Naias komentáře u knih

Skvelé predstavenie. Spracované záživne, plné humoru, satiry a irónie. Kniha je obsiahla – ale nie rozvláčna – kvôli autorovým úvahám, dokazujúcim jeho dôvtip a pozorovací talent ľudských slabostí. Najviac sa mi páčilo, že Thackeray síce kritizuje všemožné neresti predovšetkým tzv. lepších ľudí, ale netvári sa ako mravokárca, ktorý je stelesnená cnosť. Keď sa prihovára čitateľovi, priznáva, že ani on nie je bez poškvrny. Napokon, pri svojom spôsobe života by to ťažko mohol poprieť. Ale nie je to len zžieravá kritika nedostatkov anglickej spoločnosti (Charlotte Brontë nazvala Thackerayov sarkazmus gréckym ohňom), autor sa občas nejakej postavy aj zastane, napríklad keď vysvetľuje, že Becky, nemajúc matku, ktorá by jej životného partnera zaobstarala, musí na rozdiel od iných dievčat vyvinúť v tomto smere vlastné úsilie, alebo že pre istú aristokratku je prirodzené vnímať samu seba ako nadradenú, keď ju o tom presviedčali celý život.
Román je síce bez hrdinu, ale točí sa v podstate okolo dvoch žien, Rebeccy Sharpovej a Amelie Sedlyovej. Zatiaľ čo Rebecca je veľmi bystrá, talentovaná, ambiciózna, pokrytecká a citovo plochá, Amelia je láskavá, úprimná, fádna a precitlivená. Rebecca vo svojej túžbe po prepychu a postavení ide (obrazne povedané) cez mŕtvoly a majstrovsky manipuluje svojím okolím, Amélia sa neodváži povedať husi bú a bezmocne sa necháva vláčiť prúdom. Ak autor zamýšľal, aby čitateľovi nebola sympatická ani jedna postava, tak u mňa mu to vyšlo. Rebekina bystrosť, neustály optimizmus a schopnosť vždy si poradiť mi imponovali, ale jej bezohľadnosť voči kupcom, od ktorých brala tovar na úver, nemieniac ho nikdy splatiť, som jej ako žena živiaca sa prácou zazlievala. Amelia by sa pre druhých rozkrájala, ale jej náročky pestovaná zaslepenosť a nulová snaha získať kontrolu nad svojimi citmi, čím si svoje utrpenie iba zhoršovala, ma rozčuľovali. Aj ostatní mali nejakú črtu, pre ktorú som si ich nemohla obľúbiť, hoci žiadna postava nebola iba čierna. Zaujímavé je, že zatiaľ čo povaha iných postáv sa vplyvom často dramatických udalostí v ich životoch menila, Amelia a Rebecca ostávali rovnaké.
Príbeh Trhu márnosti je o chamtivosti, pretvárke a plytkosti, ktorých je taká úroda, až by z toho človek dostal depresiu. Azda najhoršie je, že i keď ľudia pohybujúci sa vo vyšších kruhoch, či snažiaci sa tam dostať, dobre vedia, aké neúprimné vzťahy medzi príslušníkmi týchto kruhov panujú, a že tamojšia priazeň má stálosť počasia, predsa nešetria úsilím a obetujú kadečo vrátane vlastnej hrdosti, len aby sa tam dostali, či si svoje výsadné postavenie udržali. Našťastie Thackeray neustále vstupuje do deja svojimi úvahami plnými humoru, vďaka ktorým som si čítanie ohromne užila. Prešpikoval dielo aj zmienkami o rôznych mytologických i historických osobnostiach, pričom mi boli veľmi užitočné vysvetlivky prekladateľky. Tá preložila dokonca aj početné francúzske výrazy, ktoré anglickí spisovatelia tak radi používajú, ale prekladatelia nie vždy prekladajú.
Slovenské vydanie nie je ilustrované, ale potešilo ma, keď som zistila, že mám aspoň niektoré autorove ilustrácie, a to v zjednodušenom vydaní Vanity Fair od Oxford University Press. Milujem ilustrácie autorov, ich vlastné kresby mi dopĺňajú predstavu lepšie ako obrázky od niekoho iného.

01.01.2019

Informácií je máličko, ale nie sú to len suché fakty, dýcha z nich atmosféra mesta. Ilustrácie sú na môj vkus príliš pestrofarebné, zato sú výstižné a keď som sa zamerala na jednotlivé obrázky, nevšímajúc si kaleidoskop navôkol, boli mi aj sympatické. Len jednému nerozumiem. Prečo sú všetci zobrazení Bratislavčania takí bucľatí?

