netopýr088 komentáře u knih

príbeh človeka, ktorý sa vráti do svojho rodného mesta, a ostane uviaznutý v neistote akéhosi čakania na ,,Godota,, uprostred rozdelujúcej sa a k vojne sa blížiacej Európy, človeka, ktorý chce byť človekom v akejkoľvek dobe, nechce vytvárať konflikt ale aj tak sa nevyhne problémom v polarizujúcej sa spoločnosti. Hľadajúc chrám svojho detstva v ktorom je socha ,,starého pána,, držiaceho v dlani modrú loptu (svet), sa prepadáva do hĺbky svojej duše aj do bahna spoločnosti, pocíti rozčarovanie, ktoré nastane v hľadanom kostole, kde nič nie je, ako si to pamätá, Boh už nedrží svet vo svojich rukách. A do toho polárna žiara ako predzvesť vojnou horiacich horizontov a veľa veľa ďalších symbolov. Hlboká kniha.

2 03.07.2020

malá, ale hutná kniha, s vlastnou atmosférou.

2 26.05.2020

Nanajvýš chlapská výpoveď, ktorá však neplynie na povrchu, ale ukazuje širokú škálu prežívania a pocitov jedného starnúceho muža, ktorý sa musí konfrontovať s minulosťou obávaného zabijaka, ale ktorý túži po zmene, avšak hrdosť a dôstojnosť mu kladú odpor otázkami o zmysle života, priateľstva a žiarlivosti na minulosť manželkinu. Príbeh je popretkávaný poetickou drobnokresbou podporenou výborným prekladom. Zimomriavky po tele i po duši, takéto knihy čítam naozaj rád.

2 26.05.2020

Výborne napísané, výborná téma, seversky úprimné.

2 03.03.2020

Canudos není jediný příběh, je to souhrn příběhů.
Použitím týchto slov v priamej reči v románe Válka na konci světa, sám autor vystihol
román samotný.
Kniha nám predstavuje množstvo postáv, ktorých príbehy sa vyvíjajú, prepletajú a striedajú v deji, a vytvárajú tak komplexný pohľad na jednu revolúciu z raných dejín Brazílskej republiky. Osobne nemám v knihách rád opisy politickej situácie, ale tu sa v tej mäteži kladú dôležité otázky, o idealizme a fanatizme predstaviteľov cirkví, armády, politických strán, a odhaľujú sa manipulácie s verejnou mienkou. Takmer každá postava si v sebe nesie svoj vlastný ideál o svojom svete a je ochotná pre lepší život život položiť, ale je tu ponechaný priestor aj pre zbabelosť, neveru, rozčarovanie i lásku. Vargas Llosa je majster, a napísal román, ktorý má nadčasovú platnosť, aj v dnešnej dobe, keď nám rôzni fanatici opäť pochodujú popred obloky!

2 07.02.2020

Výborná mystifikácia amerických dejín, práca s ilúziou a drobnokresba hlavných postáv. Autor nepriamo priznáva, prostredníctvom Ridgewaya, (ktorý mimochodom, je zobrazený veľmi ľudsky, čo u afroamerického autora je skvelý počin), že s témou skutočnej podzemnej železnice, narába veľmi voľne. A celé to aj tak dáva zmysel. Skvelý autor, mizerný matematik. najprv má Corin pozemok pri chatrči 3 metre štvorcové a potom 3x3metre :-) ale to je len malá milá chybička. Teším sa na ďalšie knihy autora!

2 16.11.2019

Toto je aká krása? výborná kniha o tom, čo znamená byť iný, čo musíme obetovať , aby sme splynuli s ostatnými, aj o tom, že cesta ku šťastiu vedie cez prijatie samého seba. Odporúčam.

1 11.04.2024

útle, ale mnohovrstevnaté dielko.
o žene, ktorá sa po páde do vodopádu zobudí v Kareninom doráňanom tele, v dome s domnelým manželom-spisovateľom, ktorý otvorene prizná, že si ju zobral pre peniaze, ktoré má zdediť. Ana Teresa Pereira stavia na mystériu straty pamäti a necháva na čitateľovi, aký príbeh číta. Za mňa jedna pasáž, ktorá mi celú vec objasnila. v prvej a poslednej kapitole nám ATP premieta film Biele noci takto: ...pak závěrečný zápas mezi mladou ženou v bílém habitu a mladou ženou v červených šatech...Kdysi jsem si myslela, že všechny příběhy jsou jeden jediný, zápas mezi dobrým a padlým andělem, a vždycky na pokraji propasti. Ale byl tu i druhý příběh, o dívce, která se zamiluje do muže v domě prostoupeném stínem jiné ženy.

