DzordanoChruno
komentáře u knih
V údolí Sacramenta
Francis Bret Harte
Pár príbehov zo zlatokopeckého prostredia sa mi páčilo, bol to iný pohľad a hľadanie ľudskosti a lásky v inak drsných či jednoduchých ľuďoch. No väčšina poviedok ma nudila (advokát, Čínania, Sever-Juh, ...) anakoniec som knihu ani nedočítal.
Školák Kája Mařík 1. díl
Felix Háj (p)
Keby som to čítal pred 40-mi rokmi, bolo by to super. Keď to budem čítať o 40 rokov, bude to super. Teraz je to síce príjemné, ale po čase už nudné. A ten rodičovský teror je trocha ťažko stráviteľný, najmä keď je jasné, že Kája má dobré srdce a tie nehody a huncútstva nie sú robené so zlým úmyslom...
V nejvyšších sférách
Arthur Hailey
Po desaťročiach som znovu otvoril Haileyho. Najprv sa vrátil starý dobrý pocit z autorovho rozprávačského umenia. No neviem, či sa doba zrýchlila, alebo je toto dielo slabším odvarom kníh Kolesá, Hotel, Peniaze, no veľmi skoro ma to začalo nudiť. Čakal som napínavú drámu na tému "jadrový konflikt na spadnutie" (ako paralelu k súčasnej neutešenej situácii), no dočkal som sa prplania v intímnom živote premiérovej sekretárky, zbytočných analýzach sklonov k opilstvu jedného z ministrov a hlavne absolútne nezáživnej linke s bezprízorným utečencom. Keď miera preskakovania nudných pasáží presiahla zmysluplnú hranicu, knihu som odložil nedočítanú...
Červený drak
Thomas Harris
Bravúrne napísaná kniha. Primerane napínavé, našťastie iba mierne sadistické, minimálne vulgárne dielo. Veľmi dobre vykreslené sú charaktery postáv (i keď vedľajšia, ale zaujímavá bola Reba), sú uveriteľné, nečiernobiele, Drak vzbudzuje nielen odpor, ale aj ľútosť. Najdesivejšie je, že takí ľudia skutočne môžu existovať... Záver som nečakal, potešil, ako aj zopár trefných pasáží, ktoré s dejom nesúviseli, ale o to viac zaujali, napr. "Graham se cítil osamělý a věděl proč. Pohřby v člověku často probouzejí touhu po sexu - trochu smrt nějak urazit."
Slovácko sa nesúdí
Zdeněk Galuška
Pekná, vtipná knižka z doby, keď bol svet ešte analógový. Neviem, či sa jedná o autorskú tvorbu, alebo sú tam aj "sobrané ftipi", ktoré sa tradične rozprávali v miestnych sklípkoch. Každopádne pobavilo. Len mi je ľúto, že som nerozumel každému slovu, ale zase keby to nebolo písané v nárečí, nebolo by to ono.
Maigret a Dlouhé Bidlo / Inspektor Kostra
Georges Simenon
Náhoda...? Druhá kniha hneď za sebou (predtým Maigret a soudcův dům, teraz Inspektor Kostra), kedy som narazil na situáciu, kde dcére lezie do okna milenec a bývalá bohatá manželka jednej z postáv sa odsťahovala na Riviéru. Zjavne obľúbený Simenonov rámec... Kniha inak pomerne nezáživná, pointa predvídateľná. Ešteže aspoň tu Maigret nepije ako dúha a ušetrení sme boli aj od komisárovej manželky.
Tři blázniví Robinsoni
Achille Gregor
Ja sa teda rád hrám so slovíčkami a hľadám dvojzmyselné výrazy a vety, ale čo predvádza tento pán, je úplne iná liga a musím mu vzdať poklonu. Škoda, že je jeho dielo menej známe, tak vydarený a svieži humor by si zaslúžil väčšiu publicitu. Kniha je veľmi vtipná, až na jednu zaujímavosť: cesta je určite napísaná podľa osobnej skúsenosti, keďže Londýn je asi najnudnejšie mesto, aké som kedy navštívil a premietlo sa to aj do opisu v tejto knihe - ani taký vtipálek ako McGregor nebol schopný napísať o ňom čo len pár zaujímavých viet. Určite sa pri jeho návšteve a opise tiež trápil, vyslobodením bola až cesta na sever do Škótska. Tam sa do knihy zase vracia humor, dobre naštartovaný v úvode diela.
