Historky z Ivy Hillu pokračujú

recenze

„Dievčatá, zapamätajte si, že búrlivý smiech je v slušnej spoločnosti neprijateľný. Dáma sa pohybuje a hovorí vždy s dávkou elegancie a vážnosti.“
„Veď nie som v slušnej spoločnosti,“ odfrkla Fanny, „ale v našej bande.“
Rachel sa uhryzla do líca a trvala na svojom: „Hrubé vystupovanie je vonkoncom neprijateľné a treba sa ho za každú cenu vyvarovať.“

Historky z Ivy Hillu pokračujú druhým dielom. Opäť sa vrátime do anglickej dedinky Ivy Hill, kde sa priateľstvá prehlbujú, láska kvitne a tajomstvá pokračujú...
Autorka Julie Klassenová je naozaj majsterka romantických príbehov, ktorá vie namiešať kokteil plný vášne, romantiky, lásky, šarmu a pôvabu. Jej postavy si obľúbite a príbeh budete hltať stranu za stranou.

Rachel Ashfordová, dcéra skrachovaného džentlmena, žije ako hosť v Ivy Cottage. Keďže skromné úspory sa jej rýchlo míňajú, zaumieni si, že si na živobytie bude zarábať sama... nejako. Po otcovi zdedila množstvo kníh, a tak ju jej priateľka Jane Bellová a ďalšie ženy z dediny povzbudzujú, aby si otvorila knižnicu.
Počas triedenia kníh, ktoré jej darovali obyvatelia Ivy Hillu, naráža na skryté tajomstvá. Muž, ktorý jej kedysi zlomil srdce, jej pomáha hľadať stopy, ale obaja napokon objavia viac, než chceli.

Rachelina hostiteľka Mercy Groveová sa vzdala nádeje na manželský život a naplnenie hľadá v riadení dievčenskej školy. Keď o Ivy Cottage začne prejavovať záujem viacero mužov, usúdi, že za to môže prítomnosť príťažlivej slečny Ashfordovej. Čo – alebo kto – skutočne upútal pozornosť každého z nich? Pravda možno všetkých prekvapí.

„Fanúšikovia sa v pokračovaní Historiek z Ivy Hillu opäť stretávajú so sympatickými, láskavými a starostlivými postavami, ktoré si obľúbili už v prvom diele. Klassenová sa na písanie pripravuje poctivým výskumom a ponúka realistický pohľad na život v Anglicku na začiatku 19. storočia.“ napísal RT Book Reviews o novinke Panie z Ivy Cottage.

„Čo keby ste dievčatám predviedli vhodné a nevhodné správanie, o ktorom sa píše v tej knihe?“ navrhla Matilda. „Najprv vás zoznámim. Zapamätajte si, dievčatá, že svoje meno nesmiete povedať hocakému mládencovi, ktorý vám skríži cestu. Musí vás zoznámiť dobrá priateľka alebo niekto známy.“
„Prečo?“ spýtala sa Phoebe.
„Aby ste sa chránili pred nevhodnými známosťami a nezničili si povesť podradnou spoločnosťou. Tak sa na to pozrime. Odjakživa som milovala divadlo, ale v porovnaní s vaším nebohým oteckom, slečna Rachel, nestojím ako herečka za veľa.“ Matilda zdvihla prst: „Viem… mala by som predstierať, že som nejaká významná osoba ako… napríklad lady Catherine de Bourghová z Pýchy a predsudku. Nádherný román, čítali ste ho?“
Rachel zavrtela hlavou.
„Ach, tak to by ste mali. Je veľmi zábavný a poučný.“
„Knihy ma, žiaľ, veľmi nezaujímajú.“
Matilda otvorila ústa do dlhého O a vrhla veľavýznamný pohľad na žiačky.
„Chcela som povedať,“ rýchlo dodala Rachel, „že knihy sú veľmi užitočné. Najmä na učenie. Za mojich školských čias som ich prečítala mnoho. A môj otec miloval knihy.“

Komentáře (0)