Vzdialení príbuzní

Vzdialení príbuzní https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/162980/bmid_vzdialeni-pribuzni-v9O-162980.jpg 3 5 2

Starý francúzský gróf v automobilovom klube rozpráva priateľovi o tajuplnom stretnutí s mexickým Herediom a jeho synom Viktorom. Je to krutý a tajomný príbeh. Po zmiznutí Viktora sa vydá Brandly do Mexica a tam mu archeolog Heredia povie celý príbeh.

Literatura světová Romány
Vydáno: , Tatran (Bratislava)
Originální název:

Una familia lejana , 1980


více info...

Přidat komentář

eviku19
17.09.2013 2 z 5

Celkom utrpenie pri tom vydržať:P

cessy
29.07.2013 5 z 5

Skutočne netuším, prečo som si po prečítaní anotácie myslela, že pôjde o jednoduché čítanie. Už samotná kombinácia autora mexického pôvodu a prvkov magického realizmu mala byť dostatočným varovaním. Príbeh sám o sebe nie je nijako zložitý, jeho podanie vám však poriadne zamotá hlavu. Je potrebné rozmýšľať takmer nad každou vetou, príbeh treba z textu doslova vydolovať, poskladať ho ako skladačku. Je experimentom, v ktorom sa prelína skutočnosť, spomienky a sny do takej miery, že neviete čo je realita a čo len blúznenie. Všetko sa zlieva do jednej masy, namiesto objasnenia sa vynára nekonečné množstvo ďalších otázok. Príbeh pôsobí ako fantastická halucinácia, už neviete kto je kým, či ide stále o tú istú osobu a ako je niečo také vôbec možné, či je rozprávačov viac a rozprávajú naraz. Hranice logiky, času a priestoru sú narušené. V atmosfére románu je od prvého momentu čosi silne znepokojivé. Historické pozadie a úvahy venované zmyslu ľudskej existencie, osobnej identite, úlohe ľudskej pamäti tento pocit ešte zvýrazňujú. Sotva dvesto stranový román ma zamestnal natoľko, že som o príbehu, ktorý rozpráva a jeho význame musela premýšľať ešte aj vtedy, keď som ho práve nedržala v rukách a venovala sa niečomu celkom inému. V jeho závere som mala podobný pocit ako samotný rozprávač, že zmysel príbehu sa pomaly vynára odniekiaľ z môjho podvedomia a že mu dokonca rozumiem:

„Keď Branly zopakoval dlhé rozprávanie Huga Herediu z Xochicalka v predvečer Všechsvätých, trvalo chvíľu, kým konečný zmysel príbehu klesol na dno môjho vedomia, tak ako zdrap papiera hodený do mora; musel nasiaknuť vodou a slnkom, výparmi jódu, soli a všetkým, čo spôsobuje, že sa vyslovené mení na obsah vedomia a to zasa na čosi viac: na osudové určenie, ktoré v sebe zahŕňa každé slovo, ale zároveň ho aj prorocky ohláša.“

Obávam sa však, že to tak celkom nie je. Musím ale priznať, že v prípade tejto knihy mi to vôbec nevadí. Samotný zážitok z prečítaného je silnejší, než túžba odhaliť zámer autora do najmenších podrobností. Ak vás táto predstava nedesí, pustite sa do čítania. Špeciálne odporúčam milovníkom magického realizmu, najmä toho latinskoamerického.