so starnutím japonskej generácie a súčasne značný tlak na ekonomiku, kde stredná generácia opúšťa svoje deti, aby pracovala a intenzívne vyrábala to, čo im zaručí prežitie. Je to obetovanie sa pre dobro ďalšej generácie, alebo odídenie od problémov a bolesti svojich potomkov? Dôstojný úpadok, kde sú staršie generácie svedkom svojej chamtivosti... Cez jemnosť rozprávania vnímam drsnosť príbehu.
Odporúčam čítať Emisára skôr ako poéziu, než román, vnímať slová a ich význam. Ktovie, koľko sa toho zachovalo v preklade.

Záverečná scéna mi spočiatku pripadala ako brutálne ukončenie (mozgová príhoda Mumiovi nedovolí pokračovať ďalej), ale keď sa k nej vraciam neskôr, môže to byť zmena k niečo inému? Vyslanec za hranice sa potrebuje vyvinúť, pohybovať sa na iných vlnách, emisár, ktorý nezničí svet tak, ako jeho prechodcovia...

01.11.2023

Spojiť dejinné udalosti 1938-1968 prvým septembrom je geniálny nápad. Trojicu priateľov z rozdielnou národnosťou (Čech, Žid, Maďar) spája láska k spolužiačke. Ona je však oproti nim nevýrazná postava a závažné rozhodnutia väčšinou necháva na nich. Každý z chlapcov bol ako postava z románu o storočnom starčekovi, či Forrestovi Gumpovi, lebo sú pri pomerne významných dejinných udalostiach. Ich postupné odovzdávanie štafety náklonnosti k Márii je voči nej ponižujúce, ešte šťastie, že si to žieňa vlastne ani veľmi neuvedomuje a nedostáva v knihe výrazný priestor, funguje len ako múza a inšpirácia. Všetky ostatné, reálne ženy, ktoré im prejdú náručami a posteľami, sú len takou výplňou, kým sa ich zbožňovaná nedostane na rad. A potom sa rozhodne, ako sa rozhodne. Doslova paradoxy doby...
Kniha sa venuje obdobiu pred, počas, aj po druhej svetovej vojne, a ako chalanov nesie osud po svete, sledujeme na pozadí ich životov politické procesy, pretvárku, udalosti v Maďarsku, komunistické heslá, emigráciu aj návraty, budovanie Izraela, špionáž, americký sen, je toho naozaj veľa. Bavili ma epizódky s paštétou, paranoidným prezitentom aj rakvami, či názvom operácie.
Ak sa niekedy bude plánovať dotlač, uvítala by som slovník, resp. preklady viet pod čiarou, alebo na konci knihy. Ja viem, v dobe mobilov, kde si viete zapnúť aplikáciu, ktorá rozpozná každý cudzí jazyk a vzápätí ho aj preloží, je to už jednoduché, ale aj napriek autentickosti ma to vyrušovalo pri čítaní. Pri knihe už nechcem používať iné zariadanie, či prácne si vyhľadávať jednotlivé slová, aj keď z kontextu zmysel viet pochopím.

2 01.11.2023

(SPOILER) Jemné mrazenie, inak nič výnimočné. Babča na mňa pôsobila od začiatku psychopatickým dojmom, fakt som čakala len na to, kedy a kde sa to konečne prejaví. Zato Anna v jazere... brr. A podzemný kryt bez vetrania. Ešte lepšie. Bavilo ma logické vysvetlenie záhadných zamknutých dverí v dome, hroby v lese a pár nejasností, no nepáčilo sa mi ako deti ostali podobne zomknuté... prezradia mame, čo sa dialo, kým bola v bezvedomí? A je možné, že by tým krátkym pobytom nasali aj dedičstvo po babke? Je to vyslovene oddychové strašenie. Skrátka kniha o kostlivcoch v rodine, v istom zmysle doslova.

Hm, teraz pozerám, že je to séria, to len mne sa môže strať, že začnem čítať od stredu. :) A tak idem aj na ďalšie časti.

1 01.11.2023

(SPOILER) Brr, keď si spomeniem na začiatok, ešte teraz mi po chrbte bežia zimomriavky. Môže za to mrazivá zimná atmosféra, ale aj klasický hororový základ; chata bez signálu vysoko v horách, okolo len pusté lesy, sneh a niečo tam chodí a chce sa dostať dnu.
Priateľka zo sna šepká. Jasné, občas je námesačná, má poruchy spánku... Ale toto je omnoho desivejšie, keď si uvedomíte, že vlastne niekomu odpovedá na nástojčivé otázky, a najmä stále divnejšie.
A nie, neprestáva to, ani keď sa vrátia do civilizácie. Kde je bezpečnejšie ako doma?
O strašiakovi, ktorý ich máta, o lapačoch snoch a o mieste, kde sa všetky tajomné veci nachádzali, im niečo málo povedia domorodí Američania. Ale aj oni sú pomerne skúpi na slovo, pretože o zle, ktoré sa v lesoch skrýva, nechcú rozprávať, aby na seba neupriamili pozornosť... Tým, ktorí sa im pokúsia pomôcť, sa to stáva osudným. Je to až stereotypné, že zomierajú domorodci, čo niečo vedia.
Kým to bolo klasické začínajúce strašenie, kde som nevedala, či halucinuje autor, alebo je za tým jeho snúbenica, dalo sa to. No postupne sa objavila desivá postava, nápisy, cudzí hlas... no, už to začínalo byť viac bubáckejšie... ale potom sa to celé zopakovalo a zase a zase. Áno, je tu veľa akcie, v každej kapitole sa niečo deje a čitateľa to drží prikovaného na mieste. No práve zacyklenie knihe ublížilo, takže som unavená z toľkého opakovania. Začalo to ale parádne, ale autor to mal nechať ako poviedu, resp. novelu. A nie každé vysvetlenie je vhodné. Prvá polovica je fajn, no záver je nepresvedčivý. Veľa vecí je nedovysvetlených, alebo majú mätúci význam (prsteň, lapače snov), neochota indiánov poslať bubáka späť, ale aj posadnutosť, ktorá sa končí rozuzlením tajomstva istého čísla? Akože len tak? Som sklamaná kvôli nevyváženosti príbehu.

