DzordanoChruno komentáře u knih
Okrem inými recenzentami uvedených kvalít knihy sa akosi zabúda na humor, dobre som sa zasmial pri pasážach ako:
"Jeho inteligenci (mloka) není naprosto třeba přeceňovat, nebo v žádném ohledu nepřekračuje inteligenci průměrného člověka našich dnů."
Viac psycho a fantasy ako detektívka. Číta sa to výborne, ale výhrady mám k Angelovi a Louisovi, ktorí su vždy zázrakom pripravení tam, kam sa prirúti nepriateľ. A premisa, že zabíjať pre dobro či pomstu sa môže, je zvrhlá. Chcelo by to viac rozumu ako emócie, potom by to bolo dokonalé dielo.
Zaujímavé myšlienky najmä v úvode knihy, pútavý thriller. Potom trocha pritiahnuté za vlasy s "nesmrteľnosťou" a všestrannosťou p. Pudda, aj tých pavúkov a mŕtvol bolo zbytočne veľa. Ale aj tak a napriek mizernému prekladu dávam 4*. Výborný komentár: Honajz.
Dej je vystavaný dobre, je to oddych oproti pomerne bláznivému Trpaslíkovi. Ale humoru je málo, do polovice knihy som sa zasmial iba raz. A keď sa z pokusu o vtip stal fekál, prestal som čítať.
Zaujímavý pohľad na "život" po smrti, ale napísané je to zložito, čítanie samotné je trošku peklom...
Nuda. Humoru málo, a i ten je často vulgárny až fekálny.
Čo to chcelo byť? Nekonečné opisy, žiadny príbeh. Bájny pán Kurtz, okolo ktorého sa točí celý skromný dej, sa v knihe len mihne. Je oslavovaný ako Boh, ale pritom je to narcis, lúpežník a zvrhlý vrah. Mala kniha za cieľ vyjadriť nejaký pocit, skľúčenosť, boj človeka s temnotou života a bezútešnou vidinou smrti? V poriadku, pár myšlienok tam bolo, ale podať to formou ako v tejto knihe muselo vyžadovať buď duševnú nemoc alebo riadnu dávku narkotík.
Stále vynikajúce nápady, ale ku koncu už trocha nuda. Vadia mi zjednodušujúce prechody z nezvratných vecí späť (reinkarnácia toastovača) a dosť nihilistické smerovanie deja (deštrukcia robíkov, ľahkovážne vypustenie paliva, havárie dopravných rakiet, ...). Ale Rimmer tu získal rozum a tým aj vážnosť, čo mu prajem :-)
Boli ste niekedy v piatok večer v uliciach anglických miest? Videli ste tie indivíduá, lúčiace sa so slobodou v našom hlavnom meste, kúpať sa vo fontáne, či močiť v strede námestia? Potom je vám jasné, že absurdný humor mohol vzniknúť jedine v Anglicku. Pre človeka s IQ čo len o trochu vyšším ako má toastovač, tam totiž iná úniková cesta medzi prítomnosťou a neodvratnosťou smrti neexistuje. Obe v tejto knihe dostávajú riadne na frak, škoda len, že aj ten Lister je so špinavými spodkami tak odporný, že mi príde dokonca Rimmer sympatickejší :-)
Vecné, neprikrášlené, presvedčivo popísané peklo. Ťažko uveriť, že kniha je iba fikciou a nie je napísaná podľa skúseností z vlastného života. Tomu hovorím Pán spisovateľ.
Tak už viem, čo je balada. Desivé, skľučujúce, no zarámované do krásnej prírody. Niekedy je Vám chlapcov ľúto (spomienky na domov, sny o nenaplnenej láske), vzápätí chcete, aby ich rýchlo chytili a potrestali (pri napadnutí krajčírky). Nádej na záchranu v sebe živia, no na pozadí počujete tikať hodiny spravodlivosti...
Autor je myslím génius. Rybí krev je pre mňa poetickou knihou. Síce napísaná ako román, ale mnohovrstvový dej dokonale navodí pocity, ktoré sa nedajú dosiahnuť prózou. Som rád, že som zahliadol kúsok autorovho vnútorného sveta. A len s rešpektom odhadujem, koľko toho v sebe musí mať navyše nad to, čo som ja bol schopný vnímať.
