petgona komentáře u knih
Od tejto malej knizocky som necakala nic ohromujuce a ani som to nedostala. Takze sklamana som nebola. Kniha sa mi popravde velmi nepacila. Uvedomujem si, ze situacia zien skutocne v obdobi, v ktorom sa dej knihy odohrava, ine nebola a obvzlast nie na vidieku. No napriek tomu som nemala ani najmensie zlutovanie s hlavnou hrdinkou. Jej konanie, ci konanie inych postav mi bolo vrcholne nesympaticke.
Jedine co sa mi pacilo, a za to davam jednu hviezdicku, bolo prostredie a to ako ho autor podal.
Toto bola jedna z najlepsich knih, aku som v poslednej dobe citala. Vzdy som mala obavy zo "serioznej" literatury, a vacsinou opodstatnene, lebo vacsina ocenovanych a uznavanych diel ma k smrti nudia. Ale Nezabijajte vtacika ma skutocne dostalo. Tak krasne napisane, mala som pocit, ze sama kracam ulicami Maycombu. A co je najdolezitejsie, toto dielko ma prinutilo rozmyslat nad problematikou, ktora tu je riesena. Myslim si, ze by tato kniha mala byt zaradena do povinneho citania na skolach (namiesto niektorych ako napr taky Salinger), pretoze svojou temou je neustale aktualna a verim tomu, ze dokaze chytit za srdce aj teenegerov.
Bolo to zaujimave a miestami som sa aj uprimne zasmiala. Ale napriek tomu, ze bezne citam knihy po cesky, tato stara cestina mi dala celkom zabrat a nerozumela som uplne dokonale. Preto sa mi to necitalo velmi lahko.
Najprv som bola absolutne nadsena, kniha sa mi pacila ovela viac ako jednotka. Bolo to prekvapivo svizne a putavejsie - kym som citala, vobec som nevnimala svoje okolike. Az kym sa Kvothe nestretol s Felurian, od vtedy to islo dolu vodou. Hryzla som si nechty, cakajuc, kedy sa konecne preluskam cez risu vil, aby som sa dostala k nudnym ademcanom. Odtial som citala jedine preto, lebo som dufala, ze ma na konci caka aspon nejake rozuzlenie - aspon nejake odpovede na to mnozstvo otazok, ktore zostali nezodpovedane. Musim povedat, ze po skvelom rozbehu to bolo sklamanie.
Kedysi som tieto romanticke jednohubky citala ako na beziacom pase. Rodinu Malloryovcov som z nejakeho dovodu, ktory mi teraz unika, mala vtedy rada. Asi sa mi hadky medzi Jamesom a Anthonym zdali vtipne, ale - spoiler alert - nie su :D Nevadi, stale to povazujem za relaxacne citanie. Dokonca som sa aj par krat pousmiala nad hlupymi dialogmi a jednoduchou zapletkou. A z nostalgie som dala tomu dokonca aj hviezdicku.
Cervenak nesklamal. A dokonca vobec neprekazalo, ze 2. diel som citala skor ako 1. Aj tak som ani nahodou netusila, kto je za vsetkym. Velkym plusom je samozrejme aj to, ze autor si ocividne nastudoval realie a aj vdaka tomu je cely pribeh putavy.
Neda sa povedat, ze by som uplne zdielala nadsenie, ktore tato kniha vyvolala. Ano, pribeh ako taky sa mi pacil. Kvothea som si tiez oblubila, co sa mi nie vzdy stava, hoci som nebola celkom stotoznena s jeho posadnutostou s Dennou. Co mi vsak velmi prekazalo, bola zbytocna omacka. Dej by bol ovela sviznejsi a kniha by sa citala ovela lepsie. A negativnych komentov by jednoznacne ubudlo.
Kniha ma veľmi sklamala. Autor len reprodukoval a parafrázoval informácie, ktoré získal z historických prameňov. Jednu hviezdičku dávam len preto, že aj napriek tomu, že ma kniha vôbec neupútala, dozvedela som nejaké zaujímavé informácie.