zipporah
přečtené 744
Milenka francúzskeho poručíka
1972,
John Fowles
Autorov jazykový štýl mi trochu pripomína ten austenovský. Postavy sú psychologicky vypracované, hoci mám pocit, že Sarah bola miestami už prekombinovaná, pretože som občas nerozumela jej konaniu či rečiam, ako keby už prestávala byť reálnou postavou, akou bola Ernestína, tá bola ozaj presvedčivá a reálna bytosť, ktorú nemožno odsúdiť v momente, ktorú si autor pripravil na jednom mieste, a to že je to "len žena"... Na takýchto "len ženách" stojí tento svet, tak by bolo dobré si to pripomínať nielen na sviatok žien či matiek, ale už si to konečne uvedomiť v tých niektorých dutých hlavách, ktoré sa usilujú hrať na vysoko intelektuálne dušičky. Občas aj v tejto knihe sa dá zakopnúť o nepríjemné odtiene mužských predstáv spojených so živočíšnym správaním, čo patrí k životu, čítať ale je to otravné. No že zákon nepozná pravdu, s tým nesúhlasím, lebo sám zákon je pravdou a zákony hovoria o spoločnosti, aká je. Veď práve zákony rozprávajú najpravdivejší príbeh o každom štáte, o tom, akí ľudia v ňom žijú, však... "Všetci utekáme pred skutočnou. To je základná definícia Homo sapiens."... celý text
Konec Věčnosti
1993,
Isaac Asimov
"Občas se pak celý ponořil do světa, kde žít znamenalo život a umřít smrt, kde byla lidská rozhodnutí neodvolatelná, kde se nedalo zabránit zlu a pomoci dobru a kde byla ztracená bitva u Waterloo prohraná navěky."... celý text
Schůzka se smrtí
2007,
Agatha Christie
Vlastne som si pri tejto knihe uvedomila, že Agatha Christie nemá vyhradený jazykový štýl, ovácie získava výborne vytvorenými zápletkami a pozoruhodnou schopnosťou načasovať každý okamih odhalenia, v tom spočíva jej spisovateľské umenie. Keď si spomínam na Halloweensky večierok a napríklad ho porovnám s týmto príbehom, rozmýšľam nad tým, že vlastne tu žiadny spisovateľský jazykový štýl neexistuje. Agathin štýl je "iba" kultivovaný, ošatený psychologickými prvkami, čo k detektívke patrí, sem-tam prihodí výrok zo života, ale doménou je hlavne písať ľahko, čitateľne a chytľavo. Agatha chce čitateľa držať v hrsti, niekedy to až bije do očí. Rad radom knihy, čo čítam, niektoré sú ozaj slabšie a ako keby "zbúchané". Niektoré sú však omnoho lepšie, táto isto patrí k tým lepším. To, že nás drží v hrsti, za to si zaslúži sto bodov. Avšak ak mám prihliadať na kvalitu, mojou povinnosťou je cúvnuť napriek sympatiám k belgickému detektívovi, pretože by som vážne poškodila niekomu inému, kto priniesol do literárneho sveta omnoho kvalitnejšie napísanú detektívku, s fantastickými prvkami, symbiózu náboženstva, jazyka, znakov, dôkladne spracované veľdielo, ktorým sa raketovo odštartovala kariéra autora a to je, pochopiteľne, Meno ruže od Umberta Eca. Páčil sa mi jeden moment v rozhovore medzi Poirotom a Kingovou, ktorý môže byť jednou z odpovedí na to, prečo sme niektorí ľudia nespokojní s našim systémom v realite, ale tiež odmietame extrémistické skupiny. Ja osobne teda pochybujem o čestnosti ľudí, ktorí sa teraz vytešujú popularite, vedú a podporujú systém v EÚ. Samozrejme, mám na mysli nielen politikov či vysoko intelektuálnych ľudí z akademickej pôdy... „Áno, cíti istú malú pochybnosť. Každý čestný človek by ju cítil.“ Hercule Poirot „Ľuďom, ktorí sú si príliš istí, sa nedá veriť.“ Sarah Kingová... celý text
Mŕtva v lodenici
2016,
Agatha Christie
Pochválim sa s dovolením... :D s prehľadom som odhalila zločinnú osobu!! Neviem sa inak vyjadriť, aby som nezanechala v komentári stopu pre budúcich čitateľov;) To je už druhá kniha, v ktorej sa mi to podarilo, takže sa hlásim na pracovný pohovor na miesto Hastingsa. Na správnych 60% som nazbierala dôvody k môjmu tipu, vrátane minulosti panej Folliatovej a jej rodiny, no samozrejme, Agáta tam zanechala drobnučké stopy, ktoré ma zviedli na iné vyfantazírované príbehy, či už to boli stopárky, texty v komiksoch, les, norkové kožuchy... Môj mozog začína zbierať plody z dlhodobého čítania jej detektívok :)... celý text
