TERRORDROME přečtené 248

Královna rebelů 1996, Wolfgang Hohlbein

Charity pokračuje v charite a s kolegami hľadajú zalezených rebelov aby spolu zosnovali nejaký plán škodenia mimozemským uzurpátorom. Nanešťastie sú takzvaný rebeli iba prerastené decká v kanále, ale aj tak naša parta plánuje ako vniknúť do Moronskej svätyne kam emzáci nosia ukradnuté deti. To je fajn, najlepšie je však nasadenie super nadupaného megamana Kyla, ktorý má hrdinov zmárovať. To ako postupne po úderoch do hlavy a po tom čo vybuchne aj s motorkou stráca rozum a mení sa na besniacu trosku je vrchol tohoto dielu. Nedostatkom sú snáď miestami jalové dialógy a fakt že autor zrejme nesleduje dosť pozorne to čo napísal ( plus obálka kde Charity vyzerá ako nejaká nacistická fetiš domina ), takže Moronský krutovládci kľudne spriadajú plány ako odhaliť niečo čo už dávno vedia. Každopádne som maximálne zvedavý čo bude ďalej, lebo vylíčenie celkovej nepremožiteľnosti nepriateľa pôsobí naozaj fatálne. Takže do toho...... celý text

Temná je budoucnost 1995, Wolfgang Hohlbein

X rokov po konci sveta precitá Charity z mrazáku, spoluzmrazenec je fuč a spustošenou krajinou sa preháňajú imitácie Mad Maxa dotované emzáckymi vládcami planéty. Druhý diel série je celkovo pútavejší vďaka skúmaniu drsného postapokalyptického sveta pod nadvládou hmyzích kruťákov. Taktiež do deja vstupujú zaujímavejšie postavy ako vodca motorkárskeho gangu Skudder, protivná púštiarka Net a groteskný vyčúraný trpaslík Gurk. Ako hovorí názov knihy, budúcnosť pekne smrdí a každá ďalšia informácia je len horšia, ale ľudkovia sa nakoniec vyhecujú k nejakej rebelii a zamordujú pár hnusných votrelcov. Hrdinovia si podajú ruky a hrrr na ďalší diel, odhaliť tajomstvá Moronov! Efektívne svištiace béčko.... celý text

Nejlepší žena Space Force 1995, Wolfgang Hohlbein

Jasné nemčúrske béčko o tom ako na zemi pristane obrovská emzácka tľapka, vylezú z nej hmyzácky bastardi a totálne pozemšťanov prevalcujú. Striedanie časových rovín medzi tým čo sa deje "teraz" a čo sa stalo predtým bolo asi zbytočné, ale na ozvláštnenie jednoduchej story vlastne prečo nie, lebo inak to vo svojej zbrklosti pôsobilo vcelku sucho a to je dôvod na trojhviezdičkové hodnotenie oproti pôvodne zamýšľaným štyrom. Je to ako epizóda televízneho seriálu kde sa celý koniec sveta musí zmestiť do časového limitu sitcomu a preto nie je možné jednotlivé prvky viac rozviesť. Na to ostatne dopláca aj hlavná hrdinka, čo je proste nejaká drsná ženština bez nejakých osobitých charakteristík. Taktiež všetci vojenský velitelia sú tu zobrazený iba ako zmätený imbecilovia a hajzli, autor asi nemá zelené mozgy príliš v láske. Tento úvod teda nakopáva sériu pomerne skratkovito a nepríliš elegantne, ale predsa len a ja som rozhodne zvedavý na to čo bude po apokalypse nasledovať a ako sa Charity podarí vyhrabať svet z galaktickej hromady hmyzieho trusu.... celý text

