Flipper
komentáře u knih
O práve a politike
David Hume
Idealistické poňatie práva, štátu a majetku sú v dnešnej dobe, kde sa práva nedodržiavajú, štát bankrotuje a majetok sa vyvlastňuje, často rozčuľujúce. Pár myšlienok ale stojí za úvahu, čo sa týka morálky, vlastníckeho práva a otázkam spravodlivosti.
V melónovom cukre
Richard Brautigan
Ak románu pristupujete pudovo, všetko je akési jasné: Niekto hľadá a nenachádza, nespí po nociach - niekto sa utopí v alkohole a myslí si že pochopil - a niekto sa zaľúbi do stratených vecí a inému vysvetleniu nechápe. Tá tenká hranica, kde ľudia (čo ostávajú v svojom melónovom cukre a monotónne prežívajú svoje dni) raz rýchlo odpracú a podpália celú bandu neprispôsobivých, aby onedlho mohli trúchliť a velebiť niekoho z vlastných radov.
Jak nezešílet z dětí
Tomáš Novák
Plno omáčky a rada skoro žiadna. Pár by sa ich dalo zúžiť na: "buďte asertívny" "netrestajte deti" "viac im vysvetľujte a málo karhajte." Zbytok sú "prvé pomoci" pri šikane, dyslexii, dysgrafii a podobne, kroré ovláda už každý priemerný rodič či študent spoločenských vied a testy, ktorých je plno a majú nejasnú funkciu. Ak si už pomocou nich niečo ozrejmite, nedostanete k tomu žiadnu radu, ako má byť táto informácia použitá, zvýhodnená a podobne.
Ištařin návrat aneb proč bohyně sestoupila do podsvětí a co nás čeká nyní při jejím návratu
Robert Anton Wilson
"Srdce je ostrou dýkou krájeno na kousíčky menší a ještě menší, každý den, celých dva tisíce let, a výsledná agónie je potom označována jako civilizace". Fakticky filozofický, psychologický (hlavne psychoanalytický) a ľahko sexistický všehoguľáš, ktorý odhaľuje najmä ňadrá (prsia, dudy) a ich prínos v priebehu vekov. Dozvieme sa kadečo o dnešnej spoločnosti, Amerike 60. rokoch no hlavne všetko bude dochutené neuveriteľne trefnými citáciami, anekdotami a príbehmi, ktoré z knihy robia neuveriteľne pôsobivé čítanie, ktoré sa nebude páčiť možno len dogmatickým feministkám.
Čarovné práva
Terry Pratchett
Zrejme som siahol po Pratchettovi, ktorý mal v čase písania spisovateľský útlm, alebo menší blok. Tu treba zrejme byť zarytým fandom, aby som si obľúbil na všetko frfľajúcu Babku, či predpubertálne 9 ročné decko. To by Terry musel oveľa hodnotnejšie rozpracovať ich vnútorný svet . Ich "boj" proti mužskému svetu tu viacmenej ani nehrá rolu, lebo o nejakom ženskom útlaku a neprávosti tu nieje ani zmienky (+ na čo babka siahne to ju poslúcha, tak kde je problém). Rozpitvávať to ďalej by bolo asi zbytočné, keďže kniha má byť střeštená a humorná - no humor tu možno pozorovať len v nejakom lepšom prirovnaní, či opise. Vidno, že Pratchett má potenciál, no tu zrejme na chvíľu zaspal na vavrínoch.
Moderné kmene
Seth Godin
Čakal som skôr sociálne zameranú literatúru a jej psychologické rozpracovanie, no dostal som motivačnú literatúru pre "každého". O kmeňoch sa tam hovorí len v súvislostiach, ktoré nahrávajú na autorové krátke poučky o tom, ako sa stať vodcom. Aj keď vidno, že Godin prelúskal asi celý internet a pozná všetkých zaujímavých vodcov a prezentuje nám ich 5 minút (alebo viac) slávy, má pre jedinca len všeobecný charakter typu: "rob niečo a neprestávaj a úspech sa dostaví", nuž.. oceňujem aspoň tých pár príbehov.
Kronika vtáčika na kľúčik III. Vtáčkar
Haruki Murakami
Tretí "vtáčik" je na začiatku hrozne neforemný a dejovo ulieta kde to je len možné. Čitateľ ho bude nepriamo chytať, či už v listoch Mei Kasaharovej, alebo cez výstrižky novín. Toto chytanie je len pre odvážnych, mnohí to vzdajú a zablúdia. Práve tu Murakami v zamaskovaní Tóruho neprestáva hľadať východ v zamotanom bludisku otázok a snaží sa silou dedukcie a náznakov rozmotať už poriadne zamotaný príbeh až k samej podstate. Práve TO má uchvacuje na Murakamiho knihách, že báda pod podstatou všedných, inak ľahko vysvetliteľných vecí a pritom necháva otvorených plno dverí a plno možných vysvetlení. Priznám sa, tiež tu krehkú podstatu neviem poriadne chytiť, pevne uchopiť a pozrieť sa na ňu. Avšak stačí mi ten jej pach, keď prejde okolo, zachytenie toho pohybu a hlavne ten pocit, keď odložím knihu, že som čítal niečo viac.
