Ludvík XIV. a jeho osudové ženy

20.06.2023

Zajímavá a čtivá kniha, která přináší poutavý životopis. Nechybí rodokmeny a obrazová dokumentace, což vždy oceňuji. Ludvík XIV. si byl vědom své výjimečnosti a toho co dokázal. V minulosti jsem navštívila Versailles a je to nádherné místo, hlavně zahrady.

28.09.2021

Zajímavá a čtivá kniha popisující dobu dlouhé vlády Ludvíka XIV. a to skrze pohled na jeho převážně milostné vztahy. Tím, že je celý jeho život popisován tímto pohledem, je celá kniha mnohem osobnější, lidštější a zajímavější než obyčejný, tradičně pojatý životopis. Jediným mínusem je zhruba poslední třetina knihy, kdy tato už lehce ztrácí na přehlednosti, a to s ohledem na enormní počet Ludvíkových potomků, jejich partnerů, dětí...

15.10.2020

Versailles bylo prostě své, mohlo se tam prostě všechno. Jistě se tam děly věci, které si normální člověk nedokáže ani představit. Ludvík.... k tomu se snad raději ani vyjadřovat nechci...

20.01.2016

Kniha sa veľmi dobre číta, štýl Antonie Fraser je nespochybniteľný svojou umeleckou kvalitou rozprávača a zároveň odborného prístupu historika.
Pre mňa však nesplnila všetko, čo som očakávala. Na mojej strane je chyba v tom, že omnoho väčšmi preferujem solídne štúdie s vojnovými ťaženiami a podrobnými politickými krokmi, prepletené s psychologickým prístupom k osobnosti panovníka, než podobné "historické klebetenie". Táto kniha však nič podobné nesľubovala, preto z tohto hľadiska sa nemôžem sťažovať.

Sťažovať sa môžem iba ak na trošku "nespravodlivé" zaobchádzanie s tromi historickými postavami, ktoré sú mojou slabosťou - Mária Manciniová, Viktor Amadeus II. Savojský (neskôr kráľ Sardínie) a princ Eugen Savojský (aj keď spomenutý len veľmi krátko).

Máriin silný vplyv na Kráľa Slnko je abnormálne podcenený (najmä čo sa týka Ľudovítovho budúceho umeleckého vkusu, vzdelania a zodpovednosti prístupu ku kráľovským povinnostiam) a mnohé kľúčové, významné príhody v ich vzťahu škaredo opomenuté (udalosti "kvázi-zásnub" v Lyone, Máriin exil v Brouage a ich nekonečná listová korešpondencia, Máriin návrat na dvor po kráľovskej svadbe a finálne lúčenie, Racinova tragédia "Berenika" inšpirovaná práve ich vzťahom, ktorú obaja počas celého života milovali). Čítala som o Márii prakticky každú dostupnú biografiu (Claude Dulong, F. Mallet-Jorris, E. C. Goldsmith, H. N. Williams aj Máriine osobné Memoáre), takže si dovoľujem naozaj posúdiť autorkin laxný prístup k tejto kapitole kráľovho života. Rovnako ich rozdelenie a finálne rozlúčenie ani zďaleka nemalo takú "ľahkú dohru" a okamžité zabudnutie, ako to bolo popísané.

Viktor Amadeus II. je opísaný v nelichotivých termínoch ako "zradca" nenávidený celou Európou pre svoju úskočnú politiku a prevracanie kabátov, keď sa mu to najviac hodilo. Je pre mňa nepochopiteľne zarážajúce, ako Fraserová so svojím obvykle citlivým, prenikavým okom dokonalého pozorovateľa a opatrného posudzovateľa, ktorý najskôr "dvakrát meria a až potom strihá", vynechala zmienku o ťažkom rodinnom pozadí tohto inteligentného panovníka a tiež o politickom rozpoložení Savojských štátov. Veď práve Viktor Amadeus vyniesol svoju zem až ku kráľovstvu a zbavil sa nenávidenej francúzskej zvrchovanosti a expanzívnych zámerov svojho omnoho mocnejšieho a všetko-požierajúceho suseda. Viktor Amadeus bol geniálny panovník a vojvodca najmä vďaka chytrej prefíkanosti svojho úsudku a keby nebolo jeho vlády a vlády jeho syna Karola Emanuela III., dovoľujem si tvrdiť, že by zrejme nedošlo ani len k zjednoteniu Talianska, keďže Francúzsko za Ľudovítovej vlády prechovávalo enormné expanzívne ambície, smerujúce aj na Apeninský polostrov, a boli to práve naoko "bezvýznamné" Savojské štáty, ktoré azda po dve storočia tvorili efektívny nárazník a zaisťovali vyváženie mocenského rozloženia Francúzska, Rakúska a Španielska na území dnešného Talianska.

Každopádne lahodná kniha na oddych pre tých a tie, ktorých zaujíma predovšetkým súkromný a rodinný život Kráľa Slnko a jeho osobnosť.

06.12.2015

Dobrá a hlavně čtivá kniha, která je plná interesantních informací o velkolepém Ludvíku XIV. Líbí se mi, že díky této knize můžeme Ludvíka XIV. poznat i jako obyčejného člověka, který prožíval běžné lidské strasti a radosti stejně jako jeho poddaní.