O Kyrově vychování

24.09.2022

Zajímavý pedagogický spis.

12.03.2021

Priznám sa, že kniha sa mi zo začiatku čítala mimoriadne ťažko, trápil som sa aj s jej strednou časťou, ale musím povedať, že v závere som si knihu obľúbil. Jej štýl je evidentne edukačný, jednoduchý. Určite by som si knihu veľmi užil vo veku 15 rokov. Samotná kniha je niečo medzi žánrom Zrkadla, cez edukačný a biografický román až po vlastné postoje a názory či filozofiu. Xenofón v knihe približuje ideál výchovy, života, boja, kraľovania Kýra II. Veľkého, ktorého však nemôžeme stotožňovať s Kýrom opísaným v Anabáze; jedná sa o jeho starého otca. Xenofón vyzdvihuje Kýra ako vzor panovníka. Mladoperžanov prirovnáva výchovou k Sparťanom, ktorých zvyky a spôsob života plný usilovnosti a skromnosti hodnotí mimoriadne kladne. Ďalej Xenofón s obľubou približuje dobrotu a štedrosť Kýra voči svojim priateľom ako aj silu a rozhodnosť voči nepriateľom, no najmä dáva do popredia jeho múdrosť a rozvahu, sťa filozof na tróne, tak ako to opisoval Xenofónov konškolák Platón.
Dôvod prečo si ku koncu, kniha vyhradila určitý príjemné dojem, je záverečný autorov doslov. Po tých všetkých sladkých naj... dáva záverom do protikladu súčasný stav, kde Novoperžania zoženšteli a celý systém sa doviedol k svojmu úplnému protikladu. Hovorí sa, že dielo korunuje záver a v Xenofónovom záverečnom horekovaním za „sweet old times“ z roku cca 370 p. K. to dáva dielu osobitný nádych. Podrobný výskum v budúcnosti určite prinesie ďalšie rozvrstvenie, čo zo samotnej knihy je história, filozofia, vlastná tvorba, nám sa však dáva čaro neznalosti, ktoré k tejto knihy rozhodne pasuje.

04.01.2020

Četla jsem šestnáctiletá. Podle mých tehdejších poznámek mi dílo přišlo velmi zajímavé, ačkoli styl byl poněkud jednotvárný. Xenofón mi (přirozeně) připomínal Sókrata, jenž byl jeho učitelem.
Sláva dějepisci, že díky němuž stále žije odkaz bezdětného Gadáty.