Klasicky vybrúsená "rhymeovka"

recenze

Jeffery Deaver nám naservíroval už štrnásty prípad svojich newyorských harcovníkov. A hoci by som už rád zistil, ako sa darí Katherine Danceovej, prípadne si prečítal aj nejaký triler mimo série, Lincolna Rhymea a Ameliu Sachsovú vždy rád uvítam vo svojej knižnici. Ich prípady nie sú totiž nikdy prvoplánové a fanúšikovia už vedia, že nemajú hneď naletieť prvému dojmu z postáv. To sa už stalo akýmsi pravidlom a, na druhej strane, po štrnástykrát to až natoľko nezarezonuje. Autor si našťastie vie udržať čitateľskú pozornosť, a to aj vďaka rôznorodým páchateľom. Oceňujem, že každý príbeh sa točí okolo inej sféry - už sme tu mali napríklad iluzionistov, svet hmyzu, kulinárstva, tetovania či dokonca elektrickej siete, a Ostrý řez predstavuje divadlo za kulisami spracovania diamantov, o ktorom sa bežný smrteľník dozvie len sotva.

"Byl naprosto bezradný, ochromený. Pan Patel zemřel - obraz jeho bot obrácených k potemnelému stropu prodejny Vimalovi stále běžel před očima. A ta dvojice taky. William Sloane a jeho snoubenka Anna. A pak ten muž v kukle, jak vchází do dveří a mnouří oči překvapením, že ho vidí. Jak zvědá zbraň a vzápětí se téměř současně ozývají dva zvuky: výstřel a náraz kulky do papírové tašky v jeho ruce." (str. 51)

Príbeh je rozdelený do piatich častí, pomenovaných podľa jednotlivých fáz spracovania drahých kameňov. Samozrejme, nie je to náhoda a badať v tom vrcholy prozaického rozprávania od úvodu cez zápletku až po záver. Jeffery Deaver ostáva verný svojej povesti, poskytuje fanúšikom nevšedného zloducha, ale nech je akokoľvek prešpekulovaný, mravenčia práca odhodlaných vyšetrovateľov ako obvykle prinesie svoje ovocie. A čo začne ako lúpežná vražda, sa veľmi rýchlo ukazuje ako omnoho komplikovanejší zločin. Mestom totiž otriasa aj séria zemetrasení, výbuchov plynových potrubí a nad všetkými sa vznáša ostro sledovaný proces proti hlavne mexického kartelu. Námetov teda autor spracoval skutočne dosť, ale držia pohromade a napokon sa ukážu v pekne vystavanej mozaike. Hoci ku koncu som miestami s úsmevom krútil hlavou nad Deaverovou fantáziou. Jeho zločinci sú skutočnou špičkou a aj keď sa im nedá uprieť vysoká inteligencia, občas som silno pochyboval, že by bola realita až taká prepletená. Románová skutočnosť je však čosi iné a autorov spôsob odkrývania motívov patrí medzi najpríťažlivejšie.

"Všechny moje kurici v jediném kurníku. Rostov od dveří viděl policajtčina záda. Byla zhruba pět metrů od něj. Něco ho napadlo. Rozhlédl se a sebral na zahradě velkou cihlu. Vrátil se ke dveřím a znovu nakoukl dovnitř. Ano, ano, to by šlo. Rychle vstoupí dovnitř, hodí ji cihlu na hlavu a namíří na otec pistoli. Pak vytáhne té policajtce pistoli a nasadí jí na ruce klepeta. A pak už se jen postará o Vimala a zbytek rodiny. A co ona? Ta policajtka? Rostov znovu zahlédl modrý diamant na jejím bílém prstu. Tak lákavý... Stáhl si kuklu, vzal do levé ruky pistoli a strčil si ji pod paži. Otočil klikou." (str. 268)

Pri čítaní mi napadla jedna paradoxná myšlienka. Deaver dokáže do deja zapracovať aj malé príbehy vedľajších postáv a pritom im dodať punc autentickosti - opíše ich sny, pracovné zaradenie, rodinné pomery... a po piatich stranách sa s nimi rozlúčime. A pritom čo sa týka stálych postáv v jeho románoch od detektíva Lona Sellita cez technika Mela Coopera až po agenta FBI Freda Dellraya, o nich až tak veľa nevieme. Nebolo by zlé, keby autor vo svojich knihách venoval priestoru aj týmto stáliciam, ktorí sa prakticky obmedzili len na výkon povinností. Ak niekto má tú možnosť, tlmočte Deaverovi moju požiadavku, ďakujem :D V Ostrom řeze mi na počudovanie chýbala po grafickej stránke priebežne sa dopĺňajúca tabuľa s informáciami o páchateľovi a jeho zločinoch, rovnako ako zmienka o sokoloch za Rhymovými oknami :-) Tieto dva malé mínusy sú však prevalcované pozitívami a som rád aj tomu, že pôsobnosť tímu sa (snáď) bude častejšie rozširovať aj za hranice. Sérii to dodáva vítaný šmrnc.

Komentáře (0)