Dave McKean

Přidat do oblíbených Koupit knihy

anglická, 1963

Populární knihy

Dravec
Dravec
Klece
Klece

Nové komentáře u autorových knih

Klece Klece

„komiks tak tezkej (fyzicky), ze kdyby mi spadl z postele, tak zabije stredne velkeho psa. a tezkej na cteni tak, ze chapu tak 60 % a to si verim. ale moc krasnej, kdyz jsem se koukala na prvni stranky, tak sem si rikala kamo, to je sandman (ano, je to pan co kreslil spoustu gaimanovych veci, to jsem nevedela predtim). je to o obyvatelech jednoho domu, maliri co hleda inspiraci, trumpetistovi, kterymu rikaj andel, spisovateli, co napsal kontroverzni vec o krestanech a musi byt zavrenej kvuli tomu uz rok doma se svoji zenou, kocce a pani, co ma papouska a ceka na manzela az se vrati domu, a jejich zivotech a jak se prolinaji a tak. ale dulezita a krasna je prave ta forma, kdyz jsou kapitoly o malirovi, tak tam jsou tam hodne umelecky cely stranky jak by kreslil, spis jak kresli a jak proziva to co se deje. u toho muzikanta tam jsou popisy tonin napasovany na situace, jsou tam kapitoly, uplne random - mimo dej a mimo formu, najednou to je kolaz z fotek a v ty pani (podle me uplne random) vypravi dalsi pribeh, ktery je zase kresleny (proc? nevime), kousky knizky od toho spisovatele, spoustu uvah o zivote a tvorbe/inspiraci a cely je to uvedeny psanym pribehem o stvoreni sveta a taky tam buh mluvi s kockou. supr.“... celý text
— sarie

Dravec Dravec

„Zavřu oči i všechny tělní otvory a dám tomu plný počet. McKean je můj oblíbený umělec ( jeho ilustrace k dostojevskému Zločinu a trestu jsou famózní), takže toto hodnocení je nutně trochu zabarvené. Dravec je na McKeana kupodivu dobře uchopitelný i pochopitelný. Jeho opus magnum jsou sice pokřiveně pitoreskní Klece, ale i Dravec má své klady. Výtvarné zpracování obou světů je krásné a pomáhá čtenáři rozlišit náš svět a "ten za zrcadlem". Ale jak vidno, není to komiks pro každého. Pokud však máte rádi surrealismus a výlety za hranice všednosti, dejte Dravci šanci. Třeba budete mile překvapeni.“... celý text
— RaptoR

Dravec Dravec

„Dravec na mňa nezapôsobil tak silno ako na niektorých čitateľov tu. Možno kvôli tomu, že to bolo o politike a tú ja nemusím. Inak kresbu to má originálnu, veľakrát až abstraktnú, v ktorej sa môžete stratiť, keď budete hľadať jej skutočný tvar.“... celý text
— Hellrampage

Klece Klece

„Jedna z nejkontroverznějších, nejpodivnějších a zároveň nejlepších věcí, které sem letos četl. Mnohovrstevnatý existencionální román o těžkosti každodenního bytí a osudů nejrůznějších lidí. A jak může být lepší prostředí pro toto panoptikum, než činžovní dům. Z obyčejných a nekonečných rozhovorů, či monologů se rodí hluboké myšlenky o životě, bohu, umění, lásce a o klecích které si stavíme sami v sobě...a nebo taky ne. Kresba je škaredá, popuzující a zvláštní že Vám nedá spát až se Vám zalíbí. Pokud chcete něco netradičního, co nejde jen po povrchu, tak tohle by mohla být správná volba.“... celý text
— MartyManCZ