Poslední hrdina 2003, Terry Pratchett

Barbar Cohen a jeho strieborná horda chcú epicky zakončiť svoje životy a tak pochodujú k sídlu bohov s úmyslom vrátiť im ukradnutý oheň v podobe veľkej bomby. Keďže úspech tejto misie môže spôsobiť koniec sveta, je zostavený úderný tým z Leonarda, Karotku a Mrakoplaša, ktorý majú gerontom dohovoriť, čo obnáša výlet na mesiac a zasa späť v pekelnom lietajúcom stroji poháňanom grgajúcimi drakmi. Krátka úderná story ktorá potenciálne sľubuje orgie absurdnosti, ale tak husté to zasa nie je. Asi až príliš krátke a osekané, takže iba vžum sem-vžum tam, ale hlášky to rozhodne malo a Cohen došiel dôstojného konca keď dal valkýram košom.... celý text

Poslední kontinent 1999, Terry Pratchett

Mrakoplaš sa po Zaujímavých Časoch nepodareným teleportom ocitol na podivnom vyschnutom mieste ktoré sa úplnou náhodou podobá našej Austrálii. Sú tam klokani, domorodci čierny sťa uhoľ, divný prízvuk, budova opery ako rozbitá fľaška, krokodíl Dundee a aj trpasličí Mad Max v obrnenom dostavníku... a hlavne tam slopú pivo! Mrakoplaš pôsobí oproti Zaujímavým Časom viac svojprávne, aj keď sa musí o priestor deliť na polovicu so skupinou mágov ktorí tak trochu "dovolenkujú" na ostrove kde pôsobí boh evolúcie posadnutý švábmi. Istá surreálnosť a časové paradoxy tomu dávali celkom šmrnc, z humoru sa mi asi najviac páčila scéna so spider-koníkom kráčajúcim po stenách kaňonu. Akurát tá nohatá truhlica opäť nevyužitá a nikoho moc nezmárovala. Celkovo v pohode.... celý text

Zajímavé časy 1998, Terry Pratchett

Aj keď je Mrakoplaš mág čo nevie čarovať, tak som z neho, respektíve jeho Zaujímavých Časov celkom rozčarovaný. Terry sa síce snaží, ale jeho rýpanie do Číny mi neprišlo moc iskrivé, aj keď malo svoje jasné momenty. Mrakoplaš je kvázi povolaný aby spasil vyvažovací kontinent kde sa schyľuje ku komunistickej revolúcii a po prvý krát mi naozaj pripadal ako postava ktorá sa v celom deji potáca iba tak naverímbuddhu, bez toho aby mala čo povedať, okrem tradičných a nekonečných útekových úmyslov ktoré sa proste nakoniec zunujú a to hovorím ako človek pre ktorého bol Mrakoplaš top maník zo Zemeplochy. Aj samotný príbeh pôsobil dojmom neveľmi sofistikovaného zhluku náhod, vrcholiaci nájdením armády terakotových androidov, čo považujem za jeden z najhorších a najhoršie podaných nápadov. Prostriedok knihy ale celkom fachčí a to hlavne a takmer výlučne zásluhou striebornej hordy diamantozubého Džingis Cohena a jeho hrôzostrašnej barbarskej úderky zoschnutých, smrtiacich a smrdiacich gerontov, tí boli jednoznačne excelentný a mali našťastie toľko priestoru aby predviedli stupídnym nindžom kto je šéf. Takže sorry, Zaujímavé časy neboli z môjho pohľadu až tak zaujímavé, ako skôr náhodné a preto budem jeden z mála čo dajú menej ako štyri hviezdy.... celý text

