zuvacka komentáře u knih

Komentár pochádza od môjho manžela po prečítaní oboch dielov, nič lepšie by som však nenapísala...
Emanuel Rádl je vyštudovaný biológ (bol docentom zoológie) a na filozofiu presedlal neskôr. Možno aj vďaka tomu "hovorí rečou môjho kmeňa". Vysvetľuje veci zrozumiteľne. Dokáže sa prehrýzť náročnými a občas zahmlievajúcimi pojmami, ktoré páni filozofi používajú a vyložiť, o čo ktorému filozofovi išlo. V predhovore tvrdí, že sa to snaží robiť tak, aby to pochopila aj jeho mamka - predavačka.
Svoje Dejiny filozofie napísal v roku 1933. Bol to masarykovec a jeho Dejiny sú trochu starosvetské. Prekvapivo je to plus. Na jednu stranu je možné mať od jeho práce istý odstup. Je možné posúdiť, u ktorých vecí odhadol správne, kam sa vývoj uberie a u ktorých sa mýlil. Na druhú stranu je osviežujúce, že jeho práca má istý odstup od našej doby. Nebojí sa kriticky uvažovať o veciach, ktoré dnes považujeme za dogmy.
Rádlovi sa rozhodne nedá vytknúť, že "nie je ani studený, ani horúci". Nepodáva suché fakty, ale zaujíma k ním stanovisko. Vďaka tomu sa s ním dá skvelo pohádať. (Napríklad ako exkatolík občas pripisuje katolíkom aj veci, za ktoré nemôžu.) Ale tým, že nepodáva iba výklad dobovej filozofie, ale rozlišuje, čo je vo filozofii dobré a čo je deštruktívne, robí presne to, kvôli čomu sa filozofia má robiť. V mnohých situáciách triafa veľmi presne. Napríklad vie dobre vysvetliť, kam vedie marxizmus, nemecký nacizmus či taliansky fašizmus spolu s detailami ohľadom toho, odkiaľ tieto smery čerpali nápady. V jeho dobe rozhodne nebolo priveľa ľudí, ktorí by vedeli vo všetkých troch prípadoch odhadnúť, popísať a vysvetliť zlo, ktoré tieto smery skrývajú. To, že sa Rádl neuspokojil iba s popisom náuk, ale zaujíma postoj, mu preto slúži ku cti. To, že sa popri tom človek dozvie, v čom bol uletený Schopenhauer, že Goethe bol síce slávny filozof, ale vedecký diletant a že Abélard bol hňup (nuž...), je bonus.
O niektorých veciach, o ktorých dnes vieme, Rádl vedieť nemohol. V čase, keď dielo písal, ešte nikto netušil o veľkom tresku, o tom, ako fungujú chromozómy, o kybernetike a virtuálnom priestore, kvantová fyzika bola tiež iba v plienkach. Celkom by som sa potešil, keby niekto dokázal napísať podobnú vec, ako sú Rádlove Dějiny filosofie, dnes.

1 28.02.2021

Úryvok o Dominikovi - "Když se takto těšil z objetí se sličnou Rachel, Lia to nemohla snésti, začala naň naléhati, dokud k ní nevešel, nezplodil s ní mnoho děti a neohlušil v ní tak pocit její hanby pro krhavé oči."
Vysvetenie -BI. Jordán přirovnal Jakoba k sv. Dominiku. Sličná Rachel tu značí dosavadní skrytý světcův život v řeholní kapitule, Lia představuje jeho pozdější požehnanou činnost kazatelskou, jíž získal či zplodil Církvi a Bohu velký počet hříšníků."
Ja týchto stredovekých kazateľov proste žeriem. Aký duch je schopný vymyslieť takéto biblické prirovnanie!

