1. Domů
2. Autoři
3. Kathy Reichs
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 36
• Bazar 39
• Životopis
• Citáty 3
• Diskuze 27

Populární knihy

/ všech 36 knih

Nové komentáře u knih Kathy Reichs

Svědectví kostí

„Prvni setkani s Kathy Reichs a velka spokojenost. Napinave!“
— Oli1104

---

Pavoučí kosti

„Čtení téhle detektivky vyžaduje stejně detailní soustředění, jako je nutné detailní zkoumání nalezených kostí. Spletité klubko postav i motivů, pátrání v minulosti a slušná dávka napětí poctivě splňuje to, co od téhle série lze očekávat. Jen si dejte pozor, abyste neuvízli v pavoučí síti, kterou tu pachatel šikovně splétá! No a jak už to u Kathy Reichs bývá, těšte se na slušnou nálož zajímavých informací a není nouze ani o vtipné momenty.“... celý text
— SSTknihy

---

Kosti v sude

„Kosti v sude je ďalší z krimirománov s forenznou atropologičkou Temperance Brennanovou. Opäť výborne napísané a treba povedať, že oproti seriálu sú knižné predlohy prepracovanejšie, napínavejšie a strhujúcejšie. Svoje robí aj prostredie automobilových pretekárov a zamotaný prípad plný dávnych tajomstiev. Na pretekársky okruh v Charlotte sa zišlo dvestotisíc fanúšikov, aby podporili svojich favoritov v jedných z najvýznamnejších pretekov NASCAR. V rovnakom čase sa na neďalekej skládke nájde mŕtvola. Keď správa o náleze prenikne do médií, Temperance Brennanovú vyhľadá mechanik jedného z tímov, ktorý už dvanásť rokov pátra po svojej staršej sestre – nádejnej automobilovej pretekárke. Tá totiž zmizla aj s priateľom, prívržencom miestnej pravicovo-extrémistickej skupiny. Ich zmiznutie vyšetrovalo aj FBI, no pátranie sa záhadne skončilo už po niekoľkých týždňoch. Zdá sa, že niekto sa úpenlivo snaží, aby pravda nikdy nevyplávala na povrch... Kosti v sude nesklamú žiadneho fanúšika Temperance. Dynamický, napínavý príbeh, ktorý autorka neprekombinovala, naopak – vystihla správnu mieru. Motoristický šport asi skôr pritiahne mužských čitateľov, no Kathy Reichs ho opísala pútavo a zaujímavo. Dobre do príbehu vplietla extrémistov, vražedné chemikálie a tajomstvá, ktoré len postupne odkrývame. Prečítajte si úryvok z knihy Kosti v sude: Dnes na ten týždeň spomínam ako na preteky v daždi. Skoro každý deň sa niesol v znamení búrok. Isteže, bola predsa jar. Lenže takéto búrky tu ešte nikto nezažil. Nakoniec ma zachránila osoba menom Leto. Viem, znie to bizarne. Stalo sa to takto. Tmavé hubovité mraky viseli nízko nad zemou, ale zatiaľ nepršalo. Našťastie. Celé dopoludnie som totiž vykopávala mŕtvolu. Pripadá vám to morbídne? Je to súčasťou mojej práce. Som forenzná antropologička. Nachádzam a skúmam mŕtve telá, ktoré majú zvyčajne ďaleko od svojho pôvodného stavu – sú spálené, mumifi kované, zohavené, rozštvrtené, rozložené alebo z nich zostali len kosti. Dobre teda, dnes nešlo tak celkom o mŕtvolu. Hľadala som chýbajúce časti tela. Krátka verzia. Vlani na jeseň z jednej samoty v okrese Cabarrus v Severnej Karolíne zmizla žena. Pred týždňom – bola som služobne na Havaji – sa jeden vodič kamióna priznal, že túto ženu zaškrtil a telo zakopal v pieskovni. Horliví policajti z miestneho oddelenia sa okamžite chopili lopát a vedier. Vyhrabané kosti doručili v kartónovej škatuli od jablčného pyré značky Mott môjmu zamestnávateľovi, úradu súdneho lekárstva v susednom okrese Mecklenburg. A tak som sa včera, čerstvo dozlatista opálená havajským slnkom, pustila do analýzy. Súpis kostí odhalil chýbajúcu jazylku, dolnú čeľusť a všetky horné rezáky a očné zuby. Bez zubov nie je možné telo identifi kovať. Bez jazylky sa nedá dokázať, že obeť zaškrtili. Doktor Tim Larabee, hlavný súdny lekár okresu Mecklenburg, ma požiadal, aby som zašla na miesto nálezu do pieskovne a dôkladne ho ešte raz prezrela. Keď musím po niekom napravovať, čo domrvil, zvyčajne ma to poriadne naštve, ale tentoraz som mala dobrú náladu. Chýbajúce časti tela som našla veľmi rýchlo a hneď som ich aj dopravila na súdne v