Maigret a soudcův dům
Georges Simenon
Slabšie dielo, veľa nedokončených viet, náznakov, Maigret je hnusný na svojho podriadeného Mejata. A zločin nielen objaví, ale aj zápletku vlastne nakoniec vyrieši tetka Aďa.
Valérie a týden divů
Vítězslav Nezval
NEnaZVAL by som to dobrou knihou, skôr dobrou prílohou k anamnéze od psychiatra. Čítať túto knihu je asi takým potešením, ako vŕtať sa v hnisavej rane vidličkou. Autor píše zvrhlo, urážlivo a povýšenecky ku všetkým naokolo, vadí mi najmä ten disrešpekt ku starobe. Niektoré veci mi skrátka ku "krásnej" literatúre nikdy nesadnú. Nezval mal asi hormón, alebo bral silný matroš, keď napísal takýto brak. Ale je to autor zjavne nedotknuteľný, aj komentátori nižšie, ktorí píšu, že sa im kniha až tak nepáčila, alebo jej moc nerozumeli, dávajú často 4 hviezdičky... Smiešne, hodnotenia na tomto portáli nemajú moc výpovednú hodnotu. Takže za mňa ODPAD, navyše vysokooktánový.
Obchod na korze
Ladislav Grosman
Kniha útla rozsahom, ale rozsiahla obsahom... Pomalý dej veští katastrofu, zdanlivý pokoj je iba v oku hurikánu... Autor na pár stranách sugestívne opísal stiesnenosť situácie, i jej rýchle vygradovanie v priebehu pár dní. Strašné je, že to nie je iba kniha, ale jeden z príbehov, ktoré sa skutočne odohrali. Z diela je zrejmé, ako ľudská hlúposť a chamtivosť spôsobila tragédiu, ktorá bola tak zvrhlá, že málokoho napadlo, že môže niečo také nastať. Preto toľkí vopred neutiekli, ale skončili v plynových komorách. Kniha by mala slúžiť ako memento, situácia sa kľudne môže zopakovať, aj dnešný svet je na hlavu postavený, zlo sa šíri všade, kam sa človek kuken.
Duch whisky
Richard Grindal
Niekto sa tu pokúsil upliesť z hovna bič, resp. vydávať marketigovú brožúru za vzletnú literatúru. Kniha postráda akýkoľvek nadhľad a humor. A to hovorím ako milovník škótskej whisky.
Evangelium podle Satana
Patrick Graham
Hlúposť, pre čo len trocha náročnejšieho čitateľa je to strata času. Podobných kníh som už prečítal viac; i tu som bol zvedavý na nový pohľad. No toľko nezmyslov a nelogickostí už od začiatku knihy buď beriete ako paródiu, alebo knihu po 20 stranách odložíte nedočítanú.
Maigret a Dlouhé Bidlo
Georges Simenon
Konečne detektívka s Maigretom, kde nie je iba nonšalantná francúzska atmosféra, ale aj logika. V doterajších knihách prišlo rozuzlenie náhodou, omylom, alebo nevysvetliteľným myšlienkovým pochodom hlavného komisára. Tu všetko na seba nadväzuje a i keď dej ubieha pomaly a vyšetrovanie viazne, netreba vypiť hektolitre alkoholu ako Maigret, aby ste to strávili. Inak v tejto knihe je už z Maigreta riadny notorik, ktorý dopíja aj nedopité pivo po susedných kanceláriách... Trocha zvláštne na hrdinu, ktorého si máte obľúbiť.
Patálie v Panonii
Achille Gregor
Trochu som sa obával trápneho, sileného humoru, ale zbytočne. Kniha je napísaná sviežo, ľahko a na dnešnú doby zdanlivo nezaujímavý výlet do Feferónie opisuje autor vtipne a pútavo. Usmieval alebo smial som sa pri čítaní veľa krát a vôbec to nebol silený smiech typu "k smíchu mě Donutil".
