Ivan F komentáře u knih

Keď som uvidel obálku knihy, tak som si spomenul na moje prvé stretnutie s filmom Alien, kde v pilotnom kresle sedela kostra s polámaným hrudníkom. Nakoľko mám celoživotnú slabosť na SF a sériu Alien/Aliens mám vo zvláštnom priečinku, knihu som si kúpil dúfajúc, že obálka neklame a bude to skutočne SF, ako zo starej školy: pravá, hutná, poctivá, zimomriavková, akčná, s ťaživou atmosférou, pomerne temná, nekončiaca šťastne a s nejakým námetom na zamyslenie. No a všetko som v knihe našiel, hoci v poviedkovej forme, a to mám osobne k poviedkam skôr negatívny vzťah. Skrátka, poviedky v tejto knihe sú natoľko dobré a autor pri písaní nápaditý (hoci nie vždy originálny, ale to sa v súčasnosti pri tom množstve kníh a poviedok, čo už boli napísané, asi nedá), napína čitateľa, a v podstate nič nekončí happyendom. Určite sa ku knihe vrátim a už teraz viem, že sklamaný nebudem.

31 26.10.2023

Takže tu máme pokračovanie príbehu štvornásobného vraha (teda štvornásobným bol v prvej knihe), ktoré je spisovateľsky na úrovni prvého dielu, no s humorom to šlo o niečo nižšie. Nič to však nemení na tom, že kniha je to zábavná, netreba nič očakávať, ale nechať sa pobaviť, hoci sú niektoré situácie riadne pritiahnuté za vlasy a niektoré vyslovene absurdné. Ako celok je to fajn, treba mať nadhľad nad napísaným textom. Veľmi sa mi páčilo v knihe opisované detstvo v Nemecku, ktoré bolo tak podobné nášmu (teda skôr narodeným), lenže časy sa zmenili a rozprávka mladosti sa už nikdy nevráti. Takže namiesto drsných chlapov na motorkách tu máme metrosexuálov na elektrických kolobežkách. Keď sa niekto vyflákol na motorke, tak to väčšinou už nerozchodil, teraz na kolobežke si znetvorujú xichty na kašu roztrieskanými nosmi a zlomenými čeľusťami, spolu s polámanými zápästiami a kľúčnymi kosťami. Tak sa časy zmenili. ;-)

Dovolím si jeden citát, ktorý úplne presne vystihuje detstvo ľudí narodených v ČSSR v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch: "V tom čase bolo úplne normálne, aby sa päťročný chlapec hral celé hodiny bez dozoru s deťmi zo susedstva. Naši otcovia ešte nepracovali na projektoch, ale mali zamestnania. Mamy nemali varné roboty, ale hrnce. Jedno aj druhé poskytovalo dostatočný dôvod zrieknuť sa dnes bežného dvadsaťštyrihodinového sledovania svojich potomkov." A že to bolo dobré detstvo.

Zaradenie knihy do detektívok a krimi je podľa mňa mimo, skôr by som ju zaradil medzi absurdnú literatúru a určite do humoru.

29 23.10.2023

Nevlastný brat Harryho Boscha, teda losangeleský právnik Mickey Haller sa na vlastnej koži zoznámi so skúsenosťami svojich klientov, keď sa ocitne za mrežami ako podozrivý z vraždy. Ako vždy, aj tento Connellyho román je takmer dokonalý, venuje pozornosť aj najmenším detailom, má naštudované ako funguje proces v americkom justičnom systéme. Takže slovami svojho autora, musí Mickey Haller uplatniť zákon o nevine, ktorý hovorí, že obžalovaný musí nielen dokázať, že je nevinný, ale aj identifikovať skutočného vinníka zločinu, z ktorého je obvinený. Do románu Connelly vložil tiež prvé náznaky pandémie Covid 19, ktorá sa začala čínskom Wu-chane a má vplyv aj na Mickeyho, ktorý rozhodne nechce zostať vo vezení a umrieť v ňom, zvlášt v dobe covidovej.

