mrksik komentáře u knih

Najcivilnejší, najpríbehovejší a v istom ohľade najobyčajnejší diel trilógie. V mojom prípade určite najobľúbenejší.

2 13.05.2012

"'V době moru je zakázáno plyvat na kočky,' uzavřel Tarrou své poznámky."

Tvárou tvár smrti k neexistuje hrdinstvo, možno len isté trucovité odhodlanie nezomrieť. Kniha, v ktorej každé slovo násobí účinok toho predošlého.

2 26.04.2012

Mýtoborectvo alebo apokryf? Nech je ako chce, kniha o tom, ako z mýtu Sigmunda Freuda spraviť príbeh o človeku z mäsa a kostí. Čítam prakticky vzápätí po Stoneových Vášních mysli, ktoré ma nadchli, vo svetle Nebezpečnej metódy však pôsobia ako rozprávka: čím sa obe knihy krásne dopĺňajú. Prehodnocovanie vytvorenej predstavy o Jungovi a Freudovi je potom značne vzrušujúcim dobrodružstvom, tragédia, ako ju vykresľuje Kerr, dosahuje prakticky antických rozmerov. "Zcela je rozdělilo, když tyto tři odlišné oblasti - sexuální, náboženská a teoretická - se beznadějně propletly a oni již nedokázali o nich hovořit."

Film redukuje rozprávanie na sex a presúva "vinu" na Junga, keď zamlčí Freudovu milenku. Kniha syntetizuje všetky tri oblasti, vyzdvihuje Spielreinovej zabudnutý prínos a skutočne "nakladá" poctivo všetkým trom podľa miery ich previnenia. Obzvlášť potom pre ich spoluúčasť na transformácii psychoanalýzy z klinickej metódy na Weltanschaung vylučujúci akýkoľvek protinázor. Toto stigma si potom psychoanalýza nesie až do dnes, s čím sa rôzni autori vyrovnávajú rôzne (viď napr. Yalomove Lži na pohovce, alebo vlastne i celú túto knihu).

Trochu mimo môžem podotknúť, že ma stále viac fascinuje, ako sa mladí muži vrhajú do nepreskúmaných vôd, aby ich v starobe obhajovali rovnako rigidne, ako tí, voči ktorým sa pôvodne vyhradzovali. Je snáď osudom človeka lipnúť na iluzórnej "istote" vlastnej vyfabrikovanej pravdy, aby sa mu život bez "svetonázoru" nerozsypal ako domček z kariet?

Odhliadnuc od toho, že tá kniha vyzerá, ako keby ju napísal dyslektický puberťák, dobre demonštruje vnútorné pochody - beznádej i bezmocnosť - človeka na vrchole potýkajúceho sa s depresiou. Podľa Styronovej Sophie a zrejme i mnohých iných "nezaslúžene nešťastný" chlapec s úžasným talentom, podľa mňa však pekný príklad toho, že genialita nie je zadarmo.

(Na Ronniem ma fascinovala jeho submisivita vo vzťahu k ostatným ľuďom - otec hovorí, Del hovorí, psychoterapeuti hovoria, odborníci hovoria - a čo hovorí Ronnie?)

1 02.04.2012

Táto kniha je strhujúca. Odhliadnuc od množstva vaty na prvých dvesto stránkach (opisy budov, výzorov, ulíc, lokalít, miestností ...), román sa rozbehne a plynie závratným tempom. Pre introspektívnejšie zamerané povahy však môže čítanie tejto knihy priniesť značne neželaný efekt v podobe vytesnených spomienok z rôznych období života, búrlivých snov, depresií a vôbec.

Každopádne mám pocit, že Freud mal pri zameraní sa na sexuálny pôvod neuróz pravdu, táto však bola silne podmienená kultúrnym kontextom doby. Môžeme dnes hovoriť viac o noogénnej neuróze Viktora Frankla? Nenesie si každá epocha, kultúra či civilizácia svoje vlastné neurózy?

4 21.03.2012

Nesmierne depresívne lúčenie sa so svetom, plné ľútosti nad zmarom dneška a naivitou včerajška.

