Mágia nebola ešte nikdy taká bizarná!

recenze

Magický prazdroj (1995) / marcoz
Mágia nebola ešte nikdy taká bizarná!
Len nedávno nám vydavateľstvo Slovart ponúklo druhú časť série Mestská stráž a už nás potešilo tretím pokračovaním Vetroplašových dobrodružstiev. Tento nedoštudovaný mág, magnet na problémy a tŕň v oku mnohých členov Neviditeľnej univerzity si rýchlo dokázal získať srdcia čitateľov svojou bezprostrednosťou a nadhľadom. Napokon, silná dávka humoru a spoločenskej satiry je typickým znakom štýlu Terryho Pratchetta. Plochozem je miesto, kde nič nie je také, aké sa zdá na prvý pohľad, a aj tentoraz sa Vetroplaš bude musieť mať na pozore pred mocibažnými záškodníkmi. Ako zvyčajne sa totiž ocitne uprostred diania, i keď nie vždy, samozrejme, vlastným pričinením. Náhody a nečakané situácie sú však to, čo máme na jeho peripetiách tak radi.

"Ten, ktorého prebodla nožnicami, mal napokon asi viac šťastia ako druhý, ktorému zorala tvár oceľovým hrebeňom. Potom sa zohla, chytila meč, ktorý vypadol jednému z prepadnutých, a vrhla sa na dvoch ďalších. Vodca sa zvrtol, len čo začul výkriky, a v poslednej chvíli za sebou zbadal rozďavený vrchnák Batožiny. Presne v tej istej chvíli mu do chrbta ako delová guľa vletel Vetroplaš a sotil ho do bezmenných priepastí, ktoré sa ukrývali v mnohorozmerných útrobách truhlice." (str. 93)

Už sme si zvykli, že mesto Ankh-Morpork je epicentrom všemožných zoskupení, cechov a sprisahancov, ktorí dotvárajú jeho pestrý charakter. Čaroborci tento prvok doťahujú na maximum, keďže v centre deja je vojna mágov, hroziaca apokalypsa a trojica nesúrodých hrdinov, čo má navrátiť svetu na chrbte korytnačky poriadok. Vetroplaš by sa ako zvyčajne najradšej uchýlil na tiché, pokojné miesto, bokom od všetkých problémov, no vytúžený mier nenachádza, odkedy sa jeho súčasťou stalo prastaré a mocné zaklínadlo. Vďaka nemu síce už párkrát unikol aj obávanému Smrťovi, ktorý si naňho robí už dlho zálusk, ale v konečnom dôsledku mu priniesol viac starostí než osohu. Niki Ničiteľ je novou postavou, no je pevne rozhodnutý vybojovať si svoje pevné miesto medzi slávnymi hrdinami, a to za pomoci príručky. Je to zábavný motív, rady v knihe, podľa ktorých postupuje, parodujú bojové techniky i heroické správanie. Treťou členkou novovytvorenej partie je bojovníčka Conina, tvoriaca istý protiklad k Nikimu, pretože bojovnosť má v krvi, hoci jej túžba naplniť svoj potenciál spočíva kdesi celkom inde - v snahe stať sa uznávanou kaderníčkou. Fanúšikovia iste ocenia prepojenia medzi knihami, pretože Conina je navyše dcérou barbara Cohena... Na konci predošlej časti Ľahká fantastika ma zamrzelo, že sme sa rozlúčili s Vetroplašovým parťákom turistom Dvojkvietkom, ale nová skupina hrdinov v ničom nezaostáva, skôr poskytuje autorovi možnosť ešte viac zvýrazniť bizarnosti Plochozeme. Pri rastúcich počtoch dielov určitej série sa nevyhneme porovnávaniu... Čaroborci sa mi oproti ostatným častiam zdali nabitejší, čo sa rôznych motívov týka, zároveň však preto pôsobili akosti roztrieštenejšie. Vynahrádza to však vždy aktuálna téma (nerád používam slovo nadčasová) - čo dokáže s ľuďmi urobiť neobmedzená moc. Je priam neuveriteľné, ako Terry Pratchett dokázal zaobaliť spoločenské neduhy a charakterové vady do naoko zábavného a "rozprávkového" fantasy príbehu.

"Takže stav je kritický. Tradičné čarodejníctvo sa lúči. Zbohom, univerzita, zbohom, stupne a rády. Každý čarodejník v srdci tušil, že základnou a prirodzenou jednotkou čarodejníctva a je jeden čarodejník... Celá štruktúra, ktorá slúžila na udržanie mágie v rovnováhe, sa práve rozpadala. Vetroplaš za ňou trpko ľutoval. Mágia mu nikdy ktovieako nešla, ale to bolo fuk. Vedel, kam patrí. Patril na samé dno, to áno, ale aspoň mal svoje miesto. Mohol zdvihnúť hlavu a vidieť, ako celá tá jemne vyladená mašinéria tiká a vyvažuje prirodzenú mágiu vytváranú točivým pohybom Plochozeme." (str. 218)

Príbeh ako zvyčajne disponuje aj veľkým množstvom vedľajších postáv. Niektoré fungujú iba ako doplnok, iné putujú z knihy do knihy a je len otázkou času, kedy dostanú väčší priestor. Zo širokého spektra bytostí mi najviac zaimponovali štyria jazdci apokalypsy a ich peripetie spôsobené nadmerným požívaním alkoholu. Tradične som sa tešil aj na Smrťa, ktorý nás v Čaroborcoch vovádza do deja. Táto časť Plochozeme síce nepatrí medzi najlepšie hodnotené, ale aj tak si udržuje vysokú kvalitu humoru, kultúrnych a politických odkazov i zaujímavého príbehu. V úvode knihy natrafíte na zmienku o chýbajúcej mape, ale vraj si ju môžete nakresliť sami. Ja osobne si mapy v románoch obzerám iba málokedy, preto ma to náramne pobavilo. Vetroplaš má teda za sebou ďalšie magické dobrodružstvo plné intríg a zla, ale i priateľstva a dobrých úmyslov. Jeho cesta však ešte zďaleka nie je na konci...

Komentáře (0)

kniha Magický prazdroj recenze