Recenzia H. Melkusovej zo Studia Politica Slovaca

recenze

Viesť vojnu proti nacionalizmu alebo xenofóbii je pre dnešných politikov omnoho pohodlnejšie ako viesť vojnu pri chudobe a sociálnemu vylúčeniu, konštatuje v eseji písanej pre Salon (Príloha práva, 21. marca 2019) právny filozof Jiří Přibáň, pôsobiaci na univerzite v škótskom Cardiffe. Pravdepodobne aj týmito myšlienkami by sa dodatočne zaštítil L. Perný, autor vyššie uvedenej monografie, ktorá v minulom roku vyšla vo vydavateľstve Prešovskej univerzity. Napokon sám autor o liberáloch, komunitároch i neomarxistoch hovorí, že kým jedna časť sa snaží súčasný status ospravedlniť, druhá sa snaží aspoň hľadať praktické riešenia pre sociálnu transformáciu (s. 147). Povedané ináč, takmer dystópiu dnešného sveta v podobe chudoby, ponižovania, teroru násilia, degradácie človeka a imperiálnych vojen, prechod od spoločnosti nerovnosti k spoločnosti nesúmerateľnosti (J. Keller), sa politikom darí zneužívajúc abstraktnosť sociálno-filozofických (sociologických) teórií, pojmov zastierať práve sloganmi o planetárnej xenofóbii, šovinizme, nacionalizme; údajne nám chýba pocit, vedomie, pýcha jedinečnosti, individuality a slobodomyseľnosti či občianskej zodpovednosti...

K večnému problému sociálnej filozofie, problému nastoľovania rovnosti a sociálnej spravodlivosti na úrovni aktuálneho diskurzu v anglo-americkej filozofii L. Perný pristúpil spôsobom, ktorý prezentuje vysokú úroveň filozofickej vzdelanosti (kultúry) ako samotného autora monografie, tak i mysliteľov, ktorí načreli, resp. rozvíjajú myšlienkovú tradíciu liberalizmu, komunitarizmu či (neo)marxizmu. Na strane druhej je publikácia doxografiou v tom najpozitívnejším zmysle slova, t. j. filozofickým začiatočníkom, študentom či intelektuálne orientovanej verejnosti ponúka prehľad autorov, ich vedeckých biografií, problémov a pojmov (smerov), s ktorými sa konfrontujú na stránkach svojich diel.

Úvodná časť monografie vymedzuje pojem, predmet sociálnej filozofie aj na pozadí dejinno-filozofického výkladu danej problematiky, začínajúc nefilozofickým mýtom a končiac Kantom, Heglom, Marxom, Bakuninom či Blanquim...

Vlastná časť recenzovanej práce je rozdelená do troch kapitol s hlavnými predstaviteľmi vybraných prúdov súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie (liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus), pričom jej autor, povedané v parafráze, sleduje (aj) životaschopnosť sociálno-filozofických teórií ako návrhov na spoločenskú prax a do akej miery možno ich overiť na zabrýzganej politickej praxi...
V prvej kapitole pod názvom Liberalizmus od klasického liberalizmu k sociálnemu liberalizmu a späť je analyzovaný samotný pojem liberalizmu a jeho vnútorné delenie na viacero prúdov. Pokusom odmietnuť utilitarizmus, akceptovať nanovo kontraktualizmus, zmluvný princíp, kde istá miera sociálnej kohézie (súdržnosti) je výsledkom dohody racionálnych aktérov, a vrátiť liberalizmu miesto v hlavnom prúde vývinu politickej a sociálnej filozofie, bola úvaha rusko-britského sociálno-politického teoretika a filozofa Isaiaha Berlina z roku 1958 Dva pojmy slobody. Negatívna sloboda je uprednostňovanie slobody jednotlivca pred slobodou celku, kým pozitívnu slobodu I. Berlin postavil do pozície racionálneho rozhodovania (sebariadenia). Ak univerzum riadi rozum, potom nebude treba násilia, správne plánovaný život pre všetkých sa bude zhodovať s úplnou slobodou, cituje I. Berlina nami recenzovaný autor a dodáva, že súčasťou pozitívnej slobody je prijatie zodpovednosti za svoje rozhodovanie na základe vnútorného rozumu ( s. 36) a predovšetkým poznanie vyplývajúce z výchovy. Aké symptomatické a zároveň poučné pre aktuálnu prítomnosť, v ktorej postmoderna v mene falošnej plurality spochybnila autoritu rozumu a jeho nárok na jednu pravdu, uväznila myslenie (rozum) v nekonečnej spleti jazykových hier...