29 18.10.2023

Túto knihu zaraďujem do série podrazov, kedy sa sci-fi háv použije na zakrytie autorovho zámeru ponúknuť čitateľovi dávku filozofie alebo kultúrneho zamyslenia sa nad ľudstvom. Presne toto spravil aj pán Aldiss a z môjho pohľadu mu to moc nevyšlo. Na začiatok si je nutné položiť otázku, na ktorú neexistuje odpoveď a to: čo je vlastne civilizácia, a koho alebo čo možno za ňu považovať? No a potom sa ako odpoveď dajú napísať stohy kníh a ani jedna z nich nedokáže obsiahnuť to množstvo nuancií, na ktoré by sme narazili. Svoju odpoveď nám dáva aj pán Aldiss. S malou obmenou by sa táto otázka dala položiť aj na tému inteligencia. Ale načo to robiť vo forme sci-fi románu? To mi príde zbytočné. Že ľudstvo je na ceste do večného zatratenia (a to by sa naplno prejavilo aj pri stretnutí iného druhu), to musí byť jasné každému racionálne zmýšľajúcemu človeku.

Po prečítaní štvrtej knihy od pána Aldissa, z ktorých ani jedna nebola lepšia než priemerná, som sa rozhodol, že som si s týmto pánom nesadol a z jeho literárnym dielom som skončil. Jednoducho mi jeho štýl nepasuje.

29 14.10.2023

Kuvičie hlasy budú všeličo vyčítať starému spisovateľskému pardálovi, ba niektoré z nich budú aj príkro kritické, no nutno uznať, že pán zaslúžilý dôchodca má stále svojím verným (aj neverným) čitateľom čo ponúknuť. Jednoducho po toľkých naklepaných stranách je Stephen pán spisovateľ. Takže kvarteto krátkych prác v tejto knihe nenudí, hoci niektoré nápady sú recyklované, no dobre sa čítajú. Osobne rozumiem Stephenovi prečo si spisovateľsky obľúbil slečnu, ktorej kariéra začala s pánom Mercedesom. Nemôžem si pomôcť, ale osobne mám s Holly Gibney problém - čitateľský. Skrátka a (ne)dobre, nezískala si moje sympatie. Nebude to samotnými príbehmi, ale tým, že je studená ako ryba a mdlá a nezáživná ako argentínska telenovela - než sa k niečomu rozkýva, tak prejde more strán, to je tiež ako telenovela. Tak máme na svete ďalšiu slovnú hnačku, ktorú pán King v minulosti kritizoval. No nič, kniha je to príjemná a mňa potešila.

29 11.10.2023

Na to, že túto knihu napísala pani Agatha ako sedemdesiatročná, je to slušný výkon. Na to, že túto knihu napísala nekorunovaná kráľovná anglickej detektívky, je to dosť slabé. Na to, že sa kniha tvári ako mysteriózna, je to pomerne hrozné, najmä "duchárske, voodoo a špiritistické" pasáže sú, ako to jemne napísať, no, skrátka otravné a obťažujúce, v podstate zbytočné. Celkovo je kniha nezáživná, nemá tempo, postavy sú také nijaké, príbeh sa vlečie, dlho trvá, než sa to celé rozhýbe. Takisto pani Oliverová si ani v príbehoch s H.P. nenašla moje čitateľské sympatie, tu sa to len potvrdilo. Nie, toto nie je kritika tvorby sedemdesiatročnej pani Christie, len to celé bolo uťahané a našťastie pomerne krátke čitateľské "utrpenie". Jednoducho doba sa veľmi posunula a pani Christie už v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia nestíhala držať krok.

25 06.10.2023

Brokovnica
Príbeh je, ako býva Evanovým dobrým zvykom, priamočiary, úderný, bez akejkoľvek spisovateľskej vaty a nechýba ani trocha poetického vyznania k veľkému zlému mestu. Skrátka, akákoľvek kniha z 87. okrsku je stávka na istotu. Takisto sa čitateľ dozvie niečo zo zákulisia detektívnej práce z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia a jednotlivé postavy sa postupne vyvíjajú, za čo buď autorovi chvála.

