Rjóko Sekiguči

Nové komentáře u autorových knih

Nagori

„Príjemná 3,5* oddychovka/esej o jedle, ročných obdobiach, pominuteľnosti života.“
— adorjas

Nagori

„Kniha nesouroda jako denicek, poznamek pod carou malem vic nez textu, jedina poznamka prekladatelky nesmyslna... Zaznelo tam par hezkych myslenek, ale rekneme, ze neprecist si ji, o nic neprijdete, pokud nejste vylozene fascinovani japonskou kulturou, jazykem, nebo nevarite na urovni sefkuchare.“... celý text
— petka.f

Nagori

„Krásné zamyšlení nad ročními obdobími ve spojitosti s jídlem. Sice jsem od knihy očekávala něco trochu jiného, přesto se mi rozjímání o odcházejících sezónách líbilo. Kniha asi nebude pro všechny, ale pokud máte rádi japonskou kulturu a nostalgii nebo jídlo tak doporučuji k přečtení“... celý text
— Zully737

Nagori

„Úvaha o střídání ročních období, která opakuje obecně známé věci a jejiž čtení mi nic nepřineslo. Období na mě přirozeně působí, to, že se rozdíly v dnešní době zastírají či nevnímají vím, jahody v zimě mi nechutnají a výčet jídel na konci knížky ...?“... celý text
— pajaroh

Nagori

„Ďalší doklad japonskej posadnutosti jedlom (kombinovať čítanie s Kawakamiovej novelami a s filmom Tanpopo), ktoré sa však postupne rozlieva nielen do uvažovania o sezónach a o špecifickom koncepte nagori, ale aj do uvažovania o prírode, o temporalite, o poézii haiku, o človeku... Štýlom až akési nezúčastnené, a pritom z toho tryská fascinácia svetom. Tá kniha zároveň zanecháva takú tú stopu, ktorá vás nabáda poddať sa sezónnosti, poddať sa tomu opojnému prenikaniu sa so svetom a ktorá skrz zaujatie zmyslovosťou vkladá človeka do až náboženského spôsobu prežívania sveta. Skrátka do uvedomenia si pominuteľnosti, čo je kategória podobná i nepodobná konceptu nagori. Autentická existencia akoby bola na dosah. V tomto je tá kniha naozaj zenová. V prvom rade musím oceniť mnohé zaujímavé postrehy: Vedeli ste, že priemyselné potraviny s dlhou trvanlivosťou odzrkadľujú našu túžbu po nesmrteľnosti, pohodlí a večnej mladosti? Alebo, že jednotlivé ingrediencie sú ako ľudia, ktorých musíme spoznať predtým, než ich dáme dohromady? A tiež fakt, že nagori je veľmi blízke lúčeniu, kedy hľadíme za odchádzajúcou postavou strácajúcou sa za horizontom ako chvost kométy? Čo je však na knihe (aspoň pre mňa) najzaujímavejšie je spôsob chápania času. Nagori je tu vždy dvojznačné, pretože človek si tu uvedomuje čas ako unikajúci a zároveň prichádzajúci, a pritom akoby sa človek v tej zmyslovosti mal ocitnúť tu - v súčasnosti. Nagori tu neoznačuje ani lineárne plynutie a ani cyklickosť, ale práve ich stretnutie, ktoré akoby si vytváralo vlastnú temporalitu - extatickú udalosť. Claude Romano pre to nachádza ďaleko upachtenejšie a menej poetické slovo: vždy-už-to-čím-bude-ako-také. Myslím si, že nagori je presne toto, ale treba sa pritom ešte bližšie pristaviť.“... celý text
— Macvosik

Přejít na knížky autora