Spojte svoje sily v boji proti temnote a systému

recenze

Ústav (2020) / marcoz

V poslednom čase sú knihy Stephena Kinga častým zdrojom filmárov a seriálových tvorcov. Najviac zarezonovalo dvojdielne filmové spracovanie rozsiahleho románu To a desaťdielny seriál Outsider z produkcie HBO. Priznám sa, že som trochu zlenivel a dávnejšie som nesiahol po Kingovom originálnom diele. Keď však vydavateľstvo Ikar ohlásilo vydanie jeho novinky Inštitúcia, rozhodol som sa prelomiť túto hradbu a prečítať si ju. Úctyhodných 606 strán mi ubehlo ako voda, najmä vďaka autorovmu rozprávačskému štýlu, ktorý tvorí podstatnú časť jeho širokej obľúbenosti. A to som sa spočiatku obával, či ma príbeh, kde hrajú dôležitú úlohu deti, zaujme. Našťastie, mladší hrdinovia nepôsobia v Kingovom podaní otravne ani naivne, čo napokon dokazuje aj spomínaný román To.

"Bol testovací subjekt, možno nimi boli všetci, ale TP a TK nižšej úrovne - ružoví - podstupovali testy navyše. Prečo? Lebo boli menej vzácni? Ľahšie nahraditeľní, ak niečo nevyšlo? Luke to nemal ako vedieť, ale pripadalo mu to pravdepodobné. Lekári sa domnievali, že experiment s kartami sa nepodaril. To bolo dobre. Boli to zlí ľudia a mať tajomstvá pred zlými ľuďmi je určite správne, nie?" (str. 190)

Hlavným hrdinom je na pohľad obyčajný dvanásťročný chlapec Luke, ktorý však má k bežnému dieťaťu ďaleko. Je obdarený vysokou inteligenciou a telekinetickými schopnosťami. Jeho nadanie sa ale ukáže ako zdroj problémov, keď ju unesený tajomnou organizáciou číhajúcou práve na deti ako on, aby ich podrobila náročným testom. So zavraždeným rodičmi, vytrhnutý z domova a obklopený smrťou sa musí Luke rozhodnúť, čo ďalej. Má zmysel bojovať proti Inštitúcii? A bude vôbec jeho vzdor správny? Stephen King sa znovu prejavuje ako znalec ľudskej psychiky. Prejavuje sa to vo vykreslení postáv aj vo vtiahnutí čitateľov do deja. Napriek značnej odlišnosti hrdinov od nás neobdarených sa dokážeme vcítiť do ich rozpoloženia, obáv aj nádejí. Potreba vytvoriť silné spojenectvo a dostať sa z pazúrov necitlivých únoscov a vedátorov je motivácia, ktorá sa vinie celým dejom. Základný námet obsahuje síce nesporné fantazijné i hororové prvky, ale v kontexte príbehu je to skôr iba východisko pre psychologickú hru na báze vedy a toho, čo je človek pre ňu ochotný obetovať. To so sebou prináša aj utrpenie, či už duševné, alebo fyzické. A nebol by to Stephen King, keby nám ho nedoprial v plnej, pomerne detailnej miere. Je však využívané funkčne, vždy má v deji pevné miesto a neslúži len pre efekt. Napokon, nejde o autora, ktorý by sa musel k čomusi takému uchyľovať... Inštitúcia je špecifická jedným veľmi výrazným faktorom. Vzhľadom na vek hlavných hrdinov by sa príbeh Luka, obdareného nevšednými schopnosťami, v rukách iného autora či autorky mohol ľahko zmeniť na ďalší z radu young adult titulov. S láskou, mágiou a podobne... Stephen King si však dekády razí vlastnú cestu a nedopustí, aby ho ovplyvnili súčasné trendy (aspoň nie v tomto smere).

"Urob to rýchlo, povedal si. Predstavuj si, že krájaš stejk. A nekrič, aj keby to strašne bolelo. Nesmieš kričať. Luke si priložil hornú časť čepele na vrch lalôčika z vonkajšej strany a zostal tak zopár sekúnd, ktoré mu pripadali ako večnosť. Potom spustil nôž. Nemôžem. Musíš. Nemôžem. Bože, musím. Znovu priložil okraj noža na citlivé miesto, odrazu zaťal, skôr než stihol urobiť viac, než sa pomodliť, aby bol nôž natoľko ostrý, že to spraví na jeden šup." (str. 281)

Text knihy je tvorený niekoľkými časťami, rozdelenými na krátke kapitoly. Napriek širšiemu rozsahu sa teda číta rýchlo. Skalní fanúšikovia autora si zaručene prídu na svoje, a ak niekto uvažuje, že dá Kingovi šancu prvýkrát, Inštitúcia bude preňho takisto správna voľba. Aj ja osobne som rád, že som po čase znovu siahol po jeho románe, vôbec to neľutujem a je vysoko pravdepodobné, že ďalšiu pauzu si už nedám.

Komentáře (2)

Přidat komentář

---