Kronika ohlášené smrti
Gabriel García Márquez
Panoptikum bláznov, všetci po totálnej lobotómii. Nečudoval by som sa, ak by to odrážalo skutočnú náturu latinoameričanov, no ale potom s nimi amen-glória :-) Skôr mi to však príde ako dokonalá paródia, všetci do jedného sa totiž chovajú neskutočne absurdne. Samotná nosná idea knihy a osudovej vraždy zo cti mi príde vedľajšia - oveľa viac ma vtiahol perfektne vymyslený a vykreslený x-rozmerný labyrint vzťahov a pováh značného množstva postáv. Navyše som sa veľakrát zasmial, tak vtipne napísaná kniha sa nevidí často a chápem, že autor bol naozaj géniom a Nobelovu cenu dostal právom.
Maigret se brání
Georges Simenon
Typický Simenon/Maigret, napísané bravúrne, pútavo, ale pointa príbehu je na smiech.
Maigret a zámecký pán
Georges Simenon
Príjemné čítanie, typicky francúzske: atmosféra je vynikajúca, no z logiky si autor ťažkú hlavu nerobí :-)
Záhrada kostí
Tess Gerritsen
Je to ponuré, studené, vlhké, plné smradľavého hnisu, vyvrhnutých vnútorností, rozkladajúcich sa mŕtvol, páchnucich bezzubých dychov odporných špinavých sviniarov, hlavné postavy nemajú čo jesť, čo si obliecť ani kam ísť. V knihe nie je ani štipka humoru a pôsobí obzvlášť deprimujúco. Stále tam prší, mrzne alebo je hmla. Ak vás toto láka, čítajte. Ale ak nechcete byť sklamaní, nečítajte až do konca. Autorkina práca na tejto knihe sa podobá maliarovi, ktorý mesiace trpezlivo vykresľuje najjemnejšie detaily a odtiene na svojom diele, no pred záverom na plátno vychrstne kýbel sračiek. Tak ako je úvod knihy presvedčivý, tak je záver tupý a neuveriteľný; autorka tú zbierku hlúpostí, náhod a nepravdepodobností namixovala tak zle, že musí znechutiť každého s IQ nad 25. Nevadí mi červená knižnica ani zbytočná súčasná dejová linka, obe som preskakoval. Vadí mi ale, a to zásadne, autorkin skrat v hlave, ktorý ju presvedčil o tom, že nitiek v knihe musí byť milión a všetky sa v závere musia za každú cenu rozpliesť, nech už je to urobené akýmkoľvek primitívnym spôsobom. A že jej to čitatelia zožerú aj s navijakom...
Teta by nemala písať detektívky, nech sa radšej venuje dejinám lekárstva alebo historickému románu. Za mňa je to odpad, dokonca ešte horší ako detektívky Michaely Klevisovej. Bohužiaľ, začínam sa priklánať k zovšeobecneniu niekoho z diskusie nižšie, že ženy nevedia napísať kvalitnú detektívku.
Kto by už kradol nohy!
Gert Prokop
Naivné, ako takmer každá sci-fi, ale neberie sa to príliš vážne, takže sa to vďaka miernej irónii a občasnému humoru dalo čítať. Postupne však kúzlo vyprchalo a čím viac riešil Timothy prípady nie logikou, ale s rayvolverom a vydieraním, prestalo ma to baviť úplne a knihu v polovici odkladám nedočítanú.
Maigret má strach / Maigretova dýmka
Georges Simenon
M. má strach: Napísané je to bravúrne, zaujímavo; rozhovory sú skôr v náznakoch, nedokončené, väčšina postáv tápe a je si toho vedomá. Maigret je mizantrop, ktorý to nikomu neuľahčuje, nechá ich topiť sa v kakaniciach. Ale pointa moc uveriteľná nie je a na môj vkus je to príliš socialistické.
No a Maigretova dýmka je úplný blábol, odpad, vycucané z prsta, nedáva žiadny zmysel, ako sa pán detektív dopracoval k rozuzleniu.