Filosofická víra

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Šest přednášek o základních otázkách a smyslu filosofie, o člověku, o vztahu filosofie a náboženství, o věčné pravdě.

https://www.databazeknih.cz/img/books/10_/100314/filosoficka-vira-100314.jpg 4.37
Žánr
Literatura naučná, Filozofie
Vydáno, Oikoymenh
více informací...
Nahrávám...

Komentáře (2)

Kniha Filosofická víra

Přidat komentář
Cink262
05.12.2019

Myšlenky Karla Jasperse formulované v přednáškách "Filosofická víra" vedou k zamyšlení nad tím, co to vlastně víra je, zda je potřebná (v dnešní době) k filosofii. Kierkegaard jednou kdesi napsal, že filosofie teologii příliš podceňuje, zda se tento názor přenesl i do dvacátého století ke Karlu Jaspersovi? Těžko říct, o teologii se téměř nezmiňuje, co jistě nepodceňuje, je náboženská víra a náboženství obecně. Snad proto, že náboženství (na rozdíl od mnohé moderní filosofie) nezapomíná na transcendenci a vztah k ní, stejně jako se (povětšinou) nesnaží uspořádat svět jako systém objektů a jiné jevy (např. vztah mezi subjektem a objektem) buďto objektivizovat nebo "vymazat" jejich existenci. Proto Jaspers vnímá víru jako něco veskrze pozitivního, ale také jako něco, co v moderní filosofii chybí, a proto se snaží definovat "filosofickou víru".
Konečně také píše o falešných filosofiích, nebo "nefilosofiích", které se snaží redukovat člověka a opomenout transcendenci, které vnímá sice jako špatné, ale na druhou stranu tvrdí, že skrze nihilismus se člověk lépe dostane k filosofické víře, protože nebude tendenci jí vnímat jako "dogmatickou".
Tak. I přesto, že jsem napsal o knize komentář, musím říci, že mi mnoho myšlenek a jejich propojení mezi sebou stále uniká. Ačkoli "Filosofická víra" vypadá jako útlá knížečka, obsahově je velmi hutná. Ale stojí za to ji přečíst.

Misericordia
12.09.2019

Dobre napísané a podnetné dielo, v ktorom Jaspers formuloval spostoj (svojej) filozofickej viery. Je to viera prejasnená myslením. Pohnútkou tu asi nebude nejaký boj s tradičnou náboženskou vierou. Vnútorný život veriacich v cirkvi je istým spôsobom "chránený". Skôr sa obracal k ľuďom, ktorí žijú v západnej spoločnosti, kde už kresťanstvo nie je samozrejmosťou a potrebujú si v tejto situácii reflektovať svoj duchovný život a rozvíjať ho. K hľadaniu, pre človeka potrebnej a nevyhnutnej viery, im podľa Jaspersa môže poslúžiť aj filozofia, ktorá osvetľuje to, čomu veríme.

Jaspers však nemá na mysli vieru náboženskú, vieru podľa neho „dogmatickú“ - odvolávajúcu sa na pravdu zjavenia, ale vieru filozofickú. Pri nej ide o prejasňovanie viery prostredníctvom filozofovania. Viera má podľa Japersa pôvod v slobode človeka, ktorý si je vedomý, že jeho sloboda mu bola darovaná transcendenciou.

Autor však neverí v možnosť zladenia náboženskej viery a filosofie. A tak vlastne redukuje náboženstvo buď na praktizovanie náboženstva a prijatie vierovyznania, alebo na postoj filosofickej viery, ktorý však podľa autora z definície nesmie prijať žiadne konkrétne vyznanie, ale musí zostať "otvorený". A preto ma Jaspers celkom neprevedčil. Z toho by vyplývalo, že napr. veriaci kresťan nemôže myslieť a filozofovať a naopak filozof zase prijať kresťanstvo.

Aj keď niečo na tom bude a náboženské vyznanie skutočne formuje myslenie. Ale zároveň je aj neustálym impulzom pre premýšľanie o viere. Kto môže povedať, že už celkom pochopil kresťanské dogmy a nepotrebuje viac rozlišovať? A nie je aj vyznanie viery odvahou veriť v "to", o čom nemám "stopercentnú" istotu, ale neustále sa k tomu tajomstvu môžem len približovať? A nebolo aj Abrahámovo povolanie zjavením a nie len "skokom viery" do neznáma? Nie je krátkozraké stavať do protikladu náboženskú prax a vyznanie so samotnou vierou? Neprejavuje sa viera najčastejšie práve náboženskou praxou?

Je cítiť, že sám Jaspers sa nikdy nestotožnil s kresťanstvom a vlastnou protestantskou cirkvou a svojimi textami odpovedal aj na isté tendencie u jeho filozofujúcich súčasníkov teológov, ktorí zase absolutizovali náboženské poňatie viery (pr. dialektická teológia).


Doporučujeme

Sofiin svět
Sofiin svět
Cesta pokojného bojovníka
Cesta pokojného bojovníka
Tak pravil Zarathustra
Tak pravil Zarathustra
Mít nebo být?
Mít nebo být?