03.12.2018

Na Calvina a Hobbesa nedám dopustiť. Kresba je podarená, stripy sú skvele vypointované a to, ako sa Calvin zo všetkých síl bráni akémukoľvek ponaučeniu, ako dokáže všetko otočiť vo svoje morálne víťazstvo (vo svojich očiach), vysloviť múdro hodné filozofa a vzápätí skutkom kompletne poprieť svoje slová, pomocou svojej prebohatej fantázie perfektne zladiť realitu s predstavami, tá zmes detskej naivity, tvrdohlavosti, sebeckosti a dospeláckej vychytralosti, to nemá chybu. A Hobbesova irónia je čerešnička na torte.

07.10.2018

Som zvyknutá na detektívky, kde zadubený policajný dôstojník preochotne skáče, ako súkromný detektív píska, ale čoho je moc, toho je príliš. Clancy poúča kapitána, ako vypočúvať svedkov, súdneho lekára, čo má hľadať pri pitve a štátneho zástupcu, ako si vysvetliť odtlačky prstov. Inak je to celkom príjemná staromódna rozprávka na dobrú noc pre dospelých, i keď žiadny zázrak.

20.09.2018

Stará dobrá krížovkárska škola, pre zmenu írska, nie anglická. A tá posledná poviedka, no to bol nervák!

18.09.2018

Žeby bol autor nezaujatý, to ani náhodou. Niektoré historické osobnosti odbije len krátkou zmienkou, či už boli významné alebo nie, ale o to viac sa venuje opisu pevného charakteru, vycibrenej bystrosti, hlbokého citu pre spravodlivosť a očarujúceho šarmu Márie Terézie (na tie všadeprítomné adorujúce prívlastky som časom získala alergiu). Pokiaľ ide o jej chyby, tie proste neexistujú, zato jej protivníci ich majú neúrekom. A o čo menej priestoru venuje autor kráľovniným reformám, o to podrobnejšie opisuje vojny. Bolo by to oveľa zaujímavejšie, keby z Márie Terézie neurobil takmer modlu a viac rozobral historické udalosti namiesto večného opisovania presunu vojsk.

16.09.2018

Pohľad na Irak očami obyčajných ľudí, ktorí pripomínajú povestných slepcov snažiacich sa opísať slona pomocou hmatu. Tragické ľudské osudy, svojvôľa, strach, nevedomosť, predsudky, chudoba, krátka pamäť a nezriedka i skalopevná viera o znalosti tej jedinej nepochybnej a smrtiacej pravdy. A predovšetkým chaos, bezprávie a zúfalstvo. A nenávisť.

16.09.2018

No neviem, vtipné to bolo, ale chvíľami až príliš, akoby chcela byť autorka vtipná stoj čo stoj. A niektoré príbehy ani nemali riadnu pointu, bolo to skôr také povídání o všetkom a o ničom.

15.09.2018

Ja mám rada tento druh detektívok a sklamaná som. Načo tam slečna Silverová vlastne je? Buď sa vrah prizná sám, alebo ho slečna Silverová odhalí vďaka tomu, čo videla na vlastné oči. Čo je potom platné, že na konci vysvetlí, ako páchateľa vydedukovala, keď by pravdu odhalila aj bez premýšľania, len pozorovaním? Zato začiatok bol skvelý, úplne akoby som čítala knihu od Agathy. Škoda, preškoda. Tá děvčica nešťastná ma poriadne otrávila.

V polovičke knihy som bola nadšená, páčilo sa to skoro ako Agathine detektívky. Dúfala som, že sa to nezmení, ale márne. Slečna Silverová odhalila vraha tak, že si náhodne vypočula jeho priznanie a potom vysvetlila, ako vydedukovala, kto ním je. Čo toto bol za nápad? A tak nádejne to vyzeralo! Neupieram slečne Silverovej vysokú inteligenciu a dedukčné schopnosti (hoci skoro nepátrala, dokázala svoj záver krásne odôvodniť), ale čo keby s nimi oboznámila čitateľa predtým, než sa vrah prizná sám, a nie potom? Takto mám pocit, že v tomto príbehu detektív ani nemusel byť.

15.09.2018

Zvláštna atmosféra, napoly komorná, napoly nie. Pútavo popísané zovňajšky postáv, ich povahy, interiéry, a predovšetkým umelecké prostredie starého Londýna, ktoré je mi neznáme a preto bolo jeho priblíženie pre mňa obzvlášť zaujímavé. No ako celok mi táto detektívka nesadla.

Pôsobivé, snové a clivé.