Šest hodin ve vlaku
2004,
Inna Rottová - Mirovská
Vzala som ju z knižnice len pre názov, keďže z Košíc do Bratislavy trvá cesta vlakom 6 hodín. Aj tak som ju nakoniec čítala doma s chorobou na krku. Kniha, ktorá sa "nepretvaruje" žiadnym štýlom. Krátke príbehy plné ľudskosti... Posledná poviedka mi vyrazila dych. „Když je dostatek jídla, tak lidí už nemají hlad, ale chtějí, aby jim chutnalo. A aby jim jídla chutnala, musí být dobře uvařená. A víš, co říkajú o kuchařině? Že je to umění určené pro mír.“ Dnešný svet sa však presýtil dobrým jedlom, je to očividné. Tak čo bude ďalej? Čo spravíme pre mier my, najedení ľudia? Zatiaľ totiž najviac, čo dokážeme, je vyhadzovať jedlo nielen do kontajnera, ale aj na tie najneobvyklejšie miesta.... celý text
Svíce dohořívají
2009,
Sándor Márai
Priateľstvo, láska, oddanosť, rozobraté z mužského pohľadu, medzi mužmi... Netreba však zabúdať, že nad nezištným priateľstvom, ktoré je opisované, tak nad ním stojí ešte silnejšia a mocnejšia nezištná láska a to je tá materinská.... celý text
Jak chutná moc
1990,
Ladislav Mňačko
"Skúsenosť naučila Franka pozerať na všetko s nedôverou. Keď pri nejakej príležitosti počuje kohosi vysloviť: my sme len obyčajní ľudia, pomyslí si o ňom: chceš sa driapať, bratku, čo? Pozná takých, čo to kedysi hovorievali..." No... myslím si, že na Slovensku je nás viac, čo takého jedného poznáme a nečudovala by som sa, keby ho práve táto kniha kedysi neinšpirovala k názvu svojej politickej strany. Super knižka od slovenského autora, jednu dobu zakazovaná a postava Galoviča, jeho záverečný popis mi viac-menej pripomína V. Putina, jeho vzostup v 90tych rokoch, vlastnosti, bez ktorých by sa nedostal k prezidentúre. Inak si myslím, že kniha sa nemusí až tak držať len a len určitej skupiny ľudí v danom období (komunisti), nemusíme robiť drahoty a priznajme, že Mňačko sa venuje politickej moci ako takej, fungovala rovnako v 16.storočí v Anglicku alebo v 18.storočí v Španielsku, či v stredoveku držiaci si moc kňazi, cirkev, skrátka, politická moc sa týka človeka a jeho povaha sa teda výrazne od čias mamutov nezmenila. Napokon, mamuty spomenul v tomto kontexte aj autor. Stále tie isté "chyby".... celý text
Po pohrebe
2017,
Agatha Christie
Komentár obsahuje len náznakový spoiler, neprezraduje meno/mená osoby/osôb... Jedna z lepších detektívok, asi najlepšia zo všetkých, čo som tento rok od nej prečítala po jazykovej stránke, nehovoriac o obsahovej. Dej nejde príliš rýchlo ako v iných knihách, u ktorých som mala pocit, že to nepíše Christie, či si len prekladateľ skrátil text?! Príbeh má vypracovanú atmosféru, ktorá mi chýbala v niektorých detektívkach od nej, veľmi oceňujem excelentné rozloženie okamihov odhalenia, čitateľ si to možno neuvedomuje, ale načasovanie okamihov odhalenia je riadny challenge... a tiež tu nie sú žiadne divné prekombinácie ako trebárs vo Vražde na golfovom ihrisku... Táto detektívka sa naozaj vydarila a pre šialene extrémne mega pozorného čitateľa obsahuje dve dôležité indície, t. j. už nižšie spomínané zrkadlo a potom kvety, to s kvetmi je výborné, mohla som si to všimnúť, ach jaj:D... celý text
Tragédie o třech jednáních
2014,
Agatha Christie
Tip tesne vedľa! :D Uvedomila som si aj to, že ako čítam knihou za knihou, skôr intuitívne riešim samotnú autorku a jej štýl a myslenie, než aby som sa sústredila na obsah knihy.... celý text
Vražda na golfovém hřišti
1992,
Agatha Christie
Táto detektívka je zatiaľ najslabšia, rozuzlenie je až príliš prekombinované a ako keby si to autorka "zjednodušila" vytváraním postáv, keď sa jej to hodilo.
