netopýr088 komentáře u knih
Subjektívne ma autorov štýl stále bral kamsi do mojich vlastných myšlienok a odvádzal od knihy, objektívne však musím uznať, že štylisticky je to výborne zvládnutá kniha. Na prvý pohľad sa to tvári ako detektívka, ale na rozdiel od skutočnej žánrovej detektívky, to má silný existenciálny presah. V anotácii avizované napätie prenasledovania baskickými separatistami som v knihe síce zaznamenal, ale, iba ako tenučkú linku pomedzi nosný príbeh, vyjadrené skôr strachmi a úzkosťami hlavného hrdinu, než nejakými skutočnými tieňmi, a keby táto kniha nekončila útokom na protagonistu, asi by to bola linka úplne nedôležitá. A treba mi spomenúť pridanú hodnotu knihy, ktorou je dobre zvládnutá psychológia postáv, a to dokonca i tých, ktoré do deja veľmi nezasahujú.
Pravda sa pred nami odhaľuje, ale stále zostáva veľa nejasností nevypovedaných. Dobre napísané, aj ich-forma románu mi pripadá správne zvolená. Viac by som sa chcel dozvedieť o Ráchel, a očakával by som, že sa opäť zblíži s bratom, ale to je podľa mňa zámerne presunuté do literárneho priestoru za knihou, mimo knihu.
majstrovské poviedky, rôznorodé svojim štýlom i témou, ktoré hoci sa odohrávajú v nejakej nedávnej prítomnosti, pod nimi buble more histórie, alebo histórií. Za všetky vyzdvihnem poviedky: Přízrak z Rovenské, Potkan, Avestina a Dopisy z jiného světa. Do poviedkových kníh sa mi veľmi nechce, a tak si ich dávkujem postupne pomedzi romány, aby som ich vôbec poňal, a prečítal ich, ale túto som si naozaj užil.
zábavné to naozaj bolo, nepopieram, ale mi to celé prišlo nepravdepodobné. Bohužiaľ, pre mňa dosť málo, alebo táto kniha nie je pre mňa.
všetky poviedky v tejto knihe sú naozaj o láske, ale každá svojim originálnym spôsobom, plné erotickej symboliky, mystiky a aj sexuality, avšak tak umne uchopenej, že je to až krásne, vlastne strašné, ako napovedá názov knihy.
Túto knihu by mali naložiť do vesmírnej lode a poslať ju do vesmíru ako posolstvo o veľkej rodine, ktorou je celé ľudstvo, so všetkými svojimi radosťami a smútkami. Je to vynikajúce dielko vynikajúcej autorky, ktorá nezabúda na tajomstvá života, tie nevysvetliteľné drobnosti obklopujúce každého z nás. V tejto knihe sa aj zomiera ľahúčko so slzami vďaky v oboch kútikoch očí. A ešte je to napísané s obrovskou láskou k malému človeku. Krásne, krásne, krá...
Práve som dočítal a nemôžem sa zbaviť pocitu, že takéto dačo je aj nám treba, aby sa dnes písalo, na túto knihu nie je nikdy neskoro, ani dostatočne skoro. Práve včas, pán Tabucchi!
Len máloktorý spisovateľ dokáže zvliecť svoju dušu ako cibuľu a zostať pritom hlboko ľudský, hľadať pochopenie (hoci je obtiažne ho násť) pre tých, ktorí ho v rôznych obdobiach našich novodobých dejín nemali.
Dnes už nejde o to, či holokaust bol alebo nebol, ako tvrdia niektorí pochybovači, ale či hrozí, že
sa to zopakuje a ako tomu môžeme zabrániť. Odpoveďou je táto útla knižka. Pretože život je krehký.
Pretože smrťou jedného dieťaťa zomierajú celé generácie detí, ktorým nebolo umožnené sa narodiť.
Pretože ešte stále máme v sebe vôľu k dobrým skutkom, v tejto dobe, keď kostlivci vyliezajú z hrobov, takú dôležitú.
Filozofický román v pravom zmysle slova. Koncom dobrodružstva dobrodružstvo nekončí a poznanie môže byť rovnakou odysseou ako život sám. Kniha je plná nádherných nadčasových myšlienok, postavy k nám prehovárajú z hĺbky histórie, nestarnú a znovurodia sa až do dnešnej doby a predsa si kladú podobné otázky o láske, priateľstve, smrti ako my dnes.
ťažko sa verí, že autor už počas písania trpel nejakým typom kognitívnej disfunkcie, pretože toto dielko je svojbytné a obstojí medzi súčasnou produkciou i medzi autorovými ostatnými knihami. Bolo by naozaj škoda toto dielko nepublikovať, ako pre milovníkov Márquezovej tvorby, tak i pre literatúru všeobecne. Trochu som sa obával, že mi kniha pokazí dojem z autora, ale obavy boli zbytočné. Pekná kniha.
s výnimkou jedinej slabšej poviedky sa jedná o výborný výber, de Mello Andresenová je predovšetkým poetka, ale aj v poviedkach je silná, imaginatívna. krásna kniha
napísané je to naozaj dobre, ale všetko čo sa tu deje, je ľahko predvídateľné, vydržal som 150 strán, ale nakoniec som to s touto knihou vzdal...
asi si túto knihu nadinterpretujem, ale pre mňa ide o dielo, ktorým sa autor snaží komunikovať s rakúskou literatúrou, ktorá už od čias Thomasa Bernharda je plná spoločenskej kritiky, ale autor do toho vniesol sebe vlastné prvky.
za Nezměrný čas dávam 5*/3* Dávam za Dolcissimo, teda v priemere sú to hviezdy štyri. Bonaviri bol skvelý štylista, podotýkam. Teším sa na jeho druhú knihu...
súhlasím s užívateľkou Surikata, že štylisticky je to nuda, prečítal som asi sto strán a nadobudol som dojem, že hlavnou postavou je spisovateľka, všetko podstatné je totiž povedané v tzv. autorskej reči a postavy len bľabotajú. Ale umne to balansuje na hrane medzi bestselerom a brakom, ktoréže slová pre mňa nemajú pozitívnu konotáciu. Magický realizmus? Kdeže.
Poviedkové zbierky od p. Murakamiho sú nesúrodé, na ploche poviedky pre mňa naozaj nie je taký silný, ako napr. Saroyan, alebo Benedetti, ale niektoré jeho kratšie texty sú výborné. Vo mne tri vytŕčajú nad priemer knihy, Náhodný cestujúci, Záliv Hanalei, a Šinagawská opica. Inak preklepov je tam naozaj nadmieru...
Prvá kniha od toto autora, ktorú som bol schopný aj dočítať. Jednu hviezdu stŕham za príliš veľa heslovitých viet a rozkúskovaný dej. Zároveň je to asi posledná kniha, ktorú od Stanišića čítam...
Je nanajvýš zrejmé, že sa jedná o autorovu najranejšiu do češtiny preloženú prózu, pretože čítať jeho neskoršie romány a čítať toto je citeľný rozdiel. Autor tu ešte naplno nerozvinul svoj potenciál, ale niečo do seba to malo, aj keď ku koncu tomu došli náboje.
Neodkladám knihu sklamaný, ale naozaj sa jedná o jeho najslabšiu knihu...hodnotenie v tomto neklame.
váham medzi tromi a štyrmi hviezdičkami...už dlho som sa pri knihe tak nenasmial, ale môj zážitok bol narušený autorovým vsúvaním názvov literárnych diel do textu, čo nenormálne kazilo štýl knihy.