Hvězda-01 2007, Robert Fabian

Fabián ani v tomto prípade nesklamal a jeho cyberpunková detektívka šliape v rytme elektrického tanga. Hrdina bez pamäti získa kšeft od hnusného multiboháča a celé to smrdí ako týždeň stará ryba v ponožke mŕtveho bezdomovca. Všetko otrepané námety, ale bavia spoľahlivo keď cynický drsňák šmejdí po ľúbezne opísaných rozpadávajúcich sa zákutiach plných feťákov budúcnosti, plus nejaký ten jasnozrivý mutant ako upomienka na Total Recall a experimentálny terminátorský zabiják ktorý presne podľa pravidiel sci-fi pomaličky plánuje odtrhnúť sa z reťaze. Pátranie následne preskakuje z jednej hnusnej planéty na ešte hnusnejšie a jediné čo možno trochu kazí celkový dojem je opäť ona neoriginalita čo sa týka odhalenia problému s miliardárskou dcérkou. Takže je to za štyri. P.S. len tak na okraj, ako Slovákovi mi príde komické keď zbrane pri streľbe vydávajú zvuk "trrrt".... celý text

Hvězda-02 2007, Robert Fabian

Druhá hviezda preskakuje z detektívky na akčák, ktorého priebeh by sa dal opísať slovami - najskôr útek a potom útok. Hrdinov prenasledujú boháčovi zabijáci aj vražedný rôsol v štýle T-1000, ale nepomôžu si, lebo Dormer nielen že nechce natiahnuť cyber implantátmi vylepšené brká, ale už aj plánuje pomstu za pomoci vesmírnych pirátov. Zbrane budúcnosti menia zasiahnutých na krvavé franforce, fajn bola westernová prestrelka so zradcovskými mutantmi alebo s ochrankou v gravitačnom výťahu a finále na luxusnom asteroide bolo patrične explozívne. Plus rebelujúce terminátor želé prechádza zaujímavým vnútorným vývojom, čo ma aj pozitívne prekvapilo. Akurát ten motív hrdinovej zabudnutej minulosti spätej s Mariňákmi mi nakoniec prišiel akosi zbytočný, nastrčený len aby to Fabián nejako prepojil so zbytkom svojho vesmíru. Stále za štyri.... celý text

2010: Druhá vesmírná odysea 2003, Arthur Charles Clarke

Dosť problematické hodnotenie, vo výsledku mám totiž pocit že druhá vesmírna odysea je veľký sci-fi podvod pána Clarka. On tu ani nenadväzuje na vlastnú knihu, ale na Kubrickov film a vychádza z jeho odlišností, takže trebárs Discovery nie je zaparkovaná pri Saturne, ale pri Jupiteri. Motív spolupráce Američanov a sovietov ( predsa len bola v dobe vydania studená vojna ) spočíva iba v tom že idú proste všetci v jednej lodi a sú veľký kamaráti. Akurát číňanci idú na vlastnú päsť a zožerie ich obludná chaluha na Saturnovom mesiaci Europa, čo mi prišlo nepríjemne samoúčelné a béčkové. Ono, vlastne celá tá misia je len o tom ako priletia k Saturnu, chvíľu tam rotujú, nič nezistia a potom zdrhajú. Hal 9000 medzitým prekonáva znovuoživenie, všetci sa boja čo z neho vylezie, ale ono nevylezie... a k tomu ešte bývalý Bowman, toho času hviezdne dieťa navštívy matku v starobinci, medituje vesmírom a skúma podmorský život na europe. Keď to všetko sčítam, mám proste pocit že je to celé akosi o ničom, iba zhluk motívov a scén ktoré nikam nevedú a sú tam len aby Clark nejako natiahol text na dĺžku románu. Ale také zlé to zasa nebolo, vytiahol to hlavne bombastický záver a autor si nakoniec predsa dokázal nejako odôvodniť prítomnosť Hala aj vraždiacich chalúh, takže dávam neutrálne tri hviezdy. Ale od takej sci-fi legendy by človek predsa len čakal že to bude... viac o niečom.... celý text