Horiaci most
John Flanagan
Putovanie, zajatie, temný pán... imaginácia a 3x videný Pán Prsteňov nepustia, aby som si pri tomto príbehu nepredstavoval ich (worgulovia - orcovia, Morgarath - Nazgul master atď), ale to je len profesionálna deformácia Tolkienovca a vôbec to neuškodilo. Flanagan pokročil od výchovy k akčnému deju, hluché miesta sa nevyskytujú a zamiešal si polievočku na plno ďalších dielov. Tá magická iskra je to o niečo menšia, než u prvého dielu, ale aj tak stojí za prečítanie.
Nikdy a Návraty na Muráň
Albert Marenčin
Takáto pocta surrealizmu, ktorá by si zaslúžila viacero kníh. 1. básnické dielo 2. album koláži 3. Postrehy a zápisky 4. Chválospevy na iných surrealistov. A preto jediné negatívum knihy je to, že sa snaží zabezpečiť všetko a iba načne chutný krajec, ktorý potom nedoje. A sýty nebude nikto... Dúfam, že sa raz dočkáme zborníku celoživotného diela.
V dome niekto je
Ljudmila Stefanovna Petruševskaja
Všehochuť poviedok v ktorých dominuje smútok Dostojevského a humor Iľf-Petrova. Niekedy som si vďaka väčšej či menšej miery absurdity a mystiky všimol aj vplyv Kafku (V dome niekto je) a moje osobne 2 naj sú s experimentálneho obdobia autorky, kde absurditu jednej činnosti rozvetvuje do epickej poviedky (môj kruh, múzeum človeka).
Rozvaliny Gorlanu
John Flanagan
Je viac než dychberúce ak kniha prebudí práve to zvedavé dieťa vo vás, ktoré je dospelosťou zahnané a skyté niekde vo vnútri. Osobne si myslím, že psychologicky je kniha geniálne spracovaná na správne formovanie mladého človeka.
Uctievanie rytierských a ľudských cností, výchova v prírode, učenie pokusom omylom atď, veci na ktoré sa pri fantasy neraz zabúda a prihliada sa len na opisy "fantastična". Flanagan však postavám dáva dušu, opisuje aj tie najnepatrnejšie citové reakcie a zosobnenie sa z hlavnými postavami prebehne rýchlo a človek k nim môže ľahko priľnúť. Sirota Will sa mi osobne páči ešte viac než podobná sirota Potter, lebo na vedomosti prichadza sám svojou zvedavosťou, než Harry, ktorému je všetko predkladané (a má na všetko dáku tu Hermionu :). Nevidím preto žiadny dôvod dať plné hodnotenie a odporučiť.
Gemma Boveryová
Posy Simmonds
Kniha rozporov. Medzi mužmi a ženami, medzi dvoma kultúrami, medzi životnými cestami. Ako grafický román na pokračovanie isto silný, kedže vzťahy sa komplikujú každou stranou a v poločítaní - polokomix (ktorý je niekedy striktne opisný napr. opisujúci akúsi "mapu" vecí, jedla a skutkov) o hľadaní svojho miesta života, sa nájde svojím kúskom každí.
Naprieč vesmírom
Beth Revis
Evidentne som tu asi jediný chlap, ktorý knihu čítal, preto to zoberiem tak trochu chlapsky. Autorka chcela nájsť akýsi neškodný konsenzus, medzi sci-fi a love story. Ak však v sci-fi fantázií nedosahuje úroveň Artura C. Clarka, je tiež dobré, že v love story sa nejedná a o perpadák typu Twilight. Osobne mi imponovalo zakomponovanie orrwelovsky nemysliacej riadniacej zložky ako v 1984, len škoda, že koniec stavil na "správnosť" jedného typu riešenia a nebolo ukázané, či to v budúcnosti bola správna voľba. Avšak ako neškodná sci-fi voľba nielen pre dievčatá nemôže uškodiť nikomu.
