Shindo komentáře u knih
Zaujímavá kniha, ktorá sa ľahko číta. Je však pravda, že často podaná jednostranne - ide o náboženskú literatúru a autor je sám kapucín, takže na kritické zhodnotenie tu tak nejak neostáva miesto. Pred rokmi som bol z knihy hotový, teraz sa na ňu pozerám s istým odstupom (nedávno som kdesi napríklad počul, vraj Pio si stigmy spôsobil sám, ktovie, či je to pravda). Aj tak ide o charizmatickú osobnosť, ktorá pre niekoho môže byť inšpiráciou.
Milé, krátke a sympatické zamyslenia, ktoré je treba dávkovať ako tabletky, max. 1-2 denne. Citát na úvod, potom zamyslenie a na záver veta - dve o tom, čo patrí k radosti ľudskej duše. Poteší, no aj privedie k zamysleniu.
Maxove knihy mám rád. Táto je krátka, čtivá, možno ju dávkovať postupne aj zhltnúť za pár hodín a neomrzí ani pri opakovanom čítaní. Pri mnohých "prípadoch" som sa chytal za hlavu, aké absurdity sú ľudia schopní urobiť.
Ako "liečiteľa duše", záujemcu o medicínsku hypnózu a fanušika Maxovych kníh ma Hypnóza potešila, hoci som sa niektorými pasážami musel prehrýzť. Je to odborný text (knižne vydaná habilitačná práca), nie bežná populárno-náučná kniha, je teda dobré ak má človek aspoň aké-také povedomie o tom, o čom autor točí. Samozrejmosťou je aj slušná bibliografia.
Kniha ma zaujala aj preto, lebo jedným z jej oponentov bol aj môj bývalý docent, človek, ktorého si ešte aj dnes nesmierne vážim.
Síce takmer polovicu knihy tvorí podrobný úvod a zvyšok spisy "len" od troch autorov, no aj tak je veľmi dobre spracovaná a obsahuje aj niekoľko komentárov a slušnú bibliografiu. Ak sa zaujímate o zen (či už teoreticky alebo prakticky), oplatí sa. Zasa som sa niečo dozvedel.
Z knihy som mal zmiešané pocity. Popis účinkov peyotlu, mastí a iných vecí bol zaujímavý, v knihe bolo viacero inšpiratívnych myšlienok a jašteričiek mi prišlo ľúto. S knihou ako celkom som sa však nejak nestotožnil. Uvidím, až si Castanedu bližšie naštudujem.
Rovnako ako Úvod do psychológie, aj toto je naozaj slabá kniha, ktorú by som záujemcovi o psychológiu fakt neodporúčal. Dokonca mám pocit, že v oboch spomenutých knihách sa opakujú celé pasáže.
Vraj úvod do psychológie, ako hovorí samotný názov. Úvod však naozaj stručný, miestami som mal pocit, že pozliepaný kde - tu z kadejakých nazbieraných poznatkov, bez akejsi ucelenejšej štruktúry. Na trhu nájdete aj omnoho lepšie.
Dosť dobre napísaná kniha, ktorá vysvetľuje aj tak nudný a nezáživný odbor ako metodológia dostatočne zrozumiteľnou formou. Ferjenčík bol jeden z mála autorov, ku ktorým som sa v prípade potreby vracal aj po skončení štúdia.
Neviem. Ako poctivý lovecraftián som samozrejme dal šancu aj E.A. Poeovi, kedže som od neho dovtedy poznal len Havrana. Možno to bolo výberom prvej knihy, prekladom alebo niečím iným, no z tejto knihy som mal zmiešané pocity. Bola písaná štýlom, ktorý pri dnešných hororoch už asi len tak niekoho nevydesí (čo je vzhľadom k dobe vzniku knihy logické, vtedy človeka desili iné veci), niektoré poviedky teda vyzneli archaicky až úsmevne. Aj tak si myslím, že v dobrom prostredí a s dobrým soundtrackom (odporúčam Nox Arcanu, tá pri svojej tvorbe čerpala priamo aj z E.A. Poa) urobí knižka svoju prácu.
Povinné čítanie, ktoré som narozdiel od mnohých iných mal celkom rád a tuším ešte aj dnes sa mi povaľuje doma vydanie Hájnikovej ženy z dôb dávno minulých.
Zbierka deviatich poviedok. Niektoré ma iritovali, s inými som sa celkom nestotožnil, no celkovo som mal pocit, že mnohé z nich sú s otvoreným koncom a nútia čitateľa uvažovať. Možno práve to bol ten dôvod, prečo ma Salingerova tvorba zaujala. Každopádne sa na jeho tvorbu musí človek naozaj "naladiť"
Dobre spracovaná kniha na tému, ktorá je na Slovensku žiaľ asi ešte pekne pozadu v porovnaní so zahraničím.
Knihu som našiel na povale u známych ešte pred pár rokmi. Nakopla vtedy, nakopne aj dnes a hoci už má svoje roky a nie všetko z nej možno brať ako aktuálne, myšlienky sú nadčasové.
Len škoda, že sa Daleovej popularity chytili kadejakí paraziti, ktorí pod hlavičkou "Dale Carnegie and Associates" profitujú na jeho mene a vydávajú kdejaké pseudomotivačné knihy.
(Zámerné?) miešanie ezoteriky a katolicizmu, možno snaha upútať. Kým Piata hora ma ešte dávnejšie zaujala, po tomto som nejak prestal Coelhovej tvorbe venovať pozornosť. Viem, že mnohí sú z neho úplne hotoví, mňa však jeho tvorba nijak výraznejšie nezaujala, ani nezanechala dlhodobejjší dojem. O tejto knihe to platí dvojnásobne - ku kávičke na jedno prečítanie je to oukej, potom radšej venovať niekomu inému.
Stručný prehľad zenu od začiatkov až po súčasnosť, menovite teda Sótó líniu Deshimaru - Kaisen. Hoci mi autor príde vo svete zenu dosť kontroverzný a mám pocit, že okolo neho pomaly ale isto vzniká kult osobnosti na úkor samotného učenia, kniha sa čítala dobre a ešte v mojich "zenových začiatkoch" mi celkom pomohla a motivovala na ceste.
Aj tak celkom nechápem, prečo je kniha zaradená medzi New Age.
Som síce buddhista a svojho času som mal niečo do činenia aj s dzogčhenom a lucidnými snami, jóga snu je však vec, ktorá - ak ste ako ja a nemáte "nadanie na lucidné snenie" - vyžaduje veľkú mieru sústredenia, odhodlania a schopnosti vizualizácie, dohľad skúseného učiteľa a nesadne každému. Aj tak je to dobrý sprievodca tým, čo je "za stenou spánku". Autor navyše v tejto oblasti konfrontuje poznatky súčasnej psychológie o spánku a snoch. Či už jógu snu a spánku praktikujete alebo nie, knihu sa oplatí prečítat.
Prvotné nadšenie opadlo, zrejme som od knihy čakal viac. Po tom, čo som sa začítal, si ma však získala. Zen mi je blízky a hoci Kerouacovi vytýkali, že sa v podstate len viezol na jeho vtedajšej popularite a to, čo v knihe prezentuje má so zenom ako takým pramálo spoločné, kniha aj tak zanechala dojem. Dielo o hľadaní, buddhizme na americký sposob a s odkazom na mnohých umelcov vtedajšej doby.
Šikovná brožúrka písaná formou otázok a odpovedí, také základy buddhizmu.
Podobná ako Buddha vchází do baru, tentokrát však pre dospelých. Je však rovnako čtivá ako predošlá kniha.