Skladačka
Partia z 87čky je inteligentná skupinu detektívov, ktorí sem tam dostanú do držky, občas na nich niekto vystrelí, šéf ich patrične znosí, no je zároveň na nich hrdý. Skrátka je to krátke, úderné a priamočiare, na nič sa nehrajúce čítanie. Evan to jednoducho vedel napísať tak, aby bol čitateľ spokojný. Čo viac si priať? Asi len viac podobných kníh aj od iných a najmä súčasných autorov.

28 06.10.2023

A zasa nič, fádny Grisham ako celú poslednú dekádu a pol. Stenografický štýl podania nudného príbehu, krátke až superkrátke vety, žiadne spisovateľské umenie. Priehršel postáv, veľmi plochých, čitateľ sa skoro stratí a prestane sa orientovať v záplave mien a epizódnych postavičiek. Žiadne napätie, príbeh je sterilný a nevyvoláva žiadne emócie. V knihe sú len dve zaujímavé kapitoly, a to dvadsiata druhá a štyridsiata druhá. Stále premýšľam, prečo ešte Grishamove knihy čítam. Asi kvôli tomu, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia mu to písalo jedna radosť a stále čakám, že jeho majstrovstvo predsa len prenikne na stránky niektorej z jeho novších kníh. Zatiaľ čakám márne, možno nabudúce - slabá útecha, ale svetielko tam stále je.

23 03.10.2023

Pán Obama je skrátka sympoš. Na tom nemení nič fakt, že postupne pri čítaní knihy vo mne rástol dojem, že čítam príbeh narcisa - nie takého, čo sa obzerá v zrkadle, ale takého, čo vie v politike všetko najlepšie, jednoducho nemá konkurenciu. Okrem toho je niekedy v texte rozvláčny a naopak, čo by si zaslúžilo viac rozviť, je tu v nevyhnutne možnej miere. Tým narážam na časť, kedy sa zo zapáleného mladíka stal politik. Hoci je tu Barack pomerne popisný, veľa vecí je odbytých pár vetami. Zato časť jeho prvého prezidentského mandátu je popísaná (z hľadiska dôležitosti tak, ako to vidí autor) pomerne presne, ale počas štyroch rokov sa toho udialo omnoho viac a v knihe to vôbec nie je, hoci má sedemsto strán. Niekedy v budúcnosti sa dočkáme aj pokračovania, tak hádam tam niečo ešte doplní. Inak je potrebné siahnuť po knihách jeho manželky, ktoré dopĺňajú to nenapísané pánom Obamom. Dohromady je to pomerne komplexný obraz jedného prezidentského mandátu a toho, čo mu predchádzalo.

27 30.09.2023

Niekedy na mňa Mickey Haller pôsobí ako cynik, lepšie povedané, je cynik, pretože to tak jeho knižný stvoriteľ Michael Connelly chce. Okrem neho sa v knihe objavuje aj Hieronymus Bosch (ten je cynik tiež) a sledovanie týchto dvoch pri práci na rozklade zločineckého systému je skvelá zábava. Prípad ako taký je zaujímavý a dáva Connellymu príležitosť ďalej rozvíjať postavu Hallera. Právne manévre sú riadne spletité a sledovať Harryho Boscha pri vyšetrovaní je potešením. Kombinácia oboch je svieža a rozhodne nenudí.

A aby som nezabudol, tak citujem: "Všetci klamú."

Takže v policajnej hantýrke sa "brass verdict", čiže „rozsudok ulice“ vzťahuje na spravodlivosť vynesenú guľkou. Je to spôsob, ako obísť zákon, súdy, sudcov a poroty. Je to bdelá spravodlivosť. Pretože všetci klamú.

30 27.09.2023

Oceňujem, že si autorka dala tú námahu prehľadať archív a prácu zúročila napísaním knihy. Kniha je to nepochybne kvalitná, avšak nie každý má čas na návštevu archívu (hoci vás tam bez problémov pustia), tak by (z môjho pohľadu) bolo super, ak by v knihe bolo listov viac. To je jediné, čo môžem pani Madeline vytknúť. Moja najväčšia emócia z knihy je tá, že počas vojny najviac trpia civilisti a nevinní, alebo tí, ktorí sa stanú v danej dobe "nepriateľmi" štátu a systému. prúser je to, že sa z histórie (vlastnej, nie cudzej) nevieme poučiť.

