NathalieVerdun
přečtené 521
Hadí princ
2011,
Elizabeth Hoyt
Simon, 6. vikomt Iddesleigh. Vybavili sa mi štyri veci: padlý anjel Islington z Nikdekoľvek; Flavian Arnott, vikomt Ponsonby od Mary Balogh (nič neberie vážne, cynický a svetácky); sčasti Valmont; a napokon Hrbáč Lagardère, tiež postupne mstiaci smrť svojho druha ako Simon brata. Veľmi zaujímavé pre mňa bolo, že sa v knihe opakovane zmieňoval Domenico Angelo, vyhlásený šermiarsky majster z Talianska - niečo mi to pripomenulo, možno Mallorenovcov...? Dcára námorneho kapitána menom Lucy. Ten sluha, Hedges, celkom originálny, to jeho frflanie stálo zato. Atmosféra, prostredie, pančucháče, tricorny a svietniky, skoro ako by na mňa naozaj dýchlo 18. storočie, za to klobúk dolu. Ale len v prvej tretine. Potom sa to nejak vytratilo a mala som dojem, že autorka sa skoro ospravedlňuje za to, že musí svojho hrdinu nechať vystupovať v barokových kulisách. Lord Walker síce nepôsobil príliš sympaticky, ale tá jeho smrť teda bola silné kafé. Jamesa Quincyho som zase nakoniec začala ľutovať. A Christian Fletcher..., trochu to Simonovi zazlievam: veď ten chlapec nemôže za hriechy svojho otca, tak prečo má ísť do exilu?! Myslela som si, že sa to vysporiada nejak inak a on zostane Simonovým chránencom a rodinným priateľom... A obzvlášť, keď sme v roku 1760, kedy boli odkázaní len na plachetnice a plavby do Ameriky naozaj neboli niečím bezpečným. Dlho som si kládla otázku, čím Simon patrí k agrárnikom, ale ruže mi teda nenapadli, ...a ono sa to k nemu napokon celkom hodí. Sú knihy, ktorým dám 4hv., lebo sú kvalitne napísané, ale aj tak na ne rýchlo zabudnem, neprinášajú totižto v celku nič nového - ale nemyslím si, že aj toto bude ten prípad - hoci anotácia vyznieva klišoidne, príbeh klišoidný nie je: Simon Iddesleigh, jeho pomsta a tie súboje mali proste niečo do seba...... celý text