Zweig, človek, ktorý celý život písal o minulosti, aby osvetlil budúcnosť, sa retrospektívne vracia k momentom vo svojom živote, kedy napriek svojim znalostiam nebol schopný poznať prichádzajúce zlo. Ako keby bola táto kniha varovaním, ako keby sa nám autor snažil povedať: "Nespite! Nerobte tú istú chybu ako my!" Ako keby sa nám snažil ukázať, že nech sa cítime akokoľvek príjemne, akokoľvek pohodlne, akokoľvek komfortne tam, kde práve sme, nech si myslíme, že nám sa predsa žiadne nešťastie stať nemôže, tak sa skrátka prostoducho mýlime. Vojna?! V našej civilizovanej spoločnosti? Veď to znie smiešne!

Snáď tak smiešne, ako to muselo znieť ľuďom pred prvou svetovou vojnou. Zweigovo brilantné memento mortis.

11 13.03.2012

"Neustále rastúca multiplicita jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú štúdiom človeka, prispela viac k zmätenosti a k skresleniu nášho konceptu o človeku než k jeho objasneniu."

Nesmierne inšpiratívna kniha, ktorá ale nemá hlavu ani pätu: predstavu o tom, čo vlastne existenciálna psychoterapia je, získate zhruba niekde po dvoch tretinách. Pri čítaní to však akosi nevadí, kniha je preplnená odkazmi na historické i filozofické pramene a v zásade onen chaos, ktorým sú tieto texty v knihe prepojené, je viac či menej charakteristický i pre filozofický background existenciálnej psychológie ako taký. Samotný syntetizujúci charakter tohto dielka - rovnako ako syntetizujúci charakter existenciálnej psychológie - si vyslúžil moje sympatie, rozhodne však netreba čakať koherentnú filozofiu typickú napríklad pre Viktora Frankla.

(Poznámka: Kirk J. Schneider je maximálne neobratný spisovateľ, jeho "ťažiskový" text osvetľujúci existenciálnu psychológiu nič neosvetľuje a jeho komentáre ku kazuistikám - ktoré sú samé osebe skvelé - majú nulovú pridanú hodnotu.)

27.02.2012

V jednotke je Lisbeth patologický asociál, snáď asperger, ktorý rok neupratal svoj byt. Teraz nasáva caffe latte, jazdí na veľké nákupy do IKEY a je milá na policajta, ktorý je absolútne nepodstatný - hoci psychiatrom, ktorí mali v minulosti moc zničiť jej život (poručníctvo), nikdy na otázky neodpovedala. Larsson je pri prehlbovaní charakteru podivuhodne nekoherentný, keď používa vety typu: "Nech tú kúpeľňu drhla akokoľvek, nikdy nevyzerala čisto." Človek si musí klásť otázku, či vôbec čítal svoju prvú knihu. Chápem, že peniaze a umelé prsia dokážu zmeniť postoj človeka k svetu, ale že by až tak?!

To, že sa z Lisbeth stal absolútne nezaujímavý charakter, ešte nie je tým najhorším problémom: tým je nekonečné množstvo vaty, ktorou je táto kniha preplnená. Nehovorím teraz ani tak o neustálom pití kávy a pripravovaní obložených chlebov (už len to slovné spojenie, ehm, obložené... chleby...), sprchovaní, kúpaní, ležaní a sedení za PowerBookom. Nekonečné opakovanie toho, čo sa stalo pár stránok dozadu, predpokladá, že čitateľ je ignorant s poruchou krátkodobej pamäti, nehovoriac o tom, ako to retarduje dej. (Keď budem ešte raz niekde čítať, že sa niekto na nejakej porade rozhodne "zopakovať si, kam sme sa to vo vyšetrovaní dostali", hodím tú knihu o stenu.)

V neposlednom rade mi prekáža celá tá new-age-politicko-genderová-lgbt korektnosť, ktorou je táto kniha nasiaknutá, nehovoriac o nenávisti k mužskému pokoleniu, ktorú s hlavnou hrdinkou očividne zdieľa i samotný autor.

11 09.02.2012