Karen je tak výsledkom boja. A ktovie, čo sa vlastne prihodilo pri vodopáde? A možno je ten vodopád len alegóriou svadobného závoja, a strata pamäti inotají iné straty? A prečo Karen miluje práve červenú? Ktohovie?

1 17.12.2023

Ako som u Lenzových kníh zvyknutý, mnohé je tu symbolom dačoho iného. Tu je hlavnou témou vlasť, tá pôvodná stratená a tá nová, a v neposlednom rade tá spomienková. Nečíta sa to ľahko, ale je to bomba! Dal som ju čítať ľuďom v miestnom bookclube, tak som zvedavý, čo na to povedia. Zatiaľ však najmenej čitateľná autorova kniha.

1 14.11.2023

Ťažko zaraditelné dielko, bol by to cestopis, keby to nebol román, a bola by to zbierka poviedok, keby to nebola báseň, ale samo osebe je to KRÁSA nevídaná, hlavnou postavou sú tu ,,Jastrabie,, ostrovy so svojimi ľuďmi a históriou. A veľryby.
Hor sa do odporúčaných

1 01.11.2023

najviac čierny humor je fakt, že túto knihu vydavateľstvo pripravilo ako darček na Vianoce. By ma zaujímalo, čo rodičia povedali doma v Anglicku...

1 01.11.2023

Akokoľvek nemám rád postmodernizmus, tak Gospodinov je objav tohto roka...

1 16.10.2023

ak hľadáte príbeh, tak je to skvelá kniha, ale ak čítate knihy pre to, ako sú napísané, bude to pre Vás sklamanie, podobne ako pre mňa. Prepáčte pani Melandri, ale ďalšiu knihu od Vás si už nezaobstarám.

1 18.08.2023

Z tejto knihy mrazí... pán Whitehead píše nie úplne čitateľne ( v ostatných jeho románoch tomu tak nie je), ale jeho vety sú znamenité, perfektný štýl a výborný preklad tomu dávajú tú správnu atmosféru. Priznám sa, že ja som Zónu jedna vnímal ako alegóriu na ľudské zlo. Tú myšlienku, ktorú vypichla užívateľka Tyet, dvakrát podčiarkujem, pretože som ju sem chcel prepísať aj ja.

1 03.06.2023

Čierne jazero je synonymum toho, čo nepoznáme vo vnútri toho druhého, niečo hlboko v ňom, čo zostáva skryté, hoci si návrávame, ako dobre svojich blízkych poznáme.

1 30.04.2023

Toho čo sa v tejto knihe a v románe Panství, ktorý tomuto (vraj voľne, a pritom nerozlučne) predchádza, je obrovská škála, v mnohovrstevnatom príbehu sledujeme nemalé množstvo postáv, a riešia sa tu dilemy náboženské, manželské, rodinné, obchodné... trochu mi vadilo, že sa k niektorým postavám autor vracal po dlhej dobe, a strácal som orientáciu, keďže som nad románom strávil 12dní. Nevadilo mi to však natoľko, aby som stŕhal hviezdičky. Záver knihy je naozaj majstrovský a filozoficky obohacujúci. odporúčam.

1 14.04.2023

čítal som dávno, doplním komentár ku mesačnému drevu. Ako človek, ktorý má skúsenosť s použitím mesačného dreva, musím konštatovať, že žiadne kúzelné vlastnosti nemá, rovnako plesnivie, rovnako chytá tvrdú hnilobu, rovnako ho žerú drevokazní hmyzáci, rovnako praská vysúšaním ako obyčajné drevo. Jediný rozdiel je v tom, že v dobe, keď som mal tú česť s ním pracovať, stál kubík mesačného 1000eur oproti 210eurám za m3 obyč. dreva. záver: nechávam na zvážení každého čitateľa, či mu tých cca. desať percent lepších vlastností stojí za 400 percent premietnutých v cene. Heslo: obyčajné drevo v suchom prostredí vydrží stovky rokov, čo viac od neho chcieť?

poslednou dobou nie som schopný dočítať knihu...

čítal som to kedysi dávno-dávno, ale zrkadlenia ostali...pre tých, čo čakajú báseň je to príliš esej a naopak, ale dobrá literatúra sa nedelí na žánre, ani na útvar. Tiež si ju vkladám do rubriky odporúčaných, ďakujem užívateľovi puml za pripomenutie.

Petterson je skvelý autor, ale asi nie je nutné prekladať od neho všetko... myslím že hodnotenie okolo 75% je adekvátne, ale nič by sa nestalo, keby som toto nečítal i keď silné momenty to malo. Nepredpokladám, že si budem dlho pamätať o čom to bolo, ako v prípade Poďme kradnúť kone, alebo Odmietam, ale na zahodenie to nie je.

1 26.01.2023