Príjemné, svieže a napínavé čítanie. Detektív-amatér Anthony Gillingham má nielen zmysel pre humor, ale aj netradičný postup pri pátraní. S každým postrehom, dedukciou i hypotézou sa hneď zveruje svojmu watsonovi, nečaká s vysvetľovaním až na koniec knihy. Je to zaujímavá zmena, škoda, že Milne takýchto detektívok nenapísal viac.

21.07.2018

Prečítala som si dve knihy od Agathy in English a frazeologizmy, na ktoré som narazila, som hľadala v tomto slovníku. Našla som skoro všetky a že ich bolo požehnane! Frazémy sú zoradené abecedne podľa kľúčového slova, je to praktický a užitočný slovník. Len jedna vec ma rozčuľuje. Je o pol centimentra vyšší ako polička, kde mám všetky anglické učebnice a slovníky, a tým pádom sa mi tam nevojde. Čo už, that's the way the cookie crumbles.

16.06.2018

Celý príbeh bol v podstate o napravovaní chýb z minulosti, či už spred stoviek alebo spred dvadsiatich rokov, čo by bolo fajn, len keby to nebolo čím ďalej tým viac sladené a čierno-biele. Malo to pôsobivú a zo začiatku ozaj čarovnú atmosféru, ktorá sa žiaľ postupne začala vytrácať. (A nechýbalo ani klasické pripomenutie, ako Angličania Francúzov „milujú“.)
Pri čítaní ma trochu rušilo, že prekladateľka má mierny problém so spisovnou slovenčinou a dokonca si občas mýli aj význam slov (sklo nebýva kryštálové, ale krištáľové a lucernou sa nesvieti, ale kŕmi sa ňou dobytok).
A jedno som nepochopila – načo tam vlastne bol ten biely koník?

Milujem hru s jazykom, preto sú idiómy mojou obľúbenou šálkou čaju. A toto je zaujímavá kniha. Pri každom slovnom spojení je doslovný slovenský preklad, príklad po anglicky, v ktorom je idióm použitý, slovenská verzia daného idiómu a napokon aj niečo o tom, ako vznikol, o histórii a zvykoch Angličanov či Američanov, čo je nielen poučné, ale aj občas aj úsmevné. Zo začiatku sa mi táto kniha zdala síce veľmi užitočná, ale pomerne nepraktická, pretože idiómy sú zoradené podľa tém, v čom sa nehľadá práve najlepšie. Ale našťastie som vzadu našla abecedný register anglický i slovenský. Takže momentálne sa zaoberám tým, že hľadám slovenské úslovia a potom ich anglické náprotivky a dobre sa pritom bavím. Niet nad školu hrou!

„Ženský mozek byl nejen menší než mozek mužský, ale byl také z měkkého, lehkého, houbovitého materiálu.“
Tak, tak, niet nad argument, ktorý sa nedá vyvrátiť.

11.04.2018

Zaujímavý bol len popis bežného života hlavne školákov počas tzv. Kultúrnej revolúcie, to vymývanie mozgov, povinné zbožňovanie predsedu Maoa a nekonečný príval jeho citátov, ktorých šírenie bolo zmyslom ich existencie. Ale ten milostný príbeh ani pochabé až hlúpe správanie sa Javoru ma nepresvedčili.

P. S. Neodporúčam čítať bezprostredne po Divokých labutiach, vyznieva to ako chabý odvar.

08.04.2018

Autorka vie dobre vykresliť prostredie, ľudí a budovať nepríliš útulnú atmosféru. Túto detektívku som si užila, ale nevychutnala, nebolo to moje gusto, necítila som tam to, čo u kráľovnej zločinu. Agatha Christie popíše nenávisť, zlobu, sebectvo, bezohľadnosť, pohŕdanie a chamtivosť tak, že to napriek všetkému napokon pôsobí ako idyla, konanie postáv Caroline Graham vzbudzuje hnus a odpor. A pritom jej stačí málo, len pár slov, nerozpitváva to ako severskí autori, nerochní sa v tom. No pocit starého dobrého Anglicka je fuč a nastupuje realita. To je dôvod, prečo som knihu nehodnotila. Nijak zvlášť mi nesadla, ale neberiem to ako zápor, pretože je vec môjho vkusu, že mám rada selankovo ladené detektívky, nie chyba autorky.

Nič pre ťažkého intelektuála, ale pre zotavujúceho sa ideálne. Svižné, vtipné, natrieskané akciou. A navyše autor nevytvára napätie na úkor zdravého rozumu postáv, buď mu za to chvála! Bavila som sa tak dobre, až som zabudla, že je mi zle. Čo viac by si mohol rekonvalescent želať?

15.03.2018