1 01.11.2023

Toto nie je kniha, ktorú budem odporúčam. Možno maximálne na štylistické cvičenia. Rozvitých viet je viac ako zo slohovej práce študenta, ktorý objavil synonymický slovník a prívlastky rozosieva náhodne, no nesmierne vytrvale. A prirovnania, nesmieme zabudnúť na prirovnania. Odporúčam mladej a sympatickej autorke, budúcej slovenčinárke, prečítať si to po sebe aj 20x a 2/3 textu zoškrtať a prepísať nanovo. Si zoberte príklad z takého Ďura Červenáka. Iste, trvalo mu to roky, ale z opisu na štvrť strany už dokáže zoškrtať toľko textu, že mu ostanú max 2 vety, no je v nich všetko podstatné.
Vďakabohu, že je v knihe menej chýb, ako v jednom statuse istej čelnej predstaviteľky kultúry na sociálnej sieti, ale podobný sebestredný vibe tu cítiť tiež (viď posledné vety autorky, kde hodnotí samu seba - a nie, nie je to vtipné, ani keď sa na to pozerám s odstupom).
Vlastne ani neviem, kde začať.
Máme tu veľmi jednoduché ploché postavy, ktoré neprechádzajú žiadnym vývinom a len sa tak motkajú po svete plnom kamenia. Áno, občas prejdú aj do toho nášho, ale stále majú svoje obmedzenia.
Milujem knihy, kde sa hrdinovia objavia vo svete, kde funguje mágia, kde musia prekonávať prekážky a prispôsobovať sa cudziemu prostrediu. A prípadne celý ten svet aj zachrániť. :)
Je to napínavé, výnimočné a proste im od začiatku držím palce. Aj Nine som chcela, no brala sa príliš vážne a zároveň sa správala, akoby mala 9 rokov. Knihy z pohľadu prvej osoby zvyknú čitateľa chytiť od prvej stránky. Aj keď ukážka na prebale knihy sľubuje vtipné postrehy, na udržanie pozornosti je ich primálo. Vlastne, keďže tu ani dynamika sveta poriadne nefunguje, logika kríva (začína to putovaním bosej hlavnej hrdinky cez kamennú jaskyňu, pokračuje vzťahmi, končí bojom, v ktorom ide o budúcnosť celého sveta), ešte aj náklonnosť dvoch postáv je nepresvedčivá. A na tej sa mohla autorka s humorom vyblázniť, ale ostáva len zvetraná pieskovcová grimasa, ktorej črty sa dajú len s námahou rozpoznať, lebo ju obrúsil neutíchajúci vietor. (Áno, túto vetu by som úplne škrtla, len kamene si zaslúžia pretrvať.)
Pri knihách pre deti oceňujem priamočiary dej. Ak je bonusom tajomstvo, alebo nečakaný obrat, je to ešte lepšie. Oboje autorka krásne využila a získava za to malé, no bezvýznamné plusy.
Navyše tu ani zloduch nemá presvedčivý motív. Aj strach zo straty moci je dôvod, no treba ho vykresliť. Keď už mám čiernobiele postavy (no dobre, v tomto ponímaní jednofarebné), aspoň protivník by mal byť hrozivý, ľstivý, či aspoň brutálne namakaný, nech sa hrdinovia zapotia. To, že nestojí za veľa, si hneď všimlo aj moje dieťa, ale na moje presviedčanie - že dajme knihe šancu aspoň prvých sto strán - ju zároveň aj dočítalo.
Teda ďalším bonusom je pomerne krátky rozsah, veľké písmená, čiže aspoň dlho netrpíte.
Viem, že detskej literatúre sa niekedy ujde pozícia na chvoste, ale keď je niečo nedotiahnuté, nemalo by sa to venovať deťom, lebo tam sa to stratí. Aj keď ešte nemajú toho toľko načítaného, či nevedia porovnávať, nepodceňovala by som ich. Z mojich detí po knihe siahlo len jedno, aj to oľutovalo, a tak ďalšie dve dali prednosť inej literatúre a pritom všetky spadajú do odporúčanej vekovej kategórie čitateľov, milujú fantasy a boj dobra so zlom. (Ak vás zaujíma, čítali radšej voľné pokračovanie série Fablehaven, ale aj Aristoteles a Dante spoznávajú tajomstvá vesmíru).
1,5* z 5*

01.11.2023