Filosofická víra

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Šest přednášek o základních otázkách a smyslu filosofie, o člověku, o vztahu filosofie a náboženství, o věčné pravdě.

https://www.databazeknih.cz/images_books/10_/100314/filosoficka-vira-100314.jpg 4.25
Žánr
Literatura naučná, Filozofie
Vydáno, Oikoymenh
více informací...
Nahrávám...

Komentáře (1)

Kniha Filosofická víra

Misericordia
12. září

Podnetné a dobre napísaní dielo, v ktorom Jaspers formuloval postoj filozofickej viery. Je to viera prejasnená myslením. Pohnútkou tu asi nebude nejaký boj s tradičnou náboženskou vierou. Vnútorný život veriacich v cirkvi je istým spôsobom "chránený". Skôr sa obracal k ľuďom, ktorí žijú v západnej spoločnosti, kde už kresťanstvo nie je samozrejmosťou a potrebujú si v tejto situácii reflektovať svoj duchovný život a rozvíjať ho. K hľadaniu, pre človeka potrebnej a nevyhnutnej viery, im podľa Jaspersa môže poslúžiť aj filozofia, ktorá osvetľuje to, čomu veríme.

Jaspers však nemá na mysli vieru náboženskú, vieru podľa neho „dogmatickú“ - odvolávajúcu sa na pravdu zjavenia, ale vieru filozofickú. Pri nej ide o prejasňovanie viery prostredníctvom filozofovania. Viera má podľa Japersa pôvod v slobode človeka, ktorý si je vedomý, že jeho sloboda mu bola darovaná transcendenciou.

Autor však neverí v možnosť zladenia náboženskej viery a filosofie. A tak vlastne redukuje náboženstvo buď na praktizovanie náboženstva a prijatie vierovyznania, alebo na postoj filosofickej viery, ktorý však podľa autora z definície nesmie prijať žiadne konkrétne vyznanie, ale musí zostať "otvorený". A preto ma Jaspers celkom neprevedčil. Z toho by vyplývalo, že napr. veriaci kresťan nemôže myslieť a filozofovať a naopak filozof zase prijať kresťanstvo.

Aj keď niečo na tom bude a náboženské vyznanie skutočne formuje myslenie. Ale zároveň je aj neustálym impulzom pre premýšľanie o viere. Kto môže povedať, že už celkom pochopil kresťanské dogmy a nepotrebuje viac rozlišovať? A nie je aj vyznanie viery odvahou veriť v "to", o čom nemám "stopercentnú" istotu, ale neustále sa k tomu tajomstvu môžem len približovať? A nebolo aj Abrahámovo povolanie zjavením a nie len "skokom viery" do neznáma? Nie je krátkozraké stavať do protikladu náboženskú prax a vyznanie so samotnou vierou? Neprejavuje sa viera najčastejšie práve náboženskou praxou?

Je cítiť, že sám Jaspers sa nikdy nestotožnil s kresťanstvom a vlastnou protestantskou cirkvou a svojimi textami odpovedal aj na isté tendencie u jeho súčasníkov filozofujúcich teológov, ktorí zase absolutizovali náboženské poňatie viery (pr. dialektická teológia).