Hlas minulosti

recenze

O tejto poviedke - keďže celá "kniha" je v zásade len jedna poviedka - som sa dozvedel vďaka známemu vihodňarskemu úkazu menom Jožo Žarnay. Pravda, našiel som ju až o nejaké tie mesiace neskôr v ponuke martihnusu a ešte zadara, a tak som neodolal.
So Žarnayom súhlasím v tvrdení, že najutopickejšou zložkou tejto utópie je tvrdenie, že by sa snáď na Slovensku prestalo chlastať. Inak je to svojím svojským spôsobom "milý" kus, ktorý dokonale vystihuje tunajšiu (de)mentalitu ako príčinu, prečo tu nikdy dobre nebude. Dielko je plné klišé, ktoré doteraz ovládajú mentálny svet časti populácie. Jednoduché moudra, environmentalistické prehrešky (jasne, treba zastavať celé Tatry, jasné, príroda je akosi "povinná" "slúžiť" ľuďom [časť s monokultúrnou lúkou je čisté chucpe, ale ako vieme, napríklad v tunajšom lesníctve je monokultúra dodnes modlou, viď boj o Tichú dolinu]), mimochodom, aj "alternatívna geomorfológia" v poviedke fakt stojí za to - ak si ju dokážete všimnúť. Ak iní recenzenti vidia nejakú zhodu s realitou (pripúšťam určitú zhodu s dedinskou realitou v niektorých regiónoch), ja ju, nanešťastie, nachádzam práve v týchto pasážach, ktoré spadajú do kategórie "hlboko prekonané". Bežní ľudia si to neuvedomia, ale v roku, kedy to chlapík napísal, mal Einstein 15 rokov vo vačku Nobela a Bohr navrhol svoj model atómu 7 rokov predtým, teda kvantová mechanika už bola na svete - a ten bol úplne niekde inde ako chlapík, čo sa síce zrejme vyznal vo vláčikoch, ale mentalitou zostal na úrovni honelníka z dolného salaša (tbf, dolný salaš bol predsa len bližšie k civilizácii ako salaš horný).
Milo absurdný bol mentálny pokus zjednotiť konzervatívnu nábožnú zaprdenosť a naivn7 nacionalizmus s akousi prebehnuvšou "revolúciou" (až mi to pripomenulo Ľubov Blahov termín "komulík", ktorým sa jeho autor, opäť milo absurdne, neskôr stal); naopak, istú historicko-dokumentačnú hodnotu má fakt, že v diele spomína rozvinuté družstevníctvo už v raných dobách prvej ČSR (a to ako dedičstvo predchádzajúceho vývoja, čo silne kontrastuje s aktuálne natláčaným diskurzom družstevníctva ako "komunistického" javu, ktorý preto treba potláčať).
Finálny verdikt? Ako asi prvá dosiaľ známa utópia slovenskej "výroby" má dielko dokumentačnú alebo historickú "hodnotu", ale jeho blahoskloné zaradenie do sci-fi je sporné, keďže len recykluje stav, ktorý bol dosiahnutý alebo ľahko dosiahnuteľný už v čase napísania. Rozpačité pocity (a z nich hlavne pocit trápnosti) a nothing to be proud of.

Komentáře (0)