Petrohrad
1980,
Andrej Bělyj (p)
"Čo je to zrnko kaviáru? Je to svet i objekt spotreby; ako objekt spotreby nepredstavuje zrnko kaviáru uspokojivú celistvosť; takou celistvosťou je len kaviár: súhrn zrniek kaviáru: spotrebiteľ nevidí zrnká kaviáru, ale vidí kaviár, teda zhluk zrniek kaviáru, natretých na podávaný obložený chlebík. Takto sa telá indivíduí, letiacich na chodník, menia na Nevskom prospekte na orgány spoločného tela, na zrnká kaviáru: chodníky Nevského – sú polia chlebíčkov." V tomto okamihu sa mi tak veľmi zacnelo za Petrohradom, až to bola neznesiteľná bolesť v srdci... Spomínam si na môj chlebíček s oranžovým kaviárom, vytapetované steny s motívom bambusov a zelene, v pozadí rádio hrajúce old music, stôl s novinovým motívom pripomínajúci články z 30tych rokov 20.storočia a v mojej blízkosti vzrušujúce debaty v ruštine. A v mojom srdci spokojnosť z návštevy múzea o mojom krásnom a ušľachtilom Fiodorovi Michajlovičovi Dostojevskom. Tak veľmi sa mi cnie za Petrohradom a Moskvou. Prekrásne ruské perly, ktoré neprekonalo v mojich očiach žiadne mesto, nie, nie, vôbec nie, pretože Petrohrad je najkrajšie, najkultúrnejšie, najčistejšie mesto na svete aj bez Medeného jazdca, no ale bez neho a švédskych zajatcov by nebol Petrohrad! Šla by som aj za predavačku, len aby som mohla žiť aspoň rok v Peterburgu, kde sa vláčia po Nevskom prospekte kohútie, žabacie, konské minionskéééé nosy, ale aj tváre s absenciou nosov :D Andrej Belyj je kombinácia Gogoľa a Bulgakova, bez debaty. Gogoľ... Gogoľova živosť ovenčená Bulgakovovým prehľadom v rôznych odvetviach ľudskej po... ne... podarenej spoločnosti. Pri čítaní až cítiť cigaretový dym spisovateľa, ktorý z okna vyzerá toho, ktorému chýba nos, alebo počúva z diaľky koncert Čajkovského... Óóó... kiežby sa vrátili tie časy, keď som mala o pár mozgových buniek viac a dokázala som rozumieť väčšiemu počtu riadkov kníh, ako je táto. Napriek tomu, užila som si ju. Je to čitateľsky náročná kniha plná symbolov, no atmosféra je jedinečná a už keď nie je možné Rusko navštíviť, aj toto môže predstavovať príjemný pobyt v Petrohrade. Veľkú prácu odviedla prekladateľka, keby tu boli aj preklepy, čitateľ jednoducho musí obdivovať tú schopnosť preložiť tento autorov jazyk. Často zvláštnym výberom slov dokáže vyobraziť reálny detail, situáciu, s čím dnes sa už v modernej literatúre zrejme nestretávame. Tu sa človek skrátka zamýšľa nad tým, či dnešný spisovateľ je schopný podať takýto umelecký výkon na úkor obsahu. Lebo toto je prípad príbehu odohrávajúceho sa v Petrohrade. Nečakajte veľa deju, podobné knihy píšu skutoční majstri schovávajúci v srdciach svoje M(m)argarétky... ... veď pochopiť – znamená už takmer nájsť ospravedlnenie...... celý text
Text
2018,
Dmitry Glukhovsky
Dobre vykreslená atmosféra Moskvy, no ako turista takú bezútešnosť skrátka nemôžem poznať. Moskva a Petrohrad sú prekrásne mestá s ochotnými ľuďmi. Ale ako autor píše: mesto je také, akými ľuďmi sa obklopíš... Tie dni som bola obklopená najlepšími ľuďmi, alebo je ruská blízkosť skrátka typická pre nich. Aj film Neľjubovni má podobnú brutálne pochmúrnu atmosféru života v 21.storočí. Je to čistá depresia toto čítať. Čítame pochmúrnosť spočívajúcu v chudobe v knihách o 19.storočí, čítame pochmúrnosť spočívajúcu v konzumnom živote v knihách o 21.storočí. Na čo som sa tá pochmúrnosť bude zakladať v tom ďalšom storočí? :/... celý text
