Ocelový alchymista 5

10.03.2019

Filozofia o živote je presne to palivo piateho zväzku, ktoré každý z nás od začiatku série potreboval. Síce je taká trochu jednoduchšia, ale stále donúti čitateľa zadumať sa nad myšlienkou bytia. K tomu všetkému pridala ešte Hiromu Arakawa nejaké tie výrazné, miestami trošku hraničné emócie (fakt je ich veľa) a kopisko spomienok, ktoré potrápia hlavy našich hlavných postáv. A práve týmto milým prvkom sa nám naši bratia otvoria. Zahodia svoje masky, odkryjú nám tie najcitlivejšie zákutia ich spomienok na detstvo, pokojný rodinný život či rodičov. Dokonca aj Winry sa vyšvihne a ukáže nám niečo z jej bohovského charakteru, pre ktorý si ju nejeden z nás tak obľúbi. Nie je totiž nič horšie, ako keď sa dlhé komiksové série vyznačujú kvantom postáv, na ktoré si po dočítané dielu neviete ani za toho oceľového Boha spomenúť. Chvalabohu, Winry je plnohodnotnou postavou s vlastnou logikou a emóciami bez všetkých tých nezmyslov, ktoré sa niekedy zvyknú objavovať v šónen sériách. A nie, nemá prsia veľkosti D a slovo fanservis určite nepozná... na čo aj?!

Za to ju však veľmi lákajú Edwardove tajomstvá, medzi ktoré patria aj jeho hodinky. Na ne má totiž zakázané siahať. Ale, ak sa už náhodou dostanú do jej rúk, bola by škoda nevyužiť ponúkanú príležitosť a nepovŕtať sa v tajomstve, ktoré jej priateľa ťaží. Ešte šťastie, že temné pasáže presvetlia vtipy o Edwardovej výške, ktorých sa nezbavíme. Jednoducho k nemu prirástli podobne ako jeho oceľové časti tela, s ktorými celkom dobre vychádza. Navyše, sú výborným humorným rozptýlením a dobre dokresľujú Edov charakter. Niečo málinko sa dozvieme aj o Alovi, ktorý je všeobecne tichší ako jeho starší, za to však veľmi nízky brat. Edward mi tak trochu pripomína ratlíka. Čím menšie to je, tým viac to šteká, a to viem z vlastnej skúsenosti, mám jedného ratlíka doma :-)