1 17.02.2021

Originálne. Ťažko inak krátko zhrnúť túto zbierku esejí.
Jej názov vychádza z myšlienky, že Poľsko (a podobne hádam aj Čechy a Slovensko) musí mať odvahu nájsť si vlastnú, neokopírovanú verziu svojej budúcnosti v Európe, lebo: "Polsko nezapadá ani do legendy osvícenectvi s jeho příběhem o triumfech nové doby, která drží na uzdě divoké iracionalní živly Východu, ani do druhé legendy ve slovansko-byzantské podobě, která bojuje s pýchou a zkažeností západního světa a jejiž trvání v souladu s proroctvím sv. Pavla zadržuje nástup posledních časů. (2 Sol 7-8).
A táto originálna myšlienka v knihe nie je sama:
"Odpor k národní martyrologii se mi jeví jako odvracená strana mlčení, jaké se rozhostilo, jakmile padla otázka..: Za co je liberál ochoten položit život?...Upřimná odpověď na otázku zní: "Za nic." A odpověď na otázku: "Co se s tím dá dělat?" je - tvářit se, že problém neexistuje. ... A když otázku vyhrotíme na úroveň paradoxu: můžeme být společností schopnou platit daně, budeme-li pohrdat hrdiny, kteří byli ochotni za svou vlast zemřít?"
----------
"Zatimco základem šílených myšlenek 20. století byla zešílivší společnost, vycházeji ty současné z egoismu. Jako dobrý přiklad mohou posloužit eugenické praktiky. Kdysi vzkvétaly ve jménu dokonalé rasy, dnes jsou zastávany ve jménu nekomplikovaného života jednotlivců."
----------
"Ve srovnaní s tím, co od svých svěřenců vyžaduje průmerný instruktor v posilovně, jsou takoví kartuziáni úplní hedonici!"

1 15.02.2021

Občas je to náročné, občas trochu opakujúce sa (ako prednášky na tú istú tému) - oboje už tak s prednáškami býva. Jedna z najlepších vecí, ktorú som si z knihy odniesla do praxe bola "teze o důležitosti rozbití sekundárních kruhových mechanismů.... psychoterapie jako prolomení takzvaných „feedback mechanisms” (mechanismů zpětné vazby).
Abychom přetrhli všechny tyto neblahé kruhy, o nichž byla řeč, jako první věc je nutno vzít vítr z plachet očekávací úzkosti, z níž záporné stavy vyplývají. Právě to je úkol, který má obstarat paradoxní intence...Ta může být definována jako postup, v jehož rámci se pacientům dodává odvaha, aby dělali nebo si přáli dělat právě ty věci, jichž se bojí – dokonce s vyplazeným jazykem. Skutečně, „integrálním prvkem paradoxní intence je osvobozující vyvolávání humoru”.
Musím povedať, že to funguje - stačí mi povedať si s vyplazeným jazykom: "zajtra to celé totálne pokazím" a tak nejak si pripadám ako človek, čo sa trápi hlúposťami :-)

1 14.02.2021

Veľmi dobre napísaná rodová história, hustý, koncentrovaný text plný postrehov a plnokrvných postav.

1 10.03.2020

Husté a originálne. Kombinácia týchto dvoch vecí sa nevyskytuje veľmi často.

1 21.10.2019

"Tak co na mne milujes, zeptal se znovu, to me opravdu zajima. Konecne te neco zajima, zabrucela jsem, miluju barvu tvoji kuze, tvuj hlas, chuzi a zpusob jakym si zapalujes cigaretu, vedela jsem, ze ho muj ubohy a nahodily vycet zklame, ale on se posmesne usklibl, jestli v tobe takove malickosti budi tak velkou lasku, co teprve az narazis na nekoho opravdu mimoradnyho. A ja na to, kdyby tak velikost lasky zavisela na vlastnostech toho, koho milujes, a pomyslela jsem na Joniho... Arje vypadal otravene, nedostal davku, kterou tak potreboval, moje laska totiz nijak nesouvisela s tim, jaky je, takze mu nelichotila ani o nem nic nerikala, bylo mu zatezko vzdat se prava byt milovan z tech spravnych duvodu, myslim si, ze mi proste jeste nerozumis, rekl, jsi tak zabrana do toho, co ode mne dostavas a nedostavas, ze me nevidis takovyho, jaky jsem bez tebe, a ja mu rekla, to je pravda."

1 30.05.2019

Citát: "Postel mám u okna a za oknem je New York.
Vidím město veliké, jehož sláva se mě netýká! Usínám."

