Pocta životu a priateľstvu...

recenze

Pravidlá cesty od Ciary Geraghty by ste v kníhkupectve možno prehliadli. Má síce peknú obálku, ale takú nemastnú neslanú....ľahko prehliadnuteľnú.
Taký však rozhodne nie je samotný príbeh a opäť sa raz potvrdzuje, že nesúď knihu podľa obálky.

Strach z nevyliečiteľnej choroby, ktorý Iris úplne ochromil a kazil jej radosť zo života, vie zamávať s každým. Preto sa rozhodla ísť na eutanáziu. Jej kamarátka Terry sa s tým však odmieta zmieriť, a tak berie svojho staručkého otca Eugena, aby za ňou vyrazili. Ten je navyše nielen starý, ale aj chorý myslí si, že je taxikár, spomína si len na pravidlá cestnej premávky a stále Terry upozorňuje, aby si strážila mŕtvy uhol.
Ako vraví: Vždy majte na pamäti mŕtvy uhol.

Demencia je plná zvláštností a toto je jedna z nich. Otcova reč je plná dier ako sveter, na ktorom si zgustli mole. Ale niekedy, ako napríklad teraz, keď rozpráva jeden zo svojich starých známych príbehov, mu slová naskakujú samy od seba. Vracajú sa na miesto a tam, kde boli diery, je teraz gobelín utkaný z otcovej niekdajšej bohatej slovnej zásoby. Stačí len vybrať správne slovo zo zhluku správnych slov.

Táto trojica teda cestuje z írskeho Dublinu, cez Wales, Anglicko, Francúzsko až do Švajčiarska. A akoby objavovali nové zákutia života, jeho nepoznané stránky, pravdu o manželstve, o deťoch, či samotnom živote.

Pravidlá cesty je príbeh vyrozprávaný z pohľadu Terry počas šiestich dní. Je to dojímavý, ale rozhodne nie sentimentálny príbeh. Miestami zábavný, svieži, niekde možno zlomí nejedno srdce, ale inde vás zasa zahreje.
Pri jeho čítaní si možno uvedomíte, prečo sa oplatí žiť. Autorka výborne prepojila humor, nadhľad s tak citlivou témou akou je Alzheimer a roztrúsená skleróza.
Je to taká 370-stranová pocta životu, priateľstvu a ľudskosti.

Komentáře (0)