Ďalším autorom, ktorému venoval L. Perný pozornosť je liberálny americký politický a sociálny filozof John Rawls, ktorému v roku 1971 vychádza kniha Teória spravodlivosti. J. Rawls zasadil spravodlivosť do rámca relevantných základných inštitúcií, noriem a pravidiel, pričom podmienkou realizácie spravodlivosti je podľa Rawlsa kooperácia a stanovenie pravidiel. Aby napomohol takémuto modelovaniu teórie, eliminoval všadeprítomný sebecký záujem jedincov a siahol po nápade, keď ľudia uvažujú o spravodlivosti za závojom nevedomosti. Aj preto L. Perný zdôrazňuje, že J. Rawls reflektuje svoju teóriu ako hypotetickú, slúži skôr iba ako argumentačný nástroj, než ako nástroj pre vytvorenie spoločenskej spravodlivosti (...) ako to bolo u Rousseaua (s. 45); u Rawlsa ide o vieru v liberálnu demokraciu ako rovnosť príležitostí, konsenzus vzájomne nenávidiacich sa doktrín, ktorý povedie ku konceptu verejnej spravodlivosti s cieľovou víziou dobre usporiadanej spoločnosti ( s. 45).
Ak Rawlsova sociálna filozofia v politickej rovine bude blízka ľavicovým verziám liberalizmu, potom R. Nozick, podľa autora monografie, je libertariánskym pravičiarom ako apologéta voľného trhu a minimálneho štátu. Prirodzené právo kategóriu klasickej sociálnej teórie (filozofie) a jeho egalitárstvo je pre Nozicka slobodou, diktátom a apológiou súkromného vlastníctva, obhajobou nerovností s nulovými zásahmi štátu do prirodzeného chodu spoločnosti (s. 65, s. 66). Dnes všadeprítomný rozpor medzi verejným a súkromným záujmom, resp. hrozivá erózia sociálneho štátu akoby našla svoj predobraz u spomínaného amerického filozofa a politológa.

Do scenára prvej kapitoly monografie sa L. Pernému vmestili aj ďalší liberáli, teoretici sociálnej spravodlivosti, práva a štátu. Uveďme Ronalda Dworkina, podľa ktorého hodnoty slobody a rovnosti nie sú v konflikte. Jeho interpretácia šťastného rovnostárstva spočíva v základnom princípe každý človek má nárok na rovnakú starostlivosť a rešpekt za predpokladu, že ľudské bytosti sú zodpovedné za životné voľby. K rovnosti ako cieľu sociálneho pohybu sa možno dopracovať systémom redistributívneho kapitalizmu v kombinácii s obmedzeným socializmom. Liberál R. Dworkin pracuje s hypotézou, že trh je v zásade nedokonalý (s. 51), o to viac pred štátom stojí úloha vstupovať do ekonomiky, nie intervenovať v prospech výsostne súkromných záujmov, dodajme.
V našom akademickom prostredí je o čosi menej známa osobnosť amerického teoretika práva a filozofa Bruce Ackermana, ktorý prichádza s teóriou nepodmieneného príjmu, resp. návrhom na univerzálny základný príjem. Ackerman navrhuje zdaniť najsilnejších a najbohatších. Prijatie univerzálneho základného príjmu, s určitými podmienkami, vyrieši konflikt medzi slobodou a rovnosťou. Ackermanovská nová spoločenská zmluva (s. 53) sa dočkala uznania aspoň na starom kontinente, keď distribúcia základného príjmu bola praxou testovaná a odmietnutá (!) vo Fínsku a aktuálne v Taliansku.

