Zlo nikdy nespí

recenze

Podlé úmysly (2021) / marcoz
Zlo nikdy nespí
Sandra Brown pokračuje vo svojom úspešnom ťažení naprieč žánrom romantického trileru a ja sa stále teším z faktu, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ oživilo preklady jej diel. Ktovie, či sa niekedy dočkáme aj iných odtieňov jej tvorby, trebárs čistej romantiky alebo soapkovejšie ladených príbehov... Každopádne momentálny smer nie je vôbec nedostatočný, práve naopak. Sandre sa darí skĺbiť napätie s ľúbostnými motívmi azda najvýraznejšie spomedzi spisovateliek, ktoré sa dostávajú na naše pulty. Podlé úmysly sú piatou knihou pod záštitou spomínaného vydavateľstva a sú exemplárnym príkladom jej štýlu. Skalní fanúšikovia sú schopní ľahko vybadať isté opakujúce sa motívy, ak nie priam schémy, ale autorke sa ich našťastie vždy podarí čímsi ozvláštniť a dodať im punc originality.

"Keď sa s Jeffom znovu stretnú, potešia sa a uľaví sa im. Lenže hádka sa tým len odloží, nevyrieši sa. Naďalej budú medzi nimi pevne vrazené kliny. Ak má románik, ako predpokladala, ukončí ho po jej návrate už len zo zmyslu pre povinnosť? To by nemalo žiadny význam, len by boli všetci nešťastní. Úprimne, ako mohla Jeffa viniť z toho, že má milenku, keď ju objatie a takmer bozk od úplného cudzinca tak rozpálil? Áno. Ten incident. Jej pokus zahrať sa na femme fatale sa skončil ironickým zvratom: napokon on zviedol ju." (str. 95)

Hrdinkou príbehu je detská lekárka Emory Charbonneauová, navonok celkom dokonalá žena - má milujúceho manžela, je dedičkou obrovského majetku, angažuje sa v charite, športuje a vo svojej praxi žne jeden úspech za druhým. Nie všetko, čo sa blyští, je však čisté zlato a aj v tomto prípade ide skôr o chabú pozlátku. Emory čelí partnerským problémom a majetok jej pripadol, keď prišla o rodičov pri leteckom nešťastí. Víkend v horách, kde si môže utriediť myšlienky a pripraviť sa na nadchádzajúci maratón, sa javí ako dobrý nápad. Až do chvíle, keď sa ocitne v spoločnosti záhadného cudzinca. Z ničoho nič je nútená stráviť s ním v zrube štyri dni a každou minútou má viac otázok než odpovedí. Mužove vysvetlenia v nej vzbudzujú nedôveru, no postupne sa podvoľuje nielen možným dôvodom, prečo sa uňho lieči z otrasu mozgu, ale aj jeho čaru. Samozrejme, že dotyčný musí byť drsne príťažlivý a pôsobiť ako chlap na správnom mieste. Je to, samozrejme, klišé ako hrom, ale ruku na srdce - ak by vyzeral ako zanedbaný, páchnuci bezdomovec, sotva by medzi protagonistami lietali iskry. Kým je Emory zatvorená v horskom zrube, jej manžel Jeff čelí obvineniu z jej zmiznutia. Kniha má vhodne zvolený názov, pretože jednou z hlavných otázok príbehu je, kto má skutočne Podlé úmysly? Emory má skúsenosti s pokrytectvom, ale napriek tomu je prekvapená, že sa jej dostalo až na kožu. Musí prehodnotiť svoje postoje, a to čo najrýchlejšie, pretože ide o život. Kriminálny motív je prepracovaný, dokáže vás zaujať viac než zbližovanie hrdinov, pretože zatiaľ čo prepadnutie vzájomným citom je očakávané, napínavé pasáže sa vyznačujú istou nepredvídateľnosťou. Nie vždy, za čo môžu postavy typické pre tento druh príbehu - zaostalejší malomestskí policajti, falošná kamarátka, neverný manžel a pod. Sandra Brown však nepíše temné romány, ale šteklivé trilery určené pre jemnejšie povahy, takže určitá miera zaužívaných postupov je akceptovateľná. Podlé úmysly patria ku knihám odohrávajúcim sa v špecifickom prostredí, čím mi pripomenuli napríklad južanskú Zradu alebo taktiež horský Voľný pád. Tieto príbehy ma bavia viac než tie s mestskými dejiskami, majú intenzívnejší nádych odkázanosti postáv samých na seba.

"Predpokladal, že ho poslúchla a nevolala niekomu ihneď, pretože trvalo dobrú hodinu, kým v autorádiu oznámili, že sa našla. Náramne riskoval, keď sa vrátil do mesta. Mohla dať polícii model jeho auta. Možno si dokonca zapamätala aj poznávaciu značku. Nemyslela si však, že by ho prezradila. Nie preto, lebo by ho chcela chrániť, ale skôr preto, lebo chcela chrániť seba pred škandálom a hanbou. Čim viac by povedala o ňom, tým viac by musela prezradiť o sebe a čase, ktorý spolu strávili. Neveril, že by o tom hovorila na verejnosti. Premýšľal však, koľko toho povie v súkromí manželovi." (str. 187)

Sandra Brown je vypísaná autorka, dobre pozná očakávania svojich fanúšikov a málokedy vybočí z rámca skúseností. Nedá sa povedať, že by jej kriminálky boli na jedno kopyto, ale bojím sa, že časom dokážu omrzieť. Zatiaľ sa to však nedeje a každým preloženým titulom ma zaujala natoľko, aby som dal šancu aj tým ďalším. Ide v podstate o rozprávky pre dospelých, a tie sú potrebné za každých okolností, no nie? :-)

Komentáře (0)

kniha Podlé úmysly recenze