Klece Klece

„Čaute kočičáci. Všetci máme klietku, v ktorej sme uväznení napriek tomu, že dvere sú odomknuté. Začnem tým jednoduchším. Klece (množné číslo) s rozmermi 244 x 325 mm, počtom strán 5O4, tvrdou väzbou a váhou cez tri kilá (!) nepochybne môžeme radiť medzi to fyzicky najveľkolepejšie, čo u nás na komiksovom poli kedy vyšlo. Toto je proste obor, ktorý ak by ste niekomu hodili do hlavy, v sekunde vyfasujete doživotie za brutálnu vraždu. Prácu anglického ilustrátora Davea McKeana som doteraz poznal „len“ vďaka neskutočnému komiksu Granta Morrisona Batman: Arkham – Pochmurný dům v pochmurném světě, takže očakávania boli gigantické. Preto ma zarazilo, že keď som Klece otvoril, vyskočilo na mňa niečo, čo som nečakal. Ak by som nevedel o čo ide a niekto by predo mňa postavil obidva komiksy, nikdy v živote by mi nenapadlo, že môže ísť o dielo toho istého človeka. McKean rýchlo a zbesilo strieda štýly, ktoré sa k sebe nehodia, ale i v tom drieme čaro komiksu pôvodne vychádzajúceho v rokoch 1990 – 1996. McKean vedľa seba stavia omračujúce fantazmagórie, ktoré otáčate dole hlavou, hore hlavou, doprava i doľava a napriek tomu si nie ste istí tým, na čo presne sa pozeráte. Stavia ich do ostrého kontrastu s jednoduchou (nechcem tvrdiť banálnou) čierno-bielou kresbou a keď to čakáte najmenej, vytasí na vás experiment vyrážajúci dych svojimi expresívnymi farbami, ktoré akoby ani neboli z tohto sveta. Poviete si, že už vás neprekvapí ničím. A on tam kydne fotky. Toto je po výtvarnej stránke niečo tak zvláštne a osobitné, že už som teda čítal všelijaké komiksy, ale takúto „koláž“ asi fakt ešte nie. No a teraz k tomu ťažšiemu. K scenáru. Teoreticky je zápletka nesmierne jednouchá: do bytovky sa sťahuje maliar a dostáva sa do kontaktu s tu viac, tu menej čudnými obyvateľmi. Problém je, že sa postupne začne vyskytovať čoraz väčší počet strán, ktorými nám scenárista (tiež McKean) zjavne chce niečo povedať, ide to do absolútnej filozofie, snovej atmosféry, existenčnej surreálnosti a experimentálnej mystiky. Niekto povie, že je to prázdne a (pseudo)múdre tliachanie o nesmrteľnosti chrústa, ďalší znudene pokrčí plecami a niekto fascinovane prehrnie na ďalšiu stranu, aby sa ešte hlbšie ponoril do Daveovho sveta. Premýšľate, čo je metafora, čo sen, čo je možno áno možno nie predstava, čo je pritiahnuté za vlasy, či sa to reálne deje. Postavy vám nepomáhajú, skôr naopak: niekedy vidia niečo strašne divné a čudujú sa tomu a inokedy nie. Chcel by som podotknúť, že ono to de facto nie je objektívny problém. To, že niečomu nerozumieme (alebo skôr nechceme rozumieť) naozaj JE problém, ale náš problém. Možno si pri niektorých nápadoch (12-stranový rozhovor s nahluchlou domovníčkou) poviete, aký to má zmysel. Ale aký má zmysel toto všetko? Toto naše zúfalo upotené plahočenie sa naprieč svetom? Určite by som vyzdvihol skvelé (nejeden raz drasticky zábavné) dialógy, prostredníctvom ktorých vidíme, že Dave pozná ľudskú dušu i osobnosť so všetkým krásnym, ale aj zlým a chybujúcim, čo k nej patrí. Hoc sú Klece náročným čítaním, ubehnú svižne, keďže niekedy vás čaká 2O strán s minimom textu. Potom vás ale pre zmenu čaká dvojstrana, pri ktorej prehnane povedané strávite tri dni a dve noci. Na konci sa dostavili príjemné, sympatické, ako keby azda až očisťujúce, oslobodzujúce pocity.“... celý text
— Ivan Kučera

Přejít na knížky autora