Amaryta Sen, indický ekonóm a filozof, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, autor teórie ekonomického blahobytu a sociálnej spravodlivosti, významne prispel k rozvoju sociálnej filozofie kritikou utilitarizmu v kontexte analýzy chudoby v súčasnom triedne rozdelenom svete. Zameral sa na meranie chudoby, ktorú vymedzuje ako neschopnosť alebo skôr nemožnosť jedinca viesť dôstojný život. L. Perný zdôrazňuje, že A. Sen ovplyvnil praktické kroky a rozhodnutia OSN pri poskytovaní pomoci krajinám tretieho sveta, boja s podvýživou, zlou zdravotnou starostlivosťou a negramotnosťou.
Druhú kapitolu monografie pomenoval jej autor naznačujúc nastoľovaný problém Od kritiky liberalizmu ku komunitarizmu. L. Perný predstavil názory a teoretický(é) koncept(y) atlantického komunitarizmu prostredníctvom štyroch autorov: Charlesa Taylora, Michaela Walzera, Michaela Sandela, Alasdaira Macintyra; uvádza aj koncept Michaela Rortyho, ktorý akoby osnoval most, svojráznu alianciu medzi komunitarizmom a liberalizmom.
O vyššie uvedených autoroch možno povedať, že (aj) ich zásluhou sa v priebehu 80. rokov minulého storočia postupne sformoval silný, bohato členený prúd komunitarizmu, ktorý vystavil kritike svet moderného individualizmu, svet bez práv a pravidiel, bez cností a hodnôt. Naostrejšiu, najpodnetnejšiu kritiku liberalizmu rozvinul škótsky filozof Alasdair Chalmers MacIntyre. Ten proti liberalizmu kladúcemu dôraz na práva človeka pokúša sa formulovať stanovisko inšpirované aristotelovsko-tomistickou tradíciou, kde v centre pozornosti nie sú práva, ale cnosti, nie pravidlá, ale spoločné dobro, konštatuje F. Novosád v úvodnom slove k antológii textov s názvom O slobode a spravodlivosti. Liberalizmus dnes (1993, s. 15). Podobne aj L. Perný medzi macintyrovské cnosti radí spravodlivosť, priateľstvo ako zdieľané uznanie spoločného dobra. A. Macintyre vytvára nový projekt utópie, a tým dáva nádej aj v dobách úpadku: vytvorenie miestnych foriem spoločnosti, v ktorých sa uchová intelektuálny a mravný život, akési noemovské archy, ktoré dajú možnosť prežiť posledným ľuďom (s. 92).