Oblek mŕtveho
Joe Hill (p)
Originálny názov: Heart-haped Box, by možno predával knihu viac ako jeho CZ/SK názov. Každý kto aspoň trochu zavadil o rockovú hudbu v nej spozná názov pesničky od Nirvany a v rockovom duchu je prerozprávaný aj tento horor. Aj keď ide o jednoduchú duchárčinu, drzý rockový (sem tam satirický) štyl rozprávania je jedno veľké plus, ktoré poháňa celý dej dopredu ako pickup mŕtveho. Hill bol isto starý Nirvanista a takáto poloha mu svedčí a necítiť s neho žiadnu faloš.
Slzy Nefritovej ženy
Su Tchung
Hmatateľný žiaľ. Dlhé putovanie po čínskych provinciách, plné mýtov,prevtelených bytostí a vtedajšej atmosféry, pôsobí azda najlepšie, čo v edícií Mýty vyšlo.
Carpathia
Maroš Krajňák
Snové blúdenie mŕtveho-nemŕtveho po lesoch, ktorým akoby dal Krajňak poctu naturizmu v jeho filozofickej podstate t. j. "že príroda (lat. natura) je jediná skutočnosť, jediné bytie, že teda neexistuje nijaký duchovný princíp odlišný od prírody a jej nadradený". V tomto zmysle sa prekrývajú aj snové relácie, kde je raz vojna, raz prítomnosť. Pozostatky ľudí blúdia po prírode, kde niektorý sa s ňou vžijú "zrastú s ňou" iný sa rozplynú a podobne. Hľadanie Warholových obrazov v rieke mi prišlo ako námet na inú humoristickú knihu, lebo inak tie spomenuté známe mená čo v okolí Karpát vyrastali s ňou nie sú vžité natoľko srdečne. Knihe by tiež možno prospel akýsi dlhší opis jednotlivých udalostí a zážitkov (aj za cenu porušenia snových variácií), lebo inak je čítanie zložité a vnemy s knihy budú o pár rokov rovnako prchavé ako postavy v knihe.
Zápisník smrti 4
Tsugumi Ohba
Vmiesenie ženského elementu do boja prináša celý rad citov, ktoré by boli viditeľné veľmi ľahko. Preto sa partia karát (zápisníkov) musí rozohrať znova, lebo inak by už bol koniec. Jemný závan love story /i keď bol príjemným osviežením/ bol rýchlo zavrhnutý. Či už správny, alebo nesprávne zvrat deja isto dobre ekonomický pre vydavateľa. Paradoxne práve snaha o ekonomickú nadvládu bude rozoberaná v ďalšom booku. Každopádne autor urobil pre čitateľov kompromis, keď spojil dve nespojiteľné povahy za skoro žiadnu cenu na životoch.
Zápisník smrti 3
Tsugumi Ohba
O tom, že ak zatajujete, že ste Kira a ide vám to veľmi dobre a nenaletíte na žiaden trik, ktorý vás ma nachytať - zvyšuje to vašu percentuálnu šancu že Kira ste. Hlavne ak vás skúša ten chlapík, ktorý nemôže sedieť normálne, lebo jeho uvažovanie klesne o 40%. Síce príliš veľké handrkovanie a prekáranie a nutnosť novej postavy už búcha na dvere. Či to bude správne rozhodnutie uvidíme v ďalšom booku.
Hľadaj moju tvár
John Updike
Prirovnať umierajúce umenie k starej žene, ktorá plná spomienok a sentimentu rozpráva svoj príbeh mladej generácií nemusí byť zlé. Updike akurát prvých 80-90 strán vykradol biografiu Pollocka (ešteže sa priznal), preto ak niekto o ňom čítal, alebo videl film Pollock s Edom Harrisom, tomu prídu tieto fakty až príliš jednoducho podávané s veľmi malými zmenami. Ostatok knihy je blúdenie medzi hľadaním miesta v umeleckom svete v období studenej vojny, opismi vzostupov a pádov v bohémskom manželskom živote hlavnej hrdinky. I keď vycibrený jazyk spolu so skvostným Vilikovským prekladom urobia z knihy nevšedný umelecký zážitok, podať atmosféru a obraz o umeleckých smeroch od druhej svetovej vojny, až po súčasnosť (+ naturalistické opisy a analyzujúce myšlienkové pochody ) je na 230 stranovú príliš knihu málo.
Milosrdný čas
Dušan Dušek
Hrozne opisné so štýlom, ktorý mi vôbec nepadol vhod, lebo pri jemnej nesústredenosti sa stráce cela pointa diela, čo v humornej literatúre veľmi nemá miesto. Chýba tomu odpich, dlhšie dialógy aj keď umne napísané. Aj tak som sa niekedy nevedel zbaviť čudných pocitov "poviedka mladé dievčatka - WTF?". Celkovo to hodnotím ako nie príliš vydarený pokus o predrevolučný chrst do tváre cenzúry, práve keď sa normalizovalo, no dnes to už je u terajších spisovateľov bežné.