1 29.05.2019

"Bůh nám dává dost na to, abychom se mohli ptát a doufat, ne dost na to, abychom se mohli domahát a přít." str.139

18.04.2024

Ratzinger štandardne výborný.
Urs von Balthasar nepríjemne prekvapil hláškou, že vetu 'Ja som cesta', Ježiš s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nevyslovil...
Ale inak bol pre Ježiša plný nadšenia. Vôbec však neargumentoval klasikmi ako Akvinským, skôr všetkými možnými filozofmi a pod. Čo je vlastne príznačné.

04.04.2024

Za mňa jeden z najlepších životopisov od autora. Začala som čítať bez predstavy ako to ten František Xaverský dokázal a teraz mám dojem, že je to predstaviteľné, uveriteľné a akosi - reálne. A bavilo ma to.

03.04.2024

Citát:
"... už v spôsobe zaobchádzania s chlapcami sa musí prejavovať to, čo don Bosko nazval láskavosťou. To však preňho nestačí. On robil ešte čosi viac a čosi viac aj požadoval: Tvrdí, že sa treba zdržovať medzi chlapcami: «Treba byť medzi nimi, účastniť sa na ich hrách.»
Ba žiada ešte čosi ťažšie: milovať to, čo majú radi chlapci.
Svojim saleziánom hovorieval: «Vychovávatelia nech milujú to, čo sa páči chlapcom, a chlapci budú milovať to, čo sa páči vychovávateľom.» Vo sne z r. 1884 vysvetľuje, že chlapci, ak «sa cítia milovaní v prijemných veciach, a to účasťou vychovávateľov na ich chlapčenských zábavách, naučia sa vidieť lásku aj vo veciach, ktoré sa im prirodzene páčia menej, ako je disciplína, štúdium atd'.»

03.12.2023

(SPOILER) SPOILER ALERT!
Bolo pre mňa zaujímavé ako veľmi chcel sa stať námorníkom - pod vplyvom verneoviek a podobnej literatúry. Bol pritom chudý, slabý, neduživý, nepraktický romantik. Nezaujímala ho praktická stránka veci, ako to funguje, ale skôr ako to vyzerá, aké majú oblečenie a pod, a to ešte aj na lodi. Ale nevzdal sa, asi silný idealista. Veľa dal na zdanie, pretvaroval sa pred otcom akýže je bohatý námornik. Veľakrát sa mu skôr pošťastilo alebo sa nad nim zľutovali rybári. Ale veľakrát ho aj obabrali. Tieto obrazy boli zaujímavé, aj keď skôr také - tam som prišiel, to sa stalo. Život medzi pracujúcou spodinou, v chudobe. Aj medzi zlatokopmi na Urale. Na to že bol take tintítko, nakoniec veľa prešiel - Odesu, Baku a pod. Končí to tým, ako ho za revolučnú činnosť vzali do cárskeho väzenia. (Samozrejme, edícia sa nezaprie...) Ale to väzenie bolo veľmi benevolentné pre politických väzňov, chodili na prechádzky, strážnik im chodil na nákupy. Asi sa ten jeho romantizmus a idealizmus neskoršie zrazil s reálnym socializmom.

03.08.2023

Rozumiem, že kniha tohoto druhu musí byť napísaná triezvo. Poháňala ma však zvedavosť niečo sa dozvedieť a keďže legendy sa nepatria, zostalo skôr pri ich spochybňovaní a sumarizácii histórie kultu, existujúcich sôch, obrazov či web stránok. Niežeby to nebolo cenné, len človek nezistí z čohože to nadšenie pre Luciu, pre tvorbu toľkých diel súvisiacich s ňou, vlastne pramení.

Citát:
"Jak vysvetlit úctu ke svaté Lucii v protestantském Švédsku? Ačkoli protestantizmus nezná žádné uctívaní svatých, každoročně procházejí ve Švédsku o dies natalis svaté Lucie, 13.12., krajem bíle oděné dívky s korunou ze svíček na hlavě. I když, jak jsme řekli, je Švédsko po staletí protestantskou zemí a bylo zde zvykem ničit vše, co bylo spojeno s katolickým vyznáním, přesto, jak informuje Oloph Odenius, profesor teologie a švédský filosof, existuje mnoho dokumentů týkajících se svaté Lucie ze Syrakus. V 15. století byla za Gustava I. Vasy ve Švédsku zavedena luteránská reforma a z této doby také pochází mnoho pergamenových archiválií týkajících se oficia svaté Lucie."