Charlotte. A odtiaľ som sa vydala rovno za sprchou, neskorým obedom a pokojným popoludním v spoločnosti môjho kocúra. Boli o desať minút dve. Prepotené tričko sa mi lepilo na chrbát. Vlasy som mala nedbanlivo zviazané do strapatého uzla. Všade na koži, dokonca aj pod spodnou bielizňou, som cítila piesok. Napriek tomu som si veselo pospevovala pesničku Biely magor od Ala Yankovica. Čo k tomu dodať? Videla som jeho video na YouTube a od tej chvíle tú melódiu nedokážem pustiť z hlavy. Len čo som nabehla na diaľnicu I-85 smerujúcu na juh, do mojej malej mazdy sa oprel silný vietor. Trochu nervózne som pozrela na oblohu a naladila na rádiu vysielanie verejnoprávnej stanice NPR. Terry Grossová sa práve blížila k záveru rozhovoru s básnikom laureátom W. S. Merwinom. Obom boli poveternostné podmienky za oknom môjho auta ukradnuté. Nečudo. Relácia sa vysielala naživo z Filadelfie, osemsto kilometrov severne od miesta, kde som sa nachádzala. Terry pustila upútavku na budúceho hosťa. Meno som nemala kedy zachytiť. Píp! Píp! Píp! Národná meteorologická služba varuje pred výrazným zhoršením počasia v niektorých oblastiach predhoria Severnej Karolíny vrátane okresov Mecklenburg, Cabarrus, Anson, Stanly a Union. Očakávajú sa silné búrky, ktoré by sa mali prehnať touto oblasťou v priebehu nasledujúcej hodiny. Predpokladané zrážky majú dosahovať dvadsaťpäť až sedemdesiatpäť milimetrov, preto na niektorých miestach hrozia záplavy. Atmosférické podmienky sú priaznivé pre vznik tornád. Počúvajte nás aj naďalej, už čoskoro vám prinesieme ďalšie aktuálne informácie. Píp! Píp! Píp! Bez zubov nie je možné telo identifikovať. Bez jazylky sa nedá dokázať, že obeť zaškrtili. Doktor Tim Larabee, hlavný súdny lekár okresu Mecklenburg, ma požiadal, aby som zašla na miesto nálezu do pieskovne a dôkladne ho ešte raz prezrela. Keď musím po niekom napravovať, čo domrvil, zvyčajne ma to poriadne naštve, ale tentoraz som mala dobrú náladu. Chýbajúce časti tela som našla veľmi rýchlo a hneď som ich aj dopravila na súdne v Charlotte. A odtiaľ som sa vydala rovno za sprchou, neskorým obedom a pokojným popoludním v spoločnosti môjho kocúra. Boli o desať minút dve. Prepotené tričko sa mi lepilo na chrbát. Vlasy som mala nedbanlivo zviazané do strapatého uzla. Všade na koži, dokonca aj pod spodnou bielizňou, som cítila piesok. Napriek tomu som si veselo pospevovala pesničku Biely magor od Ala Yankovica. Čo k tomu dodať? Zovrela som volant ešte tuhšie a zrýchlila na stodvadsať. Na úseku, kde platí stovka, to bol poriadny risk, ale chcela som byť doma, skôr než sa spustí tá prietrž. Po chvíli Terry znovu prerušili, ibaže tentoraz akýmsi čudným tlmeným húkaním. Strelila som očami na rádio. Húkačka sa ozvala znova. S hlúpym pocitom som sa pozrela do spätného zrkadla. Na zadný nárazník sa mi lepilo policajné auto. Mrzuto som zastavila na krajnici a stiahla okienko. Keď sa pri mne objavil policajt, podala som mu vodičák. „Doktorka Temperance Brennanová?“ „Prepáčte, je trochu zaprasený.“ Oblažila som ho nevinným úsmevom. Aspoň som dúfala v jeho nevinnosť. Muž zákona mi ho neopätoval. „To nebude nutné,“ odvetil, ukazujúc na vodičák. Nechápavo som naňho pozrela. Mohol mať takých dvadsaťpäť, bol štíhly, pod nosom mu rástli riedke fúziky a na oboch stranách ustupovali do stratena. Na hrudi mal pripnutý odznak s menom R. WARNER. „Na policajné oddelenie v Concorde prišla žiadosť od hlavného súdneho lekára mecklenburského okresu, aby sme vás zadržali a dopravili na určené miesto.“ „Larabee poslal za mnou policajtov?“ „Áno, madam. Keď som však prišiel do pieskovne, už ste tam neboli.“ „Prečo mi nezavolal sám?“ „Zjavne sa vám nemohol dovolať.“ No jasné! Pri práci som nechala iPhone v aute, aby sa doň nedostal piesok a nepoškodil ho. „Telefón mám v príručnej skrinke,“ oznámila som preventívne. Rozhodne som nemienila dráždiť strážnika Warnera. „Teraz si ho vyberiem.“ „Dobre, madam.““... celý text
— Lucia007