Multikulturálne založený Charles Taylor žijúci v kanadskom Quebecu prostredníctvom svojho diela zaslúžil sa o komunitaristickú redefiníciu liberalizmu (s. 72), v zhode s komunitaristami je to odmietanie ahistorických a akultúrnych morálnych noriem (s. 73), svojou povahou ontologicky neukotvených. Na druhej strane neodmieta komunitaristami kritizovanú radikálne univerzalistickú etiku. Práva ona ho priviedla k pozícii multikulturalizmu založenom na pluralitnom chápaní dobra v prospech najvyššieho dobra hyperdobra. Pluralitnú a demokratickú spoločnosť identifikuje ako societu so vzájomným rešpektom kultúrnej identity jej členov, mieni L. Perný.
K pozoruhodným autorom komunitárom nepochybne patrí americký filozof a intelektuál Michael Walzer, predstaviteľ partikularistickej teórie spravodlivosti a komplexnej rovnosti. Je autorom celého radu odborných prác a esejí na tému(y) nespravodlivosti vojen, nacionalizmu, etnicizmu, sionizmu, ekonomickej spravodlivosti, sociálneho kriticizmu, radikalizmu i tolerancie. Vo svojej koncepcii vychádza z idey rovnostárstva a zdôrazňuje princíp distributívnej spravodlivosti v komunite. Podľa Walzera sa má každému človeku zabezpečiť dôstojný život, spoločnosť nemá povinnosť zabezpečiť len podmienky na holé prežitie, ale aj základné potreby pre dobrý život (s. 81).
Autorovi monografie neuniká ani M. J. Sandel, americký politický filozof z Harvardu. V diele Liberalizmus a limity spravodlivosti (1982) i v kritickej polemike, resp. kantovským výkladom slobody sa M. J. Sandel domnieva, že materiálne a ideálne spoločenské zdroje je potrebné prerozdeliť. A tak utieka sa k spoločenstvu silného dobra, ktoré je dosiahnuteľné iba v komunite, ktorej členovia sú ochotní obetovať individuálne záujmy, teda dospieť k intersubjektívnym väzbám vytvárajúcim solidaritu a spravodlivosť ( s. 85).
Popredný slovenský sociálny filozof F. Novosád v monografii Zabudnúť na Marxa (2018), resp. v originálne nazvanej 13. kapitole knihy Marx pre powerpoint hovorí: Konfigurácie síl, ktoré tvoria základ spoločnosti, sa skrývajú, maskujú. Úlohou teoretickej reflexie je demaskovať, identifikovať záujmy, ktoré dané idey kryjú (2018, s. 196). K takémuto počinu sa odhodlal aj L. Perný prostredníctvom autorov, ktorých vo svojej monografii zaradil do 3. kapitoly pod názvom Neomarxizmus, kritika globalizácie a neoutopizmus. Marxizmus tu figuruje ako jedna z globálne najvplyvnejších filozoficko-sociálno-ekonomických teórií v dejinách ľudstva (s. 93), pričom portréty autorov v tej alebo onej miere nadväzujúcich na Marxov odkaz, teda neomarxistov a postmarxistov sú v publikácii predstavení menami Rodney Peffera, G. A. J. Cohena, John Roemera, kritika globalizácie Immanuela Wallersteina, teoretika postmoderny Frederica Jamesona, koncepciou kybersocializmu od programátorov a ekonómov Cockshotta a Cottrella. Na záver tretej kapitoly čitateľ dostáva základnú informáciu o vybraných autoroch teórie(í) ekosocializmu, antiglobalizácie, ekonomickej demokracie, participatívnej ekonomiky, zdrojovej ekonomiky, tretej cesty, anarchokomunizmu, kultúrno-kritickej línie post-marxizmu.

Autor publikácie predstavil Rodney Peffera ako amerického liberálneho marxistu, ktorý tematizuje problém morálneho relativizmu v kontrapozícii s morálnou objektivitou a právom; všíma sa taktiež medzinárodné štandardy a triedny záujem. Marxizmus je podľa neho zlučiteľný s vymedzením ľudskej prirodzenosti odvodenej od možnosti slobodného, vedomého a tvorivého konania prostredníctvom distributívnej spravodlivosti. Upozorňuje na prácu R. Peffera bola preložená do slovenského jazyka Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (2014), pričom jej autor osobne navštívil Slovensko. Podľa analytického marxistu Kanaďana G. A. J. Cohena je chudoba spätá s nedostatkom slobody, kapitalizmus a súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov sú z morálneho hľadiska neprijateľné.

Úlohou knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie je kriticky zmapovať, zosumarizovať a komparovať pomerne rozsiahlu škálu súčasných predstaviteľov anglo-americkej sociálnej filozofie. Hlavným cieľom pr... více

Komentáře (0)