Čo sa štýlu týka, páčil sa mi úvod zo súčasnosti. Flashback o 20 rokov do minulosti mi zo začiatku nesadol, trvalo mi dlhšie, kým som sa chytil. Ale pootm to už šlo. Hlavná hrdinka môže niekomu liezť na nervy, ale mňa si získala silným putom s rodnou hrudou a odhodlaním urobiť všetko pre to, aby sa väzby, vzťahy a korene nevytrhali. Takéto niečo ja nepoznám, je mi jedno, kde som, ale rešpektujem, a možno i obdivujem ľudí, ktorí cítia silnú príslušnosť k miestu a dobe. Asi majú život hlbší a bohatší. Niekedy bol dej príliš rozvláčny a autor ho mohol skrátiť. Inokedy som bol prekvapený z dokumentaristického štýlu, sám som to obdobie zažil a opisy boli veľmi verné, priam biografické. Privítal by som, keby kniha neskončila pred stretnutím so Zdeňkom. No a s tou lesbou to bol trocha zbytočný úlet, neviem, či to je dnes povinná položka a bez toho by knihu nikto nevydal. Alebo je autor sám teplomilná rastlina (to by vysvetľovalo, ako dokonale a citlivo píše muž knihu očami hlavnej hrdinky - ženy) a neodpustil si trocha podprahovú masírku. Ale na hodnotení za to hviezdu neuberiem.
Najprv ma to zaujalo, potom mi začal chlapík liezť na nervy (toho nihilizmu je aj na mňa moc) a nakoniec ma to nudilo. Nedočítal som.
Síce určené pre mládež, ale jednoduchosťou a čistotou štýlu poteší aj dospelých, ktorí sú už unavení z premúdrelých počinov súčasných pseudointelektuálnych autorov. Sem tam malá naivitka v deji tomu neublíži, možno len z dnešného pohľadu až zbytočné strieľanie zveri, kedy sa len hrdinom zachcelo. No, ale pred 100 rokmi sa na to asi pozerali inak.
Psychedelické čítanie: má to formát detektívky, ale autor sa rozplýva nad škótskymi hmlami, či formuluje životné pravdy o samote a láske. Naopak, veľa vecí v deji bolo načatých, ale len málo dopovedaných, to by sa v detektívke nemalo stávať. Najviac zo všetkého sa to podobá na článok z časopisu Střelecká Revue - mám pocit, že autor bol posadnutý zbraňani a okolo toho uplácal príbeh.
Spočiatku pomerne nudné, málo akcie, veľa opisov. Ale kvitujem, že podrobný opis Jayových zvrhlých činov autor vynechal. V druhej polovici sa to rozbehne, a napriek pár "náhodám" a nelogickým zvratom kniha pútavo priblíži myslenie a konanie vraha, okolo ktorého sa už zaťahuje slučka vyšetrovateľov.
Rýchlo a zbesilo, ročník 1940. Kniha je napísaná majstrovsky, dej má spád, stále sa deje niečo, čo vás udrží v napätí. Ku koncu knihy pribúda vypitej whisky a menej uveriteľných zvratov v deji, ale celkove je to jedna z najlepších autorových kníh.
Nesympatické postavy, odpudivé prostredie, zo začiatku sa mi to nepáčilo. Ale od polovice knihy autor majstrovsky opisuje zmýšľanie a vnútorné pochody zločinca, čo u mňa výrazne zlepšilo dojem z knihy.
Niežeby tam neboli napínavé pasáže, ale celkove je to hlúpučké, naivné a skôr by sa to uchytilo ako encyklopédia všetkých náhod a nepravdepodobností. Alebo ako kreslený komiks, tam stačí pútavosť a akcia a nevadia prehrešky proti zdravému rozumu.
Ľudká zloba, sebectvo, povýšenosť, úlisnosť, pretvárka, hlúposť. Moc sa toho za takmer 150 rokov nezmenilo, ľudstvo sa nehorší, bolo rovnako zlé vtedy, ako teraz. To je pozitívne zistenie. Horšie je to so štýlom, ako sú tieto poviedky napísané, nebavilo ma to, zápletky boli pomerne naivné a prvoplánové, určite tomu časový odstup od napísania uškodil. Len zo dve z nich ma zaujali a obsahujú aj zaujímavé myšlienky, o ostatných som cítil skôr stiesnenosť a bezútešnosť a bol som rád, keď skončili. Čechov mi na rozdiel od iných ruských klasikov nesadol.