---

---

Pavúčie kosti

„Pavúčie kosti je ďalší prípad najznámejšej forenznej antropologičky Temperance Brennanovej. Už 13.diel populárnej série, ktorá sa dočkala úspešného sfilmovania. Základná otázka znie – ako môže byť jeden človek mŕtvy na troch miestach v priebehu štyroch desaťročí? Johna Loweryho vyhlásili za mŕtveho v roku 1968. Podľa záznamov zahynul pri páde helikoptéry vo Vietname a jeho telo pochovali v Severnej Karolíne. O štyridsať rokov neskôr zavolajú Tempe Brennanovú k mŕtvole muža zabaleného v igelitovej fólii, ktorú vytiahli z rybníka na juhu Québecu. Krátko nato obeť identifikujú ako Johna Loweryho. Ako mohol jeden človek umrieť dvakrát? A ako sa telo amerického vojaka dostalo do Kanady? Tempe sa vydáva do Severnej Karolíny, aby exhumovala a preskúmala zvyšky tela uložené v Loweryho hrobe. Čoskoro sa objavia ďalšie ostatky a pri nich Loweryho identifikačná známka. Tri telá, jedno meno. Ktoré z nich skutočne patrí Johnovi Lowerymu? Krimi triler Pavúčie kosti je klasická „brennanovka“, ktorá poteší všetkých fanúšikov tejto súdnej antropologičky. Sympatická vyšetrovateľka má v rukách puzzle, ktoré musí správne poskladať. Príbeh typický pre celú sériu – pútavý príbeh s premyslenou dejovou líniou, silné postavy a zaujímavé pozadie prípadov i kriminalistického vyšetrovania. Kathy Reichs je forenzná antropologička, certifikovaná Americkou radou súdnej antropológie. Bola členkou správnej rady a viceprezidentkou Americkej akadémie forenzných vied. Je profesorkou na katedre antropológie Severokarolínskej univerzity v Charlotte. Preslávila sa románom Déjà Dead, ktorý sa stal bestsellerom New York Times a získal Ellisovu cenu za najlepší debut. Ústredná postava, forenzná antropologička Temperance Brennanová, vystupuje ako autorkino alter ego aj v ďalších jej dielach: Nevinné obete, Smrtiace rozhodnutie, Tajomné kosti, Korisť, Holé kosti, Vražedné tajomstvá, Kosti na pláži, či Nevinné obete.“... celý text
— Lucia007

---

Virus

„Nebezpečný případ neteře sběratelky kostí Čtrnáctiletá Tory Brennanová měla odjakživa dobrodružství v krvi; konec konců je neteří slavné soudní antropoložky Temperance Brennanové. Seznamuje se se skupinkou dětí, které sdílejí její vlastní zápal pro vědu a svůj volný čas tráví zkoumáním zastrčených zákoutí mokřiny kolem ostrova Loggerhead. Jenomže ve výzkumném ústavu na Loggerhead se dějí divné a nebezpečné věci. Dětem se podaří zachránit z místní utajené laboratoře štěně vlčáka, ale nakazí se přitom vzácným kmenem psího parvoviru, který jim pozmění DNA - navždycky. Sama o sobě je Tory jako hrdinka moc sympatická. Autorce se povedla vystihnout její skutečná podstata, proto se do této hrdinky dá během čtení velmi dobře vžít. Navíc je sympatická, takže si ji již od první chvíle oblíbíte. Tory je dalo by se říci klíčem ke všemu, co se v knize stane, hraje tam důležitou roli a navíc, je velmi chytrá, zrovna ona na všechno přijde. Na to, jak je děj knihy zamotaný a zpočátku nejasný se to sice zdá být nemožné, ale jelikož to autorka napsala tak, jak to napsala, nemohu tomu nic vyčíst. Navíc, jelikož je Tory hlavní postava, dost si s ní vyhrála, takže po celý příběh vás tahle sympatická hlavní hrdinka provází celým příběhem, který vás pohltí. U téhle knihy jsem dlouho váhala, každý má na ní trochu jiný názor, někomu dokonale sedla a někdo se nudil (i když teda nechápu proč, v knize je akce až moc…), ale nakonec jsem si ji jako E-knihu koupila. A musím uznat, že tato kniha má, co do sebe! Zpočátku jsem tomu moc nevěřila, protože moc knih s podobným obsahem není nebo já znám pouze tuto, avšak během čtení jsem se rozhodně nenudila. Už začátek má v sobě počáteční napětí, kdy jste v přítomnosti, je tam menší napínavá scéna a bum…jste zpátky v minulosti. Nevím, jak u ostatních, ale zrovna tohle mě naprosto pohltilo do čtení a než jsem knihu dočetla, tak jsem se od ní neodtrhla. Nechybí ji nic, sice to není nijak romantické (čekejte tam toho minimum), takže příznivci románů mají smůlu, ale i tak by se jim to mohlo líbit, protože tento dobře napsaný fantasy thriller je jedna z nejlepších knih, co jsem z nakladatelství četla. Rozhodně ji doporučuji.“... celý text
— MilenneWaver