24 24.09.2023

Na Michaelovi Connellym je skvelé to, že sa nebojí experimentovať s postavami, ktoré ako spisovateľ stvoril. Vďaka tomu sú dejové línie jeho románov dôsledne napínavé a temné. Táto kniha bola o niečo ľahšie stráviteľnejšia, ako niektoré skutočne skľučujúce prípady Harryho Boscha, ale mala typické Connellyho zvraty. Ak si porovnám sériu s Harrym, tak je to temné čítanie a Bosch je takpovediac vždy osamelý lovec. Naopak, Mickey je jeho opak, svetlejšie ja, napriek tomu, že je to pekne tvrdý právnik. Aby som to tu zbytočne nerozpitvával, tak ako v prípade iných spisovateľov, je vždy lepšie čitateľmi prijímaná postava, ktorú stvoril ako prvú. Nasledovníci to majú vždy ťažšie. Podľa mňa sa však Connellymu podarilo niečo super a to, že postavy Harryho a Mickeyho sú spisovateľsky rovnocenné. Teším sa na ďalšie stretnutie.

26 17.09.2023

Pred mnou už 249 ľudí vyjadrilo svoje názory, postrehy (niektorí si dokonca položili otázky, ba aj sa zamysleli) na pravdepodobne najznámejšiu knihu Jacka Londona. Takže je predo mnou neľahká úloha a to byť originálny v komentári č.250. Nebudem sa o to pokúšať, no napíšem, že všetci, ktorí túto knihu prečítali a napísali hoci aj kritické komentáre, ale kniha sa im páčila, tak s nimi vrele súhlasím. Tí zvyšní nech si poopravia čitateľský vkus. Alebo nech si zaobstarajú psa, aby zistili, čo je to nezištná láska.

P.S. Pre tých, ktorí vyčítajú knihe, že je krutá, odkazujem len toľko, že ak mali niekedy doma pavúka, tak to by si mali niečo zistiť o tomto osemnožcovi a potom písať o krutosti.

36 12.09.2023

Keď si pomyslím, že detektívka bola napísaná v roku 1970, tak jej nie je v podstate čo vytknúť. Po bystrohlavých jedincoch (ktorých boli dovtedy plné regály v krimi oddelení v kníhkupectvách) tu máme inteligentnú skupinu detektívov, ktorí sem tam dostanú do držky, občas na nich niekto vystrelí, šéf ich patrične znosí, no je zároveň na nich hrdý. Skrátka je to krátke, úderné a priamočiare, na nič sa nehrajúce čítanie. Evan to jednoducho vedel napísať tak, aby bol čitateľ spokojný. Čo viac si priať? Asi len viac podobných kníh aj od iných a najmä súčasných autorov.

Starý dobrý 87. okrsok sa aj v tomto pokračovaní predstavuje v najlepšej forme a Carella zas a znova schytá - tentoraz poriadny úder do hlavy. Až mi je ľúto (aj keď je to len fiktívna postava), koľkokrát ho autor (asi literárny sadista), už nechal zmlátiť, postreliť, podpáliť, bodnúť a čo ja viem čo ešte. Príbeh je, ako býva Evanovým dobrým zvykom, priamočiary, úderný, bez akejkoľvek spisovateľskej vaty a nechýba ani trocha poetického vyznania k veľkému zlému mestu. Skrátka, akákoľvek kniha z 87. okrsku je stávka na istotu. Takisto sa čitateľ dozvie niečo zo zákulisia detektívnej práce z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia a jednotlivé postavy sa postupne vyvíjajú, za čo buď autorovi chvála.

Posledným dvanástimi poviedkami s fiktívnym, ale svetoznámym detektívom Sherlockom Holmesom som zavŕšil pohodové letné čítanie. Ako je tradične zvykom, úroveň jednotlivých poviedok je rôzna, ba nájde sa aj poviedka vyslovene vtipnáva zároveň najhoršia z celej zbierky a tou je Šplhajúci muž. Sherlock je v tejto poviedkovej zbierke zábavný, neurotický, Dr. Watson nápomocný a nebojácny a to je presne to, čo od sira Doylea očakávam - odpočinkové čítanie. Je veľmi osviežujúce čítať príbehy z dôb, kedy moderné kriminalistické metódy boli v plienkach alebo neexistovali.