2001: Vesmírná odysea 1997, Arthur Charles Clarke

Ak porovnávam s filmom, tak tá prvá časť s opoľudmi mi v knihe prišla slabšia, lebo zatiaľ čo vo filme vidíme toho opičiaka ako pod záhadným vplyvom monolitu a za zvukov duniacej "tadáááá" hudby mláti tou kosťou, v knihe Clark opisuje ako si monolit opičákov preskenuje a potom im vštepuje novátorské myšlienky, čo bolo moc polopatistické. Druhý dielik mozaiky s cestou na mesiac je zas vlastne iba technický popis letu ( pobavil ma suchý zips na topánkach stewardky ) zakončený jedným mrknutím na MAT1 a potom už nasleduje hlavný a najlepší bod programu, teda cesta Discovery k Saturnu a súboj so "šialeným počítačom". Finále v surrealistickom móde kde zostávajúci hrdina zažije haluškoidný prelet galaxiou a zmení sa na hviezdne dieťa oplývalo veľmi plastickými a živými popismi, takže sa mi to v hlave krásne vizualizovalo a to musím extra oceniť. Takže nakoniec za štyri.... celý text

Rázová vlna 2017, František Kotleta (p)

O treťom diely Spadu sa toho vlastne moc napísať nedá, plukovník a jeho družina chvíľu utekajú, chvíľu útočia, chvíľu oboje a furt strieľajú, podrezávajú či metajú granáty. Výnimku snáď tvorí pasáž v lesbickom lesnom meste veselých ukrajinských divoženštín. Samé bum-bum-ratatata a veľa prásk ( plus nekonečné kaluže krvi a maľovky z vystreknutých mozgov ) je síce fajn, ale predsa len to trochu splýva. Najlepšia akčná scéna mi prišla tá v baráku z ktorého bolo pod paľbou stále menej. Dôvod prečo vziať oproti druhému dielu jednu hviezdu je však ( okrem otravného žolíka ) onen záver kde sa po celej tej úpornej štreke a plahočení v rozsekaných mŕtvolách zrazu všetko vyrieši stlačením gombíka a môžeme zabudnúť na nejaké stretnutie s meniteľským veľmajstrom, ktoré by sme logicky čakali. Rázová Vlna je stále divoký fičák, len si napokon nešťastne kýchne a tak trochu zdochne.... celý text

Poločas rozpadu 2017, František Kotleta (p)

Druhý diel lepší je prvého. Zápletka o tom ako vymletý kultisti sťahujú atómovky na jedno miesto aby odpálili to čo ostalo zo sveta do nukleárnej zimy je proste úderná. Fatalistický skinhedi navyše narážajú ľudí na koly, z ukrižovaných robia výzdobu pred štadiónom a páchajú násilie na ženách, takže im človek ľahko praje ukrutnú smrť z rúk Plukovníka a jeho úderky, v ktorej pribudla japonka čo nahá a potretá blatom povraždí kultistickú eskadru za daždivej noci ako Rambo s malými prsiami. Akcia oproti prvému dielu doznala čvachtavejší upgrade, takže už to nie je len o tom ako nepriatelia padajú na zem, ale im aj vyliezajú črevá a strely čo schytajú do nosa vezmú mozog na čerstvý vzduch. Základ deja je aj tentoraz putovanie krajinou, doplnené o infiltráciu kultistov na zabijáckej olympiáde nahých žien s nožmi v ringu. A finále s otvoreným, odpaľovaco pesimistickým podtónom jemne nabáda k čítaniu ďalšieho dielu. Keď k tomu pridáme podarené hlášky a rýchlosť s akou som to prečítal, 5 hviezdičiek to istí.... celý text

Spad 2016, František Kotleta (p)