21.07.2023

Príliš dobré, aby som si to neoskenovala.
https://www.smnd.sk/zuvacka/Evely Louis - Otce nas.doc

Citát:
"Zmysel obetovania je v tom, že sa máme zbaviť kusu toho brnenia, čo nás chráni pred Bohom. Keď za starých časov obetovali vola alebo býka, obetovali nástroj potrebný k práci. To znači­lo: »Pane, verím, že ty si mi potrebnejší ešte aj na ťahanie môjho pluhu, ako tento vôl, ktorého ti obe­tujem. Verím, že ty ma môžeš lepšie chrániť proti nešťastiu ako moje peniaze, moje bohatstvo, ako moja zbroj, ako všetko to, čo len by som si mohol vydumať ja na svoju obranu. Radšej skladám na teba starosť o svoj život!"

13.02.2023

Na začiatku silné, zvlášť keď autor opisoval život Ditty ako dieťaťa alebo detí vôbec. Na konci priveľa proletársko-socialistickej propagady.

SPOILER ALERT!
Nemôžem si pomôcť, ale to svoje prvé dieťa opustiť nemusela. Veď len chcela ísť do veľkého mesta, preč od rečí dediny. Niežeby bolesť z ohovárania nebola reálna, ale zbaviť sa jej za cenu spôsobenia bolesti niekomu ďalšiemu, navyše vlastnému dieťaťu, kojiť v meste cudzie deti namiesto svojho, nebola dobrá voľba. A že ju Lars Peter v tom podporoval bolo pre mňa sklamaním.

Neobyčajná kniha. Netušila som, že ma bude tak baviť čítať o obyčajnych veciach, ale hneď po prvej kapitole, kde ma to ešte nudilo, som sa neuveriteľne chytila. Riešenie vzťahovej detektívky mladého páru, podobnej vzťahovej detektívky v rodine dědečka, zrada, nepochopenie, sťahovanie, cestovanie, život... Plus - ľudia boli zlí a krutí asi vždy, ale občas som im ten ich spôsob života, rybárčenie, jazdu na koňoch, či prírodu vyložene závidela.
Kniha má pokračovanie - Detské roky Bagrova - vnuka, odporúčam prečítať naraz, niektoré osudy sa uzavrú až v druhej.
Predhovor naopak odporúčam preskočiť - to sa týka všetkých kníh z tejto edície...

Citáty:
"Kdyby jí byl někdo řekl, že zde bude žít trvale až do stáří a že tu dokonce zemře, nevěřila by tomu a byla by na to upřímně řekla, že to raději zemře hned… Jenže člověk si zvykne na všechno a vydrží všechno, co pro něho Bůh přichystá."
--------------------
"V těžkých dobách, kdy Sofja Nikolavna tolik duševně trpěla a tělesně strádala, cítila se neustále obklopena upřímnou láskou a obětavostí Alexeje Stěpanyče. Konflikty, k nimž zpravidla dochází v běžném životě mezi dvěma tak různými povahami, v té době přestaly, a i když k nim třeba důvody byly, nemohli si jich všímat. Při oběhu velkých peněz není drobné vidět. Za mimořádných okolností, ve vážných chvílích, platí jen velké mince, kdežto běžné výdaje se za klidného života většinou platí drobnými.
Alexej Stěpanyč měl dostatek velkých mincí, zato drobné mu často chyběly. Když člověk při pohledu na utrpení či nebezpečí, ohrožující zdraví a život milované bytosti sám trpí celou duší, zapomíná na spánek, na klid i na jídlo, zapomíná sám na sebe, když má nervy napnuty a překonává sám sebe, – tehdy není čas na nějaké požadavky, drobné pozornosti, starání a obskakování. Potom však doba otřesných událostí mine, všechno se zase uklidní, napjaté nervy povolí a člověk je zase tím, čím je; krev a tělo, hmotný život se svou všedností se hlásí o svá práva, zvyky opět nabývají své ztracené moci a nastává doba oněch zmíněných požadavků, pozorností, úsluh a obskakování a všelijakých nepatrných maličkostí, z nichž je utkán skutečný, obyčejný život."

29.12.2022

Jedným slovom by som to asi nazvala "čarovné". Udalosti popisované očami veľmi inteligentného chlapca. Keďže si neviem predstaviť aké to je jazdiť na ruských saniach, ako sa kedysi bývalo, ako sa koče dostávali na druhú stranu riek atď, veľmi som ocenila autorov spôsob rozprávania - pozoruje to ako prvýkrát, dáva detské otázky, a ja neznalá, by som veru dávala rovnaké. Ešte lepšie je to pri vzťahoch v rodine, najprv intuitívne zisťuje problém a potom pátra, čo je vo veci, len s náznakmi, lebo dieťaťu nikto nič nevysvetľuje. A čitateľ dostáva presný obrázok ľudí, ktorí spolu zápasia alebo si len nerozumejú, robia chyby, aj si odpúšťajú. Detskými očami zisťuje prečo ľudia v meste a na dedine žijú tak inak, zisťuje, ktorí ho majú radi a ktorí nie. Ešte musím spomenúť, že v porovnaní s modernými románmi sa to vyvíjalo nečakaným smerom, žiadne klasické zvraty, ale nečakaný vývoj postáv a deja. Možno preto, že šlo o reálny život? Bolo to skoro ako antická tragédia na malom priestore. A záverečná udalosť ma úplne dostala. Pritom to nebolo nič pesimistické, skôr šlo len o udalosti, ktoré sa odohrávali pred chlapcom, ktorý im ani celkom nerozumel. Zato úplne naplno prežíval svoje radosti pri rybolove, knihách a pozorovaní. Čarovné.

Citáty:
"Má fantazie přede mnou načrtla nový, ještě strašnější obraz umírajícího dědečka. A tento obraz jsem měl neustále před očima. Uvědomil jsem si, jak bezmezné musí být utrpení, když o něm nelze říci slovíčko lidem okolo, protože člověk již nemůže mluvit."
-----------------
"Cestování je báječná věc! Má úžasně uklidňující a léčivou moc. Vytrhne člověka naráz z dosavadního prostředí, ať již příjemného či nepříjemného, z pestrého denního shonu, jenž ho neustále spoustou věcí rozptyluje, a soustředí jeho myšlenky a pocity na malý svět cestovního kočáru, zaměří jeho pozornost nejprve jen na jeho osobu, potom na vzpomínky z minula a nakonec na sny a naděje do budoucna. A to všechno se děje v pohodě a klidu, bez jakéhokoli shonu a spěchu."

29.12.2022

Kniha má podľa mňa všetky výhody aj nevýhody moderného životopisu. Drží sa pri zemi, krotí všetko preháňanie, našťastie pri všetkej tej snahe, nedokáže zakryť Františkinu radikálnosť. A tá teda bola vlastne ohromujúca.

Pobavil ma citát ukazujúci Františkin realizmus :
"Osoby, které chtějí přijmout způsob života oblátek, musí v sobě spojovat následující vlastnosti:
...mít mužnou odvahu, mírumilovný humor nebo alespoň aby se uměly krotit ve svých náladách." ;-)

24.09.2022

Čítať túto knihu je ako vojsť do hlavy niekoho s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Na nepretržité umývanie rúk má ten človek logické, nepriestrelné dôvody. Hlavný hrdina podobne pozoruje a hodnotí chovanie okolia, či sedí do takej alebo onakej formy (mladej modernej alebo obstarožnej klasickej). Nutkavé porovnávanie, stále vzťahovanie, perfekcionistické hodnotenie či je forma správna a bystré odhaľovanie každého jej narušenia... Všetko to vyzerá veľmi logicky, racionálne, ale vlastne je celé mimo, je bláznivé. V istom zmysle fascinujúce čítanie.
-----------
Citát:
"Kdyby mě tady potmě na chodbě někdo přistihl, jakpak bych vysvětloval, co tu dělám? Jakými cestami dospívá člověk ke klikatým a nenormálním cestičkám? Normálnost je provazochodcem nad propastí nenormálnosti. Co utajeného bláznovství obsahuje docela obyčejný pořádek – sám nevíš, kdy a jak tě běh událostí přivede k únosu čeledína a útěku do polí."

03.09.2022