V každom prípade je táto zbierka lepšia než Posledná poklona, z ktorej som bol mierne sklamaný.

26 03.09.2023

Pani Agatha ma čím ďalej, tým viac presviedča, že poviedky jej na rozdiel od románov moc nešli. Až na tri z nich ide o veľmi priemerné, niekedy až podpriemerné pár stranové zlátaniny a slečna Marplová mi poriadne lezie na nervy. Nemám nič proti osobám žijúcim na vidieku a pozorujúcim miestny život a ich obyvateľov, avšak zakaždým vytiahnuť riešenie takpovediac odnikiaľ, to bolo až moc do očí bijúce. Ako by som to uzavrel a neurazil pamiatku veľkej dámy anglickej detektívky? Asi len tak, že som rád, že som si poviedky prečítal, ale viem, že sa k nim nevrátim, na rozdiel od niekoľkých iných "plnotučnejších" detektívok z klávesnice písacieho stroja pani Christie.

23 28.08.2023

Od kníh DD som si dal oddych viac ako rok, skrátka, všetkého moc škodí, aj "dánoviek". Nemám potrebu ako iní, čítať knihy v čo najviac chronologickom poradí a tak som siahol náhodne a v rukách mi skončila Mačacia stopa. Kniha to nie je zlá, čitateľ dostane všetky propriety, ktoré očakáva, no nie je to ono. V porovnaní s inými knihami od pána expolicajta, táto ťahá za kratší koniec a u mňa pomerne výrazne. To, čo je v knihe top, to je postava Hildy, táto linka ma bavila a pani si získala moje sympatie. Škoda len, že som podobnú ženu nestretol osobne, to by ma to naťahovanie bavilo ešte viac.

29 26.08.2023

Na to, že kniha má za sebou storočnicu odo dňa vydania, tak je to neskonale svieže dielko, ktoré mi na rozdiel od niektorých kníh s H.P. alebo starou dievkou Marplovou, skutočne ulahodilo. Až sa mi chce napísať, že ak by pani Agatha nevytvorila svoje dve najznámejšie literárne postavy, tak by sa nič nestalo, stačilo by, keby na knižný trh uvádzala knihy tohto detektívne dobrodružného razenia a ešte k tomu s nádychom romantiky - holt, aj pani Agatha bola kedysi mladou ženou a to, o čom snívala dala na stránky tejto knihy. Mne sa to ako mierne naivný celok páčilo a knihu si s najväčšou pravdepodobnosťou ešte niekedy prečítam. Na záver si dovolím jeden postreh - viackrát som si všimol, že všetky ženy v knihách od pani Christie sú mladé, krásne, dobre stavané, majú bujné a dlhé vlasy, často veľké oči a malý nos, a v prípade hlavnej roztopašnej hrdinky knihy Anne, aj najkrajšie dlhé nohy. Hmmm, nie som psychológ, ale akoby si tým pani spisovateľka niečo kompenzovala.

26 19.08.2023

Ideálna kniha na leto, oddychové čítanie ako vyšité. Je cítiť, že autor je skorší ročník narodenia a tomu aj zodpovedajú propriety uvedené v knihe a "kúl" postava hlavného sympaťáka - húli, chlastá, jazdí na motorke, sem tam sa umyje a samičky sa naňho napriek smradu aj tak lepia - mne to príde ako vlhké sny muža počas krízy stredného veku. No nič, ak by Tekuté krystaly vyšli v deväťdesiatych rokoch a pán Heteša bol súputníkom pána Kulhánka, mohla to byť silná dvojka na poli splaterovej literatúry. Takto si aspoň pamätníci poslednej dekády minulého storočia môžu prečítať niečo nové, lebo pán Heteša stále píše, zatiaľ čo pán Kulhánek to zavesil na klinec. V každom prípade je to kniha zábavná, príbeh dobre napísaný, autor ústami hlavného sympaťáka statočne hláškuje a mňa čítanie bavilo - skrátka, príjemne strávený čas pri knihe, len Jacka som vymenil za karibský rum a camelky za svieži vzduch.

28 16.08.2023