Postapo Kotleta s jednoduchým dejom, ktorého najväčšou devízou je práve vykreslenie rozbombardovaného rádioaktívneho sveta miestami so zbytkami civilizácie. Hlavný Hrdina plukovník Michálek si vedie svoju krčmu uprostred ruín Prahy a je neprekvapivo zatiahnutý do misie doručiť istému generálovi jeho protivnú dcéru po ktorej idú všelijaké živly, medzi ktorými vyniká vyšinutý starý rocker Žolík sídliaci v paláci obloženom kostrami. Hlavná časť deja je teda o putovaní divokou krajinou kde hrdinova parta naráža na rôznych kanibalov a ruské kniežatá čo im znepríjemňujú výlet. Okrem zaujímavého popisu samotného sveta musím pochváliť tentoraz absenciu sexu, pretože Kotletove pornovízie v štýle "chcelo sa im šukať a tak šukali" išli aj v Nářezovej trilógii mimo mňa. Istým prekvapivým sklamaním boli značne drevené akčné scény, čím myslím že hrdinovia proste strieľali a protivníci proste padali, navyše sa často opakovali vety typu "prásk, chlapík padol na zem - prásk-prásk, ďalší dvaja padli na zem - prásk-prásk-prásk a zásobníky boli prázdne. Ale celkovo zábavná vec a sebavedomý japončíci to dostali zožrať...... celý text

Mariňáci 2000, Robert Fabian

Na začiatku si človek povie že je to dejovo jasná kopírka Votrelcov, navyše vo viacerých scénach je to odkazovanie na filmy až drzé a zbytočné ( desiatnik Hicks, počítač menom Matka, zmienka o Sulacu, zácvik so zbraňou ), ale Fabian to našťastie zahne iným smerom. Najskôr nejaké to ňuch-ňuch po odmlčanej základni na zaprdlej planéte kde sa čosi deje, potom nasleduje mela s biomechanoidmi krájačmi a nakoniec zistenie že sú proste všetci dávno dopredu odpísaný, čo ich sakra naštve. Nakydať na hrdinov všetok hnoj galaxie fabianovi fakt ide a tu navyše ponúka čitateľovi aj poriadnu satisfakciu v monštróznom finále kde to v žiare atómových výbuchov dávaju pekelne zožrať tým čo ich poslali na smrť. Až som sa pri tom spotil. Keďže hrdinný mariňáci ( najlepší z najlepších z najlepších z najlepších... ) sú jednohlasný kolektív kde nikto charakterovo nevytŕča, jediná osoba s nejakou individualitou a prechádzajúca vývinom je biologička Tylerová. Dávam jednoznačne päť hviezd, lebo tá gradácia až k hraniciam absurdna ma príjemne zošrotovala.... celý text

Pátá planeta smrti 2: Peklo pirátů 2005, Harry Harrison

Pirátske peklo spočíva v tom, že sa všetci nahrnú na planétu smrti Pyrrus a spustia vyhladzovanie všetkého naštvaného živočíšstva. Celá kniha je tak vlastne jeden veľký výsadok a svištiaci masaker doplnený o reality show. Všetko totiž snímajú štáby a všetci v galaxii stavajú na výsledky boja. Cieľom prešpekulovaného plánu fikaného Hrdinu Jasona je ale samozrejme zničenie pirátov, ktorý sa v šialenom hurááá vytržení vrhajú do samovražedných akcií. Aj vďaka kompaktnej priamočiarosti sa moje hodnotenie vyšplhalo dosť vysoko, ale niečo predsa len ofrflať ( okrem stále nedoriešených maličkostí z predošlých dielov ) musím a to záverečný všetkoriešiaci zvrat ktorý bol príliš rýchly, vágny a vlastne o ničom. Ono, hrdinovia tejto ságy podľa mňa vôbec nemajú potenciál na čokoľvek viacdielne a centrovanie všetkých problémov vesmíru okolo planéty Pyrrus už vôbec nie. Toto vyvrcholenie často nezmyselného snaženia bolo zrejme najlepšie aké mohlo byť, ale naozaj už stačilo. Ešte vraj existuje ďalší diel, ale ten si asi strážia rusi ako štátne tajomstvo.... celý text

Pátá planeta smrti 1: Ráj pirátů 2005, Harry Harrison

Piata Planéta Smrti aspoň do istej miery pozdvihuje úroveň ságy zadupanú do hviezdneho prachu predchádzajúcim polodementným mišmašom. Zaujímavosťou je, že tieto novšie diely série vraj nikdy nevyšli v angličtine a rozsah účasti samotného Harrisona na diele je neznámy, čo možno všeličo vysvetľuje. Každopádne tento Raj Pirátov aspoň po väčšinu času zanecháva za sebou imbecilnú rozprávkovosť minulého dielu a vracia sa viac k jednoduchosti a štýlu pôvodnej trilógie. Hrdina Jason sa vydáva na misiu votrieť sa medzi vesmírnych pirátov ( aj keď sú jeho dôvody povedzme veľmi skratkovité ), aby ich vo svojom klasickom štýle zničil zvnútra. Títo piráti sú síce nie moc inteligentný surovci, ale majú bomba techniku a vlastnú planétu chránenú štítom. Ten príbeh a dej celkovo nie sú nič úžasné, ale aspoň aspoň fungujúce a kompaktné. V závere však predsa len opäť zabŕdneme do mystifikačnej vesmírnej konšpirácie ponúkajúcej zdĺhavé, prekombinované a nepresvedčivé vysvetľovanie pozadia udalostí naprieč časom a priestorom. Globálne vzaté sa odpoveďami nikam moc neposúvame ( napr. opäť iba letmo zmienená cyberevolúcia živočíchov na Pyrre ), ale záver predsa len vzbudzuje zvedavosť čo bude ďalej, to je rozhodne plus. No tak teda uvidíme... tentoraz to bude za tri.... celý text

Čtvrtá planeta smrti 1: Návrat na Planetu smrti 2003, Harry Harrison

Po pár desaťročiach sa Harrison vrátil k Planéte Smrti, pomáhal mu v tom nejaký Mravec Skalandis a musím povedať že sa mi to čítalo naozaj ťažko. Síce sa už neopakovala šablóna predošlých dielov, ale tento naivný pokus o akési hard sci-fi ma teda nepresvedčil ani za máčny mak. Vesmírom sa rúti tajomný čierny objekt vyvolávajúci vlny strachu a odhaliť jeho záhadu môžu iba obyvatelia planéty Pyrrus pretože... dokážu najrýchlejšie tasiť pištole!? Príbeh by predovšetkým nijako nemusel súvisieť s Planétami Smrti, radšej dosadiť nových hrdinov a nestrácať čas krajne nepresvedčivými vysvetľovaniami prečo exhumovať tých starých. Narážky na predchádzajúce dobrodružstvá sú tiež zbytočné, samotné pobehovanie vnútri tajomného asteroidu je otravne kolovrátkovité a odpovede na otázky majú poväčšinou tiež len podobu opakujúcich sa lží a blufovania ( napríklad Jason klame o spojitosti aktuálnej misie so samotnou planétou Pyrrus len aby dosiahol svoje ), alebo sú proste zmätene krkolomné, čo má taktiež frustračnú tendenciu. Keď k tomu ešte pridáme nesmrteľných strážcov galaxie tak výsledok je v mojich očiach proste vesmírny blábol. A je to škoda.... celý text

První planeta smrti 2012, Harry Harrison

Predtým som čítal Harrisonovu o rok mladšiu Planétu Zatratených a táto Planéta smrti je jej štrukturálne veľmi podobná. Opäť chválim uvedenie do deja, kde medziplanetárny hazardný hráč Jason ošklbe kasíno pre chlapíka ktorý potrebuje prachy na zbrane, lebo jeho rodná planéta Pyrrus sa snaží svojich ľudských obyvateľov cielene zabiť hordami smrtiacich a smrdiacich zmutovaných živočíchov i rastlín. Fascinovaný Jason si vydupe "výlet" na Pyrrus a tam veľmi rýchlo pochopí veci ktoré miestny nedokážu... ale dvojnásobná gravitácia mu dáva zabrať. Áno, hrdina je taký superman čo si proste len tak nič nevediac príde a na počkanie zachráni miestnu civilizáciu pred rozzúrenou planétou. Ono však o zmutovanú bodlozverinu a tankopsy ani tak nejde, hlavný hrdinov problém je konflikt so samotnými obyvateľmi ktorý si vo svojej fanatickej skostnatenosti nedokážu pripustiť že ich snaženie je proste na hovno a ešte v slepom hneve reflexívne zabijú každého kto im to pripomenie. Tieto kultúrne ťahanice Harrisonovi idú, ale v druhej polovici som začal mať čoraz väčšie pochybnosti o hodnovernosti a logike vysvetlení toho čo sa na planéte vlastne deje, aj keď viem že ide o béčkové sci-fi, takže to neberiem nevyhnutne tragicky. No a finále v diplomatickom duchu nadchádzajúceho mieru a spolupráce je síce chvályhodné, ale práve vďaka béčkovosti zápletky pre mňa ako čitateľa nie príliš uspokojivé. Ja by som skôr bral ocenil nejaký fatálny konečný masaker. Takže to zoseknem na tri.... celý text

Planeta mezi dvěma slunci 2005, Robert Fabian

Fabian nezíska medzi dvoma slnkami cenu za originalitu v žiadnom ohľade, lebo všetky ingrediencie jeho story sme už niekde a niekedy videli, ale rozhodne dokáže dobre pracovať s všeobecne vďačnými scifáckymi témami. V duchu čiernočiernej tmy tu stroskotá loď s nákladom muklov na neznámej planéte, ktorá je nie len hnusne vysušená, ale striehne tu aj nejaké to tajomné zlo. Celý dej sa nesie v znamení punkového NO FUTURE, lebo hrdinovia za celý čas dostávajú len samé jóbovky a všetky značky ukazujú smer ritný otvor. Z toho dôvodu sa môže kniha javiť dejovo pomerne monotónna, neustále plahočenie pustinami, preskúmavanie vrakov a konštantné zisťovanie že sú totálne v háji. Naviac tam strašia duchovia a emzácke útvary spôsobujúce migrénu až vyteká mozog ušami. Ja sa na nič nesťažujem, celú tú planetárnu mizériu bandy odsúdencov prichádzajúcich postupne o rozum, život i existenciálnu konzistenciu som hltal a vďaka nášmu letnému počasiu mi pri tom bolo skoro rovnako teplo ako im. Kontroverzne prijímaný záver mi osobne nevadil, naopak ho kvitujem. Autor vysvetlil nastolené záhady len tak aby odpovede zostali v hrubých obrysoch, čo je lepšie než nejaký obligátny polopatizmus. Plné hodnotenie nenapálim, ale spokojný som.... celý text

Planeta bez návratu 1997, Harry Harrison

Svalovo namakaný a empaticky nadaný hrdina Brion, si od minula neužije moc voľna, pretože pronto vyfasuje novú misiu a nechá sa zhodiť na planétu kde každého zabije nejaký pekelný stroj. Z toho dôvodu nemôže mať u seba žiadny kov aby nebol zameraný a považovaný za terč. Na planéte však okrem rôznych jašterov žijú len hnusácky primitívi odený v smradľavých kožkách a žerúcich surové mäso. Čokoľvek iné je pre nich tabu, čo je dôsledok toho že okolo nich tisíce rokov zúri vojna strojov. Druhý diel Briona riešiaceho planetárne konflikty mi prišiel celkovo o triedu slabší než ten prvý, pričom ten rozdiel spočíva v podstate v rôznych maličkostiach. Stále to rýchlo frčí a Harrison tam pichol solídnu záhadičku na vyriešenie, akurát že dnešný čitateľ ju viac-menej prehliadne s prvými náznakmi a už to nie je tak účinne vygradované. Ale záverečná pointa fajn